Zložitý kontext Františkových mätúcich poznámok o modlitbe Otčenáš

736
Milko Kostovič
Neutral

Poznámky sv. Otca v televíznom programe talianskych biskupov ohľadom oficiálneho liturgického prekladu modlitby Otčenáš vyvolali dlhú a niekedy až uštipačnú polemiku v tábore francúzskeho katolicizmu. 

Pápežovi Františkovi sa opäť podarilo dostať do správ, tentoraz vďaka poznámkam v televíznom programe talianskych biskupov - Padre Nostro. Epizóda, ktorá je zdrojom - alebo prinajmenšom príčinou polemiky, bola odvysielaná minulý utorok na TV2000. V tejto epizóde Svätý Otec hovorí o nedávnej zmene v oficiálnom francúzskom preklade modlitby Otčenáš, keďže sa táto modlitba objavuje v oficiálnom francúzskom preklade Ordo Missae - v Misáli Bežnej Formy Rímskeho Obradu. 

Titulky boli, ako sa dalo očakávať, dychberúce a zavádzajúce. 

"Pápež František chce zmeniť vetu v Otčenáši" znel titulok od Fox News, zatiaľ čo BBC nám ponúklo "Otčenáš: Pápež František volá po zmene" a NPR zasa: "Pápež František navrhuje zmeniť slová "Otčenáša". 

Neurobil tak. 

Čo urobil, bolo, že použil časť konverzácie o modlitbe Otčenáš, aby sa venoval základnej pointe teológie. Vyvolal tým dlhú a niekedy uštipačnú polemiku ohľadom oficiálneho liturgického prekladu tejto modlitby v tábore francúzskeho katolicizmu. Držte si svoje klobúky: budete z toho veľmi rýchlo zmätení. 

Po prvé, pápež hovoril o modlitbe v taliančine, ako ju poznajú a recitujú taliansky hovoriaci ľudia. 

"Toto," t.j. talianske non ci indurre in tentazione ("...neuveď nás do pokušenia"), "nie je dobré (ako) preklad," povedal pápež František donovi Marcovi Pozzaovi, hostiteľovi programu. "Francúzi teraz dokonca zmenili text s prekladom, ktorý znie: "nenechaj ma upadnúť do pokušenia." Lebo ja som ten, ktorý upadá do pokušenia," vysvetľoval pápež František. "Ale to nie je On, ktorý ma uvádza do pokušenia, aby videl, ako padám - nie - otec tak nečiní. Otec pomáha (človeku) vrátiť sa späť. Ten, ktorý vás uvádza do pokušenia, je Satan," pokračoval Svätý otec. "Toto je Satanova práca." 

Questa è una traduzione non buona. Anche i francesi hanno cambiato adesso il testo, con una traduzione che è: ‘non mi lasci cadere nella tentazione.’ [Per]ché, sono io a cadere nella tentazione. Ma, non è lui che mi butta alla [sic] tentazione, per poi vedere come sono caduto – no – un padre non fa questo. Un padre aiuta a alzarsi subito. Quello che t’induce alla tentazione è Satana. È quello, [l’]ufficio di Satana.

Pápež má pravdu ohľadne jazyka, mimochodom: dnes zastaraný francúzsky preklad, ktorý znie: ne nous soumets pas à la tentation – “neposielaj nás k pokušeniu" - bol - dosť hrozný. Jeden francúzsky farský kňaz, o. Emmnauel Schwab, bol citovaný v Národnom katolíckom registri, keď povedal: "Verzia "neposielaj nás k pokušeniu" viedla niektorých ľudí k domnienke, že Boh hádže banánové šupky pred ľudí, aby videl, či sa pošmyknú a padnú, no to rozhodne nie je biblický pohľad na Boha."

Bola to pravdepodobne táto myšlienka - táto mylná predstava - ktorou sa pápež zaoberal, hoci nevedno, kto skutočne s touto myšlienkou prišiel. Nehovoriac o tom, ako mohol pápež František katecheticky znepokojovať hundrajúcich kňazov v pastorálnych zákopoch Paríža kvôli tradičnej talianskej verzii najstaršej a najuznávanejšej kresťanskej modlitby na svete.

Je za tým dobrých poltucta historiek.

Hoci má cenu pristaviť sa aj pri samotných poznámkach pápeža k donovi Marcovi, je potrebné poznamenať skutočnosť, ktorá stojí za celým sporom, a ktorá sa takmer úplne prehliada.

Francúzski biskupi robili zmeny v liturgických textoch, ktoré sú prekladom latinskej editio typica

Toto je dôležité z niekoľkých dôvodov, v neposlednom rade z toho, že z akýchkoľvek príčin si francúzski biskupi vybrali et ne nous laisse pas entrer en tentation – “nenechaj nás upadnúť do pokušenia" ako preklad, povedzme z Aramejčiny - ktorú na svete ovláda iba pár ľudí - nejedná sa o preklad latinského textu, ne nos inducas in tentationem, ktorý je textom modlitby, ako sa uvádza v editio typica.

Nota bene.

Bez ohľadu na nedostatky starého francúzskeho prekladu, šlo o obhájiteľnú cestu prekladu latinčiny. Táto nová francúzska verzia sa vôbec nedá rozlíšiť ako preklad latinského textu, ktorému sa má podobať. 
 
Toto je dôležité, pretože - odpustite mi, ale repetita iuvant – biskupi prekladali oficiálny liturgický text a liturgické texty majú svoju vlastnú autoritu. Cirkev pri modlitbe, vo svojom oficiálnom verejnom uctievaní, je zdrojom viery, ktorá je chronologicky aj ontologicky pred každým písomným záznamom o Kristových slovách a skutkoch - a slová, ktoré sa Latinská cirkev oficiálne a verejné modlí, znejú: ne nos inducas in tentationem.

Prekladatelia majú jednu úlohu: preložiť text. 

Ak je text, ktorý prekladajú, v latinčine, potom je ich úlohou preložiť latinský text, a hoci si môžu pomôcť konzultáciou s inými staršími textami, ktoré sú údajným zdrojom slov, ktoré majú preložiť, tak si prekladatelia neplnia svoju povinnosť, keď ignorujú text, ktorý majú preložiť.  

Skutočne alarmujúcou vecou v tomto všetkom inými slovami je, že sa prinajmenšom zdanlivo vraciame k zlým post-koncilárnym dňom, v ktorých sa vytvoril veľký zmätok a spôsobilo viac zúfalstva, nie vďaka úmyslom zlých ľudí zničiť Cirkev (hoci sa ich tam pár našlo), no v podstate vďaka dobrým ľuďom, ktorí sa nepozastavili a neopýtali sa absolútne potrebné otázky ako: "Čo tu robíme?" a "Toto je to, čo máme robiť?"

Na obranu pápeža Františka treba povedať, že jeho teologická pointa je rozumná, a to aj napriek tomu, že ide o rozpitvávanie nevinného strašiaka. Boh nás neuvádza do pokušenia, aby videl, ako upadáme (aj keď niektoré spoľahlivé zdroje ukazujú, že Boh niekedy dovoľuje Satanovi útočiť aj na spravodlivých, aby poukázal na fakt, ktorý už bol povedaný, a to, že Boh stávku vyhrá).

Nemám krištáľovú guľu, no mám cenťák, ktorý hovorí, že táto búrka nepresiahne steny šálky, v ktorej sa momentálne víri. Pokiaľ ide o širšiu problematiku, ktorej francúzska epizóda je len ilustráciou, potom nie je nič isté.