J.D._Semler_family__near_Woods_Park__Custer_County__Nebraska._1886.jpg

Naši predkovia by plakali, keby videli, ako liberáli pošpinili ich povesť

717
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Naša súčasná generácia liberálov môže byť opísaná mnohými spôsobmi, ale je tu jedna kľúčová vlastnosť, ktorú možno pokojne pripísať takmer všetkým členom tejto skupiny: pohŕdanie našimi predkami.

Či už ide o pomníky-rozbíjajúce obrazoborectvo zvierajúce Severnú Ameriku, zbavovanie sa našich historických hrdinov ako bigotov, ktorí musia byť posmrtne odmietnutí svojimi osvietenými potomkami alebo liberálne politické strany, neúnavné pri odsudzovaní najnovšej fóbie vymyslenej na oddelení rodových štúdií v našej slonovinovej veži, našim predkom sa príliš nedarí. 

Toto bolo v niektorých ohľadoch nevyhnutné.

Transgender šialenstvo je tu len tak krátko, že sa aj niektorí liberáli snažili skontrolovať svoje privilégiá a očistili svoje slovníky od slova "transfóbia", ktoré mnohí z nich len nedávno objavili.

Zrazu už nie je prijateľné odvolávať sa na dojčenie ako výlučne ženskú činnosť, teraz sme informovaní - že dokonca aj "muži" môžu otehotnieť. (Zriedkakedy sa postmodernisti odhodlajú zastaviť a uvažovať o tom, čo by si o nich pomysleli ich predkovia.)

Napriek tomuto všetkému sa však kanadskej ministerke zahraničných vecí Chrystie Freelandovej podarilo zaútočiť úplne novým, odporným spôsobom. 

V medailóne zverejnenom v kanadskom spoločenskom magazíne The Walrus, ktorý nesie skromný názov "Chrystia Freelandová túži opraviť dvadsiate prvé storočie", Freelandová vysvetľuje, prečo bolo lepšie, že sme sa vymanili z našej hlúpej a ignorantskej minulosti, obývanej sotva civilizovanými idiotmi, ktorí boli privilegovaní mať progresívnejšie potomstvo. "Je pre nás dôležité, aby sme si pamätali, že oblúk histórie je celkom pozitívny," povedala pre časopis The Walrus

Aký príklad uviedla Freelandová? "Som žena. Som manželka. Som matka," povedala. "Pred sto rokmi by ma môj manžel bil. To sa stalo takmer všetkým ženám."

Novinár na to nezaznamenal žiadnu reakciu od jej manžela, ktorý mohol mať skôr pocit, že vznik a príchod feminizmu nemá veľa spoločného s jeho neochotou biť svoju ženu, no, podľa mojej mienky, ide skôr o jeho skutočnú lásku ku nej. 

Momentálne netuším, aká je rodinná história Chrystie Freelandovej. Ale určite môžem hovoriť za seba a mnohé ďalšie rodiny, ktoré poznám. Moji starí rodičia, ktorí prežili Druhú svetovú vojnu a sú 71 rokov manželmi, nepotrebovali žiadnu nezmyselnú ideológiu, aby vedeli, že vzájomné násilie je nesprávne. Rovnako to vedeli aj ich rodičia, ako aj ich starí rodičia. 

Krásne príbehy dlhých, láskavých a milujúcich manželstiev, ktoré sa tiahli generáciami, slúžili ako inšpirácia pre nasledujúce generácie. Myšlienka, že Freelandová vyleje toľko neuváženej špiny na predchádzajúce generácie ľudí, ktoré našu civilizáciu vybudovali v krvi, pote a slzách, je nechutná. 

Je zrejmé, že históriu okupuje aj množstvo urážajúcich ľudí. 

História je neusporiadaná a komplikovaná, sú tu aj tí dobrí aj zlí, hrdinovia a darebáci - a často ľudia, ktorí sú jednoducho zmesou oboch. Ale nadutosť dnešných liberálov - táto myšlienka, že sme oveľa lepší než muži a ženy, ktorí tu boli pred nami, že muži a ženy, ktorí sa snažili priniesť jedlo a evanjelium do najvzdialenejších kútov sveta pri veľkom osobnom nebezpečenstve, sú určitým spôsobom menejcenní voči svetovému potratovému a kultúrnemu kolonializmu Trudeaua a Freelandovej - je neznesiteľná, obzvlášť tvárou v tvár obetám, ktoré mnohí z nich znášali pre nás, pre ich nevďačné potomstvo. 

Ľudia ako moji starí rodičia, ktorí opustili národ rozvrátený vojnovou chudobou - národ, ktorý oslobodili odvážni kanadskí muži, mohol by som dodať - aby dali svojim deťom a vnúčatám budúcnosť, si nezaslúžia nadutosť a očierňovanie, s ktorým prichádzajú liberáli ako Freelandová s jej odpornými narážkami, že všetky manželstvá pred príchodom jej obľúbených ideológií boli zmietané násilím.

Som úprimne znechutený a unavený z neúnavného revizionizmu, ktorý sa arogantne pokúša vykresliť kariéru niekoľkých ideológov ako vrchol ľudského zdaru a zároveň sa vysmieva úspechom dobrých mužov a žien, ktorí predovšetkým postavili túto spoločnosť. Chcem len, aby sa títo nehanební ľudia boli schopní cítiť trápne, keď sa im ich slová raz vrátia.