"Skreslený" pohľad na svedomie v Cirkvi vedie v súčasnosti mnohých Katolíkov k domnienke, že pri "dobrom svedomí" sa môžu dopúšťať cudzoložstva, smilstva, homosexuálnych aktov a iných smrteľných hriechov a popri tom ostať v Božej milosti, tvrdí katolícky kňaz a tomistický učenec v prejave z Ríma.
Dominikánsky kňaz Thomas Crean dnes prednášal na Rímskom fóre života na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Crean vysvetľoval učenie sv. Tomáša Akvinského o svedomí a ukazoval, ako "niektorí preláti a teológovia" v Cirkvi narúšajú toto učenie takým spôsobom, aby umožnili ľudom podľahnúť svojim hriešnym sklonom a neriadiť sa Božími zákonmi. Celý príspevok nájdete nižšie.
Crean vysvetľoval, že skutočný význam svedomia neznamená "autoritu v zmysle niečoho, čo ma oprávňuje konať", ale úsudok nášho intelektu o dobrote či zvolnosti skutkov, ktoré sme vykonali, vykonáme alebo o tom uvažujeme.
Dominikán kritizoval "skreslený pohľad" kardinála Blase Cupicha, podľa ktorého svedomie predstavuje "osobné Božie vedenie pre zvláštnosti (ľudského) života".
Crean zdôraznil, že ako Svätý Tomáš tvrdil, úsudky svedomia sa môžu mýliť a je povinnosťou každého človeka formovať svoje svedomie podľa pravdy.
"Čo má autoritu je Bohom a dobrom; svedomie má autoritu len do tej miery, do akej sa drží Boha a dobra; to znamená, pokiaľ to pravdivo posúdi," povedal kňaz.
Počas svojho prejavu sa Crean zrejme nepriamo dotkol výkladu svedomia, ktorý sa nachádza v exhortácii pápeža Františka Amoris Laetitia z roku 2016, ktorá je v rozpore s učením svätého Tomáša o svedomí.
Exhortácia učí, že Cirkev musí vytvoriť "priestor pre svedomie veriacich, ktorí ... sú schopní sami rozlišovať v zložitých situáciách." Tento odsek naznačuje, že "svedomie veriacich" môže mať svoju vlastnú autoritu nezávislú od Božích zákonov a učenia Cirkvi.
V Amoris Laetitia sa v odseku 303 tvrdí, že svedomie vie lepšie rozlíšiť, čo sám Boh žiada ako to, čo prikazuje.
"Avšak toto svedomie môže spoznať nielen to, že nejaká situácia objektívne nezodpovedá všeobecnému poslaniu evanjelia," uvádza sa v exhortácii. "Môže tiež úprimne a čestne spoznať to, čo je v danom momente ušľachtilou odpoveďou, ktorú možno ponúknuť Bohu a objaviť s určitou morálnou istotou, že práve toto je darovanie, ktoré sám Boh žiada uprostred konkrétnej zložitosti ohraničení, i keď to ešte naplno nezodpovedá objektívnemu ideálu," píše sa v exhortácii.
Podobné pasáže používajú cirkevní preláti na legitimizáciu tzv. druhého "manželstva", ktoré uzavreli civilne rozvedení Katolíci. Táto exhortácia bola tiež interpretovaná ako povolenie Katolíkom, ktorí sa objektívne dopúšťajú cudzoložstva, dostávať Sväté prijímanie, čo je v rozpore s katolíckym učením.
Vo svojej reči sa Crean zaoberá témami rozhovorov "určitých prelátov a teológov", ktorí sa snažia uistiť tých, ktorí páchajú rôzne vnútorne zlé činy - vrátane cudzoložstva, homosexuality, smilstva, nemanželského spolužitia - že zostávajú v stave milosti odvolávaním sa na skreslený pocit svedomia.
Crean vysvetľoval, ako Katolíci nemôžu byť spupne ignorantskí k Božím prikázaniam, ktoré zakazujú vnútorne zlé činy a nepripisujú si žiadnu vinu, keď konajú proti nim. A aj keby bolo možné, že Katolík nepozná tieto prikázania, takéto ignorantstvo by bolo samo o sebe "smrteľným hriechom, keďže dotyčná osoba by bola vážne nedbalá pri presvedčovaní sa o Božom zákone."
"Zdá sa mi, že tu vidíme určité nebezpečenstvo v maximálnej miere, často opakované, že "plná znalosť a súhlas sú nevyhnutnými podmienkami smrteľného hriechu," povedal Crean. "V skutočnosti nie je potrebné vedieť, že niečo je smrteľný hriech, aby sme sa dopustili viny smrteľného hriechu jeho spáchaním. Konštantnou pozíciou sv. Tomáša je, že jediný druh nedostatku vedomia Božích prikázaní, ktorý môže ospravedlňovať smrteľný hriech toho, kto ich poruší, je nedostatok vedomia kvôli šialenstvu alebo mentálnemu postihnutiu," dodal.
Crean taktiež použil učenie sv. Tomáša, aby kritizoval názor, že sexuálne učenie Cirkvi je "ideálom", ktorý by mal byť cieľom, no nie nevyhnutným k životu.
"Niekto, kto si myslí, že to, čo môže naďalej nazývať "Božím zákonom", je v skutočnosti len akýsi ideál, je preto v pozícií, o ktorej sa hovorí v prvej hypotéze, t.j. taká osoba jednoducho ignoruje Boží zákon o vnútorne zlých činoch, nevedomosť, ktorú sv. Tomáš považuje za smrteľne hriešnu," povedal.
Dominikán sa taktiež zameral na názor, že človek môže porušiť božie prikázanie bez toho, aby sa dopustil smrteľného hriechu, ak by sa mu zdalo, že alternatívna cesta zahŕňa zrejme ťažší hriech. Takýto postoj je predstavený v Amoris Laetitia.
"Je nemožné pre človeka tak zamotať svoj život, že pre neho už nezostáva žiadna dobrá cesta, a že musí tak či onak porušiť Boží zákon," povedal Crean. "Toto tvrdiť znamená povedať, že Boží zákon na nás niekedy kladie nezlučiteľné požiadavky, čo by bolo rúhaním voči božskej múdrosti," dodal.
Crean skončil tým, že vyhlásil, že "nie je možné skombinovať stav milosrdenstva a vnútorne zlé skutky."
"Hoci je pre ľudí možné ignorovať božský zákon a vnútorné zlo určitých druhov skutkov, takéto ignoranstvo ich neospravedlňuje od smrteľného hriechu, pretože aj pri pôsobení zlého vzdelania či skazenej kultúry okolia, ako zmierňujúcich faktorov, je ich samotné ignoranstvo naďalej smrteľným hriechom: nedbalosť, hovorí sv. Tomáš, naučiť sa tie veci, v ktorých môžeme chrániť sami seba v Božej láske," povedal.
44 ročný Crean absolvoval prvý kurz BA v odbore filozofia a teológia na St. John’s College v Oxforde, predtým ako získal svoj lektorát v teológií od Dominikánov na Oxforde. Svoj licenciát z teológie získal na Inštitúte sv. Tomáša Akvinského v Toulouse v roku 2002. Crean vstúpil do Rehole kazateľov v roku 1995 a za kňaza bol vysvätený v roku 2001.
Otec Crean, autor knihy God is No Delusion: a Refutation of Richard Dawkins (Boh nie je žiadny klam: odmietnutia Richarda Dawkinsa), bol jedným z prvých signatárov synovského napomenutia.