´Homotyrania v Katolíckej cirkvi naberá na sile´ tvrdí renomovaný odborník

756
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Popredný európsky odborník na homosexualitu, pedofíliu a gayov v rámci katolíckeho kňazstva povedal, že gay ideológia skutočne „nenávidí manželstvo“ a Humanae Vitae vníma ako svojho úhlavného nepriateľa, ako diabla.

Dr. Gerard van den Aardweg nedávno povedal významným pro-life lídrom z celého sveta, ktorí sa stretli v Ríme, že „gay ideológia tvrdí, že pohlavný pud gayov – vrátane jemu vlastnej polygamie – je prirodzeným inštinktom a že manželstvá veriacich ľudí, žijúcich bez antikoncepcie, sú neprirodzené; preto sa táto ideológia tak diametrálne odlišuje od Humanae Vitae a odporuje jej.“

„Manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia sa na Západe ´predáva´ ako nadstavba konzervatívnych – dokonca kresťanských – hodnôt, avšak v skutočnosti „nenávidí (normálne) manželstvo zo žiarlivosti a vzbury“. Do Cirkvi sa táto ideológia infiltrovala za účelom odstránenia jej hlavnej prekážky – encykliky Humanae Vitae. Neverte propagácii „ušľachtilých, verných, milujúcich gay ´manželstiev´ medzi oddanými katolíkmi“. Nie je to nič iné, len trik na ´predaj´ akceptácie gay pohlavia. Skrátka a jasne – homosexualita a pedofílna homosexualita nie sú len sexuálne neurózy; je to choroba duše.“ 

Van den Aardweg je holandským psychológom a psychoanalytikom, ktorý zvonil na poplach v súvislosti s normalizovaním homosexuality prevažnú časť celej svojej vynikajúcej 50-ročnej kariéry. História, ako aj súčasné udalosti dokazujú, že má stopercentnú pravdu.
 

image

 

Od začiatkov hnutia za normalizovanie homosexuality sa Dr. Aardweg dostal vo svojej prednáške k 50-tym rokom 20. storočia a k Dr. Alfredovi Kinseymu, ktorého označil za „sexuálne zotročeného homosexuála a s najväčšou pravdepodobnosťou aj pedofílneho homosexuála“.

Kinsey bol tým „geniálnym mozgom v pozadí odľudštenia sexuálnej výchovy v súčasnosti; bol posadnutý likvidovaním morálnych noriem spoločnosti, založených na normálnom manželstve, a normalizovaním homosexuality, pedofílie a incestu“. 

Pre Kinseyho bolo „verné manželstvo neprirodzené“ a „homosexualita a všetky ostatné sexuálne úchylky prirodzené“. Potrat sa mal podľa neho zlegalizovať a „masturbácia, antikoncepcia, cudzoložstvo a prostitúcia považovať za zdravé“.

„Kinsey sa tváril ako veľký vedec“, povedal van den Aardweg, „ale jeho intenzívne propagované knihy neboli v skutočnosti ničím iným, len gay propagandou, založenou na sfalšovanom výskume“.

Ďalej Dr. Aardweg upriamil pozornosť na Simone de Beauvior, družku Jeana-Paula Sartre, matku radikálneho feminizmu a gender teórie. „Bola lesbička, a ako je medzi lesbičkami časté, nikdy nepocítila túžbu po dieťati a nedokázala si predstaviť čo ženie muža a ženu k tejto túžbe. Z materstva bola ´zhnusená, nenávidela ho a mala z neho strach´. Hovorievala: „Malé bábätká ma napĺňajú hrôzou. Pohľad na matku, ktorej dieťa vysáva z prsníka život ... ma napĺňa odporom.“ Narušená ženskosť, striehnúca pod povrchom jej lesbizmu, z nej urobila vášnivú rebelku proti manželstvu a materstvu, urputnú propagátorku antikoncepcie a potratu s ničivými následkami.

Úspech v normalizácii homosexuality je už sám osebe útokom proti Humanae Vitae. Tento úspech aj v súčasnosti zatemňuje chápanie mnohých ľudí, najmä mladšej generácie; spôsobuje morálnu a psychologickú degeneráciu vzťahov, v ktorých používajú antikoncepciu, v protiklade ku kráse manželskej lásky, prežívanej vo vernosti a otvorenej na prijatie dieťaťa. 

Ak sa totiž oficiálne schvaľujú pohlavné vzťahy, zahŕňajúce odporné dotyky genitálií dvoch mužov, či žien, a ak sa takýmto, už vo svojej podstate nemonogamným a prevažne neurotickým stykom, poskytuje status manželstva, potom sú všetky neplodné heterosexuálne vzťahy v porovnaní s nimi normálne.“

„Štúdia o následkoch gay „manželstva“ v Škandinávii ľuďom dokazuje, že manželstvo ako také je už prežitkom a že prakticky akákoľvek forma rodiny ... je prijateľná. Toto nevyhnutne vedie k zvýšenému používaniu antikoncepcie“, dodáva Aardweg a pokračuje, „Suma sumárum, každé schválenie a odobrenie falošnosti gay ideológie podkopáva náuku Humanae Vitae. A teraz, po takmer pol storočí, nachádzame podobné návrhy v dôležitých dokumentoch Katolíckej cirkvi. Onedlho potom, čo gay lobby Americkej asociácie psychiatrov „znormalizovala“ definíciu homosexuality z „poruchy“ na „stav“, Kongregácia pre náuku viery v roku 1975 napísala: „Rozdiel je daný ... medzi homosexuálmi, ktorých sklony ... sú prechodné, či prinajmenšom nie sú neliečiteľné, a homosexuálmi, ktorí sú takými natrvalo pre akýsi vrodený pud ... a usudzuje sa o nich, že sú neliečiteľní.“

Vatikánska Declaration nekriticky uznáva tvrdenie gayov, že „taký som sa narodil a to je nemenné“, hovorí van den Aardweg. „Možno číra naivita, v každom prípade však trestuhodná ľahostajnosť a nekompetentnosť, spôsobujúca veľmi vážne následky. Neustále úsilie zmeniť v rámci Cirkvi náuku Humanae Vitae majú v prevažnej miere na svedomí gay kňazi. Škandály okolo týchto kňazov len potvrdzujú fakt o neprimerane vysokom percente seminaristov a kňazov, ktorí sú homosexuálmi. Mnoho z nich zastáva vyššie pozície v Cirkvi a veľa homosexuálnych kňazov má ambície urobiť kariéru v Cirkvi, a darí sa im to. V rámci Cirkvi funguje záškodnícka gay sieť, aj na vyšších miestach, ktorej členovia sa usilujú o znormalizovanie homosexuality. Niektorí morálni teológovia poskytujú argumenty, a to aj otvorene, ako napríklad Charles Curran: „Cirkev by mala akceptovať normálnu hodnotu a dobro vzťahov osôb rovnakého pohlavia.“

„Gay a pro-gay kňazi vo všeobecnosti namietajú proti Humanae Vitae a ... mnohí odporcovia Humanae Vitae sú pro-gay, hoci navonok tak nepôsobia. Gayovia len v malej miere chápu manželskú lásku dospelých; v tomto smere ich viac motivujú egocentrické pocity a preto Humanae Vitae stojí v ceste ich vlastným, pochybným názorom.“

Vyjadrenia o homosexualite v Katechizme Katolíckej cirkvi z roku 1992 vytvorili „falošný dojem o homosexualite ako o komplexnom, hlbokom tajomstve prirodzenosti“, ktorý sa stal tromfom v rukách gay normalizátorov. Ďalej sa v ňom hovorí o „nezanedbateľnom počte mužov a žien so závažnými homosexuálnymi sklonmi“. Tieto údaje však pochádzali z teraz už odhalenej propagandy Kinseyho, v ktorej tvrdil, že 10% mužskej populácie sú homosexuáli, pričom toto číslo päťnásobne navýšil oproti skutočnosti.

„Všetky tvrdenia, ktoré homosexualite nepripisujú nemorálnosť, musia byť z Katechizmu odstránené“, hovorí Dr. Aardweg. „Podobne ako v podobenstve o kúkoli a pšenici; tieto tvrdenia sú kúkoľom, zasiatym medzi pšenicu zdravej náuky, kým niektorí ľudia spali.“  

Na záver dr. Van den Aardweg šokoval svojím vyhlásením:

„Rétorika súcitu a melodrámy sa naplno rozvinula v neskorších cirkevných dokumentoch, vytvárajúc tak atmosféru, v ktorej akýkoľvek protest proti homosexuálnym praktikám sa začína javiť ako nie kresťanský. Hovorím konkrétne o ´odkaze´ amerických biskupov rodičom (údajne) homosexuálnych detí Always Our Children (Navždy naše deti) z roku 1997. Všetko je to len o pastoračnom zaliečaní, dramatizovaní a psychonezmysloch.“

                                                                                                             
(redakčne krátené)