Už viac ako rok trvá vo farnosti sv. Kataríny Sienskej na Franklin Square, Long Island, nepretržitá adorácia Najsvätejšej sviatosti. V tejto farnosti bývali adorácie iba niekoľko hodín mesačne, avšak farár Msgr. Rick Figliozzi ju rozšíril na nepretržitú adoráciu (24 hodín denne).
Z kaplnky bývalého ženského kláštora sa stala adoračná kaplnka. Ľudia tým poverení rozšírili oznam a zároveň majú na starosti rozvrh veriacich, ktorí sa pravidelne adorácie zúčastňujú, aby bola pokrytá každá hodina v týždni. Odvtedy sa dvere adoračnej kaplnky obrazne povedané nezavreli a stále je plná ľudí, ktorí prichádzajú na poklonu. Asi 50 ľudí je stále pripravených okrem svojej hodiny pokryť aj hodinu poklony niekoho, kto sa jej podľa rozvrhu nemôže z rozličných príčin zúčastniť. Veriaci trávia pri poklone čas od niekoľkých minút až po niekoľko hodín. Týždenne príde teraz na adoráciu v priemere 350 ľudí.
Hovorí sa „len raz tam zájdeš a už sa tam budeš stále vracať“. Pomyslel som si ´naozaj?´ Áno, je to tak! Reálna prítomnosť Krista sa nedá k ničomu pripodobniť, ani ničím nahradiť. A navyše pri tom prežívate nepopierateľný pokoj.
Pred Najsvätejšou sviatosťou zvykne kľačať široká škála ľudí – staršie manželské páry, biznismeni v obleku, ktorí sa zastavia pred prácou, po nej alebo počas obedňajšej prestávky, mladík v maliarskom overali, plačúce ženy, dvadsaťroční chlapci s tetovaním a v mikinách, kňaz zo susednej farnosti. Jeden manželský pár prichádza na adoráciu každý deň so svojou postihnutou dcérou. Jeden otec privádza každý deň priamo zo školy aj svojich troch synov. Idú priamo dopredu a všetci si kľaknú pred Najsvätejšou sviatosťou. Štyri generácie v rodinách sa prichádzajú spoločne modliť.
Diane chodí do adoračnej kaplnky už od začiatku. „Najprv som tam nedokázala vydržať viac ako pár minút. Nebola som zvyknutá na takéto ticho a pokoj, trápilo ma to, nevedela som sa upokojiť. Donútila som sa však zostať a vyliala som si pred Ježišom v Sviatosti svoje srdce. Vždy som chcela mať všetko pod kontrolou, no teraz som o všetkých svojich problémoch a trápeniach začala rozprávať Bohu, odovzdala som mu ich a povedala ´Prekladám ich všetky na tvoje plecia, Pane´. Začala som tam prežívať čoraz väčší pokoj. Zostávala som dlhšie a vždy ma to ťahalo naspäť. Teraz mám k Ježišovi oveľa bližšie. Aj keď sa moje problémy hneď neriešia, prežívam pokoj a odovzdanosť. Vždy poviem ´Ježišu, toto nezvládnem sama. Odovzdávam Ti to´. Keď sedím pred Najsvätejšou sviatosťou, učím sa dovoliť Bohu prevziať kontrolu nad mojím životom.“
Cathy pomohla možnosť nepretržitej adorácie zmeniť jej zvyk chodiť na poklonu len občas na zvyk chodiť pravidelne. „Veľmi som si vďaka tomu prehĺbila a upevnila vieru. Milujem pokoj a ticho. Byť prepojený so všetkými cez sociálne médiá a telefóny je čosi úplne iné a nedá sa to ani porovnať s časom, ktorý môžem tráviť sama s Bohom.“
Dan začal chodiť do kaplnky minulý rok cestou do práce a teraz sa na jej návštevu vyslovene teší. „Spočiatku mi to pripadalo, že robím niečo extra pre Boha, no dnes čas, ktorý tu trávim, je životne dôležitý pre mňa. Ak sa stane, že nemôžem prísť týždeň alebo aj viac, naozaj to cítim. Veľmi mi to chýba.“
Therese začala pred tromi mesiacmi pociťovať veľkú bolesť; predpokladala, že sa opäť ozýva prietrž. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou však ukázalo čosi horšie a nečakané – veľký nádor. Doktor ju okamžite poslal na onkologické vyšetrenie. Ona však najprv prišla pred Najsvätejšiu sviatosť: „Prišla som na adoráciu. Položila som správu od lekára na zem pred Ježiša a povedala som ´Ježišu, Ty si mojím lekárom. Ak chceš, viem že ma uzdravíš. Ak to nebude Tvoja vôľa, prijmem to. Vkladám do Teba všetku svoju nádej.´“ Sama uprostred noci si Therese ľahla na zem pred Najsvätejšiu sviatosť. Slzy jej prúdom tiekli, no vedela, že s istotou dôveruje Ježišovi. Ďalší deň sa objednala k onkológovi a ďalej chodila na adoráciu, až do vyšetrenia. Urobili jej všetky testy a Therese musela niekoľko dní čakať na výsledok. „Neprestávala som chodiť k Ježišovi a hovoriť mu, že prijmem to, ako rozhodne On; či už ma uzdraví alebo nie. Dôveru som vložila v Neho, nie v lekárov.“ Časom si Therese všimla, že bolesti ustupujú. Počas kontroly v januári tohto roku na ňu lekár pozrel tak, že nevedela čo si má myslieť. Potom jej oznámil, že aj napriek veľkému nálezu na MR vyšetrení, ktoré ukázalo nádor, v jej tele sa teraz žiadny nádor nenachádza. Lekár bol ohromený a nemal na to žiadne vysvetlenie. Therese však vedela Komu za tento zázrak poďakovať a od lekára išla rovno do kaplnky aby Mu poďakovala. Odvtedy nemá bolesti, ani žiadne príznaky.
Lisa s manželom Tomom občas prišli aspoň na krátku poklonu. „Vieme, že tu nájdeme oázu pokoja v našich hektických dňoch. Skutočnú úľavu od stresu každodenného života a miesto, kde môžeme svoje zvláštne úmysly predkladať priamo Ježišovi. Posilňuje nás to na našej púti do neba. Snažíme sa sem občas priviesť aj našich tínedžerov a odovzdať im tento dar. Vo svete sú pod dosť veľkým tlakom a my veríme, že ich prítomnosť pred Najsvätejšou sviatosťou zaseje do nich semienko viery.“
Za možnosť nepretržitej adorácie farárovi Figliozzimu ďakuje veľmi veľa ľudí. Jeden z nich mu napísal: „Pred rokmi smeroval môj život do ničoty. Nebol som v stave milosti posväcujúcej a nechcel som mať s Cirkvou nič do činenia. Začal som chodiť na sv. omše a potom som sa zapísal medzi pravidelných účastníkov adorácie. Modlil som sa za svoje dcéry aby našli cestu späť k Bohu. Mesiace plynuli a ja som sa rozhodol spýtať sa dcéry, ktorá ešte bývala u nás, či sa nechce naučiť modlitbu ruženca. Bol som skeptický, pretože až nedávno sme zistili akou traumou trpela ako mladšie dieťa. Včera večer ma poprosila aby som ju naučil ruženec. Bol to určite zázrak na príhovor Panny Márie. Nikdy som nebol taký šťastný ako keď som zistil, že moje modlitby boli vypočuté! Sila modlitby je neuveriteľná. Mojím najväčším želaním je aby moja rodina našla Boha a aby sme mohli byť jedného dňa všetci spolu vo večnosti. Ďakujem vám za vašu vytrvalú snahu a za to, že určite aj napriek mnohým problémom sa vám podarilo v našej farnosti zaviesť túto nepretržitú adoráciu. Neviem totiž čo by so mnou bolo, keby táto adoračná kaplnka neexistovala!“
V ďalšom liste sa píše: „Kaplnka mi zmenila život a moju vieru v Boha. Prijmite prosím tento šek a použite ho na udržiavanie a prevádzku kaplnky. Väčšinu života som ignoroval vieru a teraz mi môj Boh dáva šancu zachrániť si dušu. Neviem slovami vyjadriť ako vám ďakujem za túto kaplnku v našej farnosti!“