Španielska biskupská konferencia uviedla, že dynamika "vnímania", ani iné východné meditačné techniky sa nemôžu pokladať za "náležité kresťanské" praktizovanie modlitby. Komisia pre doktríny schválila v apríli 2019 doktrinálnu orientáciu na kresťanskú modlitbu pod názvom "Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom". Dokument bol oficiálne publikovaný v septembri 2019.
V biskupskom dokumente sa prejednáva "povaha a bohatosť modlitby a duchovná skúsenosť, zakorenená v kresťanskom zjavení a tradícii". Dokument ponúka "kritériá rozlišovania tých prvkov ostatných rozšírených náboženských tradícií, ktoré nemôžu byť začlenené do kresťanského praktizovania modlitby". Biskupi zdôrazňujú najmä to, že "smäd po Bohu síce sprevádza každého človeka, no súčasná kultúra a spoločnosť, charakterizovaná sekulárnou mentalitou, zabraňuje kultivácii duchovnosti a všetkému, čo vedie ku stretnutiu s Bohom".
"Rytmus nášho života, poznačený aktivizmom, súťaživosťou a konzumizmom, vedie k prázdnote, stresu, úzkosti, frustrácii a nedarí sa mu uplatniť prostriedky, ktoré svet ponúka na dosiahnutie šťastia", píšu biskupi. V kontexte tohto "nemálo ľudí pociťuje naliehavú túžbu po tichu, pokoji a vnútornej vyrovnanosti". Zároveň však biskupi upozorňujú, že "sme svedkami vzkriesenia duchovnosti, ktorá reaguje na "požiadavku" po emocionálnom blahu, rovnováhe osobnosti, radosti zo života, či vyrovnanosti pri riešení problémov".
Táto spiritualita, hovoria biskupi, je príliš často "chápaná ako kultivovanie vnútra človeka, aby tak našiel sám seba, no nevedie k Bohu. Pre dosiahnutie tohto účinku sa mnoho ľudí - aj takí, čo vyrastali v kresťanskom prostredí - uchyľuje k meditácii, modlitbovým technikám a metódam, ktoré majú svoj pôvod v náboženských tradíciach mimo kresťanstva a mimo bohatého duchovného dedičstva Cirkvi".
"V niektorých prípadoch je toto sprevádzané opustením katolíckej viery, aj keď nevedomým. V iných prípadoch ľudia skúšajú tieto metódy začleniť ako ´doplnok´ k svojej viere v snahe dosiahnuť intenzívnejší zážitok. Táto asimilácia sa opakovane deje bez náležitého rozlišovania kompatibility daného prvku s kresťanskou vierou, s antropológiou, ktorá sa z nej odvodzuje a s kresťanským posolstvom o spáse", pokračujú biskupi a dodávajú, že "v mnohých sférach našej spoločnosti je túžba po nájdení vnútorného pokoja podporovaná šírením meditácií, inšpirovaných zen-budhizmom. Podstatou techniky zen je upokojenie človeka do takej miery, že sa uvedie do jednoty jeho myslenie s celým jeho bytím. Meditačné techniky zodpovedajú pojmu "vnímania" na západe."
Techniky, ktoré sa sústreďujú na seba, však "môžu len ťažko byť kompatibilné s kresťanskou modlitbou, v ktorej najdôležitejšou vecou je božstvo, zjavené v Kristovi. Tieto meditačné techniky, ako je aj vnímanie, sa snažia svoj náboženský pôvod ukryť a šíriť prostredníctvom hnutí, ktoré sa môžu popísať ako ´new age´, pretože sú navrhnuté ako alternatíva ku kresťanskej viere". Biskupi vysvetľujú aj to, že takéto techniky si často nevšímajú rozdiel "medzi ´ja´ človeka a tým, čo je mimo neho; medzi posvätným a profánnym; medzi božím a stvoreným a vyznačujú sa aj tým, že nerozpoznávajú tvár kresťanského Boha ako Osoby.