V súčasnej dobe je naša Cirkev podobne zranená, ako bol doráňaný a do krvi zbitý Kristus potom, čo Ho Jeho zradca Judáš vydal do rúk náboženskej vrchnosti. Cirkev je zdeformovaná a ubolená z prílivu odpudzujúcich škandálov, ktorých sa dopúšťajú moderní judášovia; je oslabená kultúrou pochybností, strachu, nedôvery a mlčania, ktorá nás obklopuje.
Podobne ako Pán Ježiš, aj naša Cirkev dnes stojí pred súdom, kde na ňu nemilosrdne útočia médiá a kde sa v zákonoch okliešťujú naše náboženské slobody. Podobne ako Kristus, ktorý žíznil, zavesený na Kríži, čelí dnes naša vyprahnutá Cirkev duchovnému suchu a priam zúfalo túži po obnove, nádeji, osviežení a doplnení síl.
Prežíva dnes naša Cirkev mystické ukrižovanie spolu s Kristom?
Vo svojej knihe The Path of Mary (Cesta Márie) píše ctihodná Mary Potterová (1847-1913) toto:
"Žijeme v mimoriadne nebezpečnej dobe; obklopujú nás také nebezpečenstvá a pokušenia, aké história sveta nepamätá. Cirkev, Nevesta Ježišova, kráča zjavne v stopách svojho Pána, čoho dôkazom sú rozličné etapy a fázy, v ktorých sa ocitá. Vo svojich počiatkoch žila Cirkev skrytým životom, neskôr sa dostávala čoraz viac na verejnosť a vzrastala najmä úcta k Najsvätejšej Sviatosti; nasledovali smrteľné muky v záhrade. Teraz sa zjavne dostáva do časov mystického zopakovania ukrižovania jej Hlavy a Majstra."
Tieto nevšedné slová sú dnes ešte oveľa aktuálnejšie, než kedykoľvek predtým.
Aj keď máme byť ostražití v súvislosti s podobnými proroctvami a skôr ich aplikovať metaforicky a v širšom merítku, než uniformne a doslova, pripomínajú slová Mary Potterovej až pozoruhodným spôsobom situáciu v dnešnej Cirkvi. Človeku hneď zídu na um legendárne slová kardinála Francisa Georgea z Chicaga, ktorými sa prihovoril zástupu mladých, oddaných a zanietených kňazov, ktorých však znepokojovali časy, ktoré sú pred nimi: "Očakávam, že zomriem vo svojej posteli; že môj nástupca zomrie vo väzení a že jeho nástupca zomrie ako mučeník na verejnom mieste."
Kto bola ctihodná Mary Potterová?
Narodila sa v Londýne, v roku 1847 nekatolíckemu otcovi a írskej matke, ktorá konvertovala na katolicizmus. Život Mary Potterovej sa úplne zmenil, keď objavila písomnosti a náuku sv. Ľudovíta de Montfort. Napriek svojmu chatrnému zdraviu sa Mary stala rehoľnou sestrou a celý svoj život zasvätila službe chorým a zomierajúcim. V roku 1877 založila Sisters of the Little Company of Mary (Sestry malej spoločnosti Máriinej), čo bol rehoľný rád, inšpirovaný malou skupinou verných, ktorí zostali spolu s Pannou Máriou stáť pod Krížom na Kalvárii až do konca. Ct. Mary Potterová povedala: "Pamätajte na to, že jeden svätý oslávi Boha viac, než celý národ priemerných kresťanov." "Mária z vlastnej vôle stojí verne pri Cirkvi, keď táto Nevesta Kristova prežíva svoje mystické ukrižovanie. Keď ďalší členovia Tela nášho Pána odpadnú, Mária z vlastnej vôle prechádza ohnivým ´súdom´, bez pohromy, aj keď nie bez bolesti."
Ako bol Kristus, Hlava Cirkvi, prenasledovaný, bičovaný, zosmiešňovaný a dobitý; tak čelí prenasledovaniu aj Jeho Telo, Cirkev. Svätý Ján a nábožné ženy išli spolu s Pannou Máriou za Ježišom, keď kráčal na Kalváriu, a zostali verne pod Krížom. Zostaneš pri svätej Matke Cirkvi až do konca aj ty? Ako kresťania, začlenení do Krista, sme totiž aj my povolaní žiť životom utrpenia. Úžasne to podčiarkujú slová nášho Pána sv. Pavlovi na ceste do Damasku: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" (Sk 9, 4). Náš Pán označuje utrpenie svojich bratov a sestier za priamy útok. Táto mocná náuka Cirkvi ako mystického Pánovho Tela je ústredným bodom encykliky pápeža Pia XII z roku 1943 Mystici Corporis Christi:
"Hneď na začiatku treba poznamenať, že spoločnosť ustanovená Vykupiteľom ľudského pokolenia, sa podobá svojmu božskému Zakladateľovi, ktorého prenasledovali, spochybňovali a mučili tí ľudia, ktorých sa podujal zachrániť."
Podobne však ako v prípade Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aj Cirkev práve vtedy, keď bude najzraniteľnejšia a dotlačená na pokraj kolapsu, opäť vstane a vdýchne do seba nový život. Celými dejinami Cirkvi sa ako červená niť ťahá pravdivý a stále aktuálny odkaz: s Krížom vždy existuje nádej na Vzkriesenie. Čím viac mučeníkov, tým je Cirkev silnejšia. Čím viac prenasledovania, tým viac horlivých svätých, bojovníkov a hrdinov sa rodí. Cirkev nikdy neprestane existovať. Nikdy nezanikne. Slovami ct. Mary Potterovej: "V tejto otrávenej a presýtenej ére hriechu, budete vy, šťastní, Máriini vyvolení uprostred temnoty, pokrývajúcej teraz zem, svetlými bodmi, potešujúcimi oko Boha, priťahujúcimi Ducha Svätého, ktorý je Svetlom, prenikajúcim a rozptyľujúcim mračná nevernosti a hmlu omylov, ktoré dnes pokrývajú a zahaľujú svet."
V dnešnej dobe, ktorej hlavným znakom je strata vernosti a ktorej generácia prepadla nemorálnosti, v ktorej má hlavné slovo sarkazmus, výsmech a absurdnosť, zaplatíte za rozhodnutie zostať vždy verní vysokú cenu: musíme ísť proti súčasnej kultúre a stať sa trúfalými a odvážnymi ´revolucionármi´. Nie sme totiž povolaní byť ľuďmi zo sveta, ale byť Božím ľudom. Nie byť Cirkvou, ktorá sa mení s dobou, ale byť Cirkvou, ktorá mení dobu.
Nemali by sme tráviť dni nostalgickým spomínaním na minulosť, akoby sme zabudli, že katolícka viera je vybudovaná na trvalej a nemennej pravde, ktorá presahuje priestor aj čas; pravde, ktorá platí pre každú dobu a ktorá nás vyzýva k tomu, aby sme hľadali autentické a kreatívne spôsoby, ako túto nemennú pravdu uvádzať do súčasnej reality. Nemali by sme sa ani krčiť v strachu a mlčaní a nechať zo seba urobiť obete uspokojovania ľudí a temného zvádzania popularity. Namiesto toho máme rovno stáť, zakorenení v pravde a spravodlivosti. Katolícka viera je naozaj najelektrizujúcejšia, najnápaditejšia a najživšia vtedy, keď v jej pravde vytrváme až do konca. Iba vtedy totiž pochopíme čo je pravá sloboda: utrpenie a sebaobetovanie, prijaté s láskou.
Zamýšľajme sa aj my nad inšpiráciou, ktorú pri svojich proroctvách matka Mary Potterová čerpala z knihy sv. Ľudovíta de Montfort Pravá úcta k Panne Márii - o veľkej obnove a oživení viery skrze veľkých svätých posledných čias a skrze bojovníkov Panny Márie:
"Všemohúci Boh a Jeho Svätá Matka vzbudia veľkých svätých, ktorí oddanou zbožnosťou vyniknú medzi väčšinou svätých, asi tak, ako vynikajú libanonské cédre medi kríkmi. Jednou rukou budú zápasiť a druhou budovať; zvrhnú, porazia a rozdrvia bludárov a ich bludy, rozkolníkov a ich rozkoly, modloslužobníkov a ich modly, hriešnikov a ich hanebnosti; vybudujú chrám opravdivého Šalamúna a mystické Božie mesto."
Vráťme sa k týmto odvážnym slovám: "Očakávam, že zomriem vo svojej posteli; že môj nástupca zomrie vo väzení a že jeho nástupca zomrie ako mučeník na verejnom mieste." Pri očakávaní veľkolepého dňa mystického vzkriesenia Cirkvi a veľkého oživenia a obnovy viery by sme však nemali zabudnúť na rovnako dôležité, často však opomínané slová kardinála Georgea, ktoré povedal vzápätí po tých predchádzajúcich: "Jeho nástupca pozbiera črepiny zničenej spoločnosti a pomaly pomôže prebudovať civilizáciu, ako Cirkev tak často robievala v dejinách ľudstva."