Dr. Katherine A. Rafferty of Iowa State University a Tessa Longbons z Charlotte Lozier Institute vydali štúdiu pod názvom “#AbortionChangesYou..." (Potrat ťa zmení) a publikovali ju v žurnáli Health Communications 1. júna 2020. S rastúcim počtom potratov ženy čoraz viac využívajú aj potratovú tabletku RU-486 na potrat doma; vedie to však k častejším komplikáciám a k čoraz častejším návštevám pohotovosti.
V závere štúdie sa konštatuje, že ´domáce´ potraty majú veľký vplyv na emočné zdravie a celkové blaho tých žien, ktoré ich podstupujú. Z analýzy 98 blogov žien, ktoré potratili svoje dieťa pomocou tabletky medzi októbrom 2007 a februárom 2018 autorky štúdie zistili, že 83% z týchto žien potvrdilo, že ich potrat pomocou tabletky zmenil. Na ženách zanechala svoju stopu každá stránka potratu: rozhodnutie, samotný priebeh potratu, vyrovnávanie sa so situáciou po potrate, stigmatizujúce mlčanie pred a po potrate.
Jedným z faktorov, prispievajúcich k traume žien, ktoré si vyvolajú potrat sami je fakt, že k potratu boli z prevažnej väčšiny donútené. 53% žien potvrdilo, že ich k potratu donútil otec dieťaťa alebo člen rodiny, čím len zviditeľnili fraškovitú povahu "výberu", ktorý vraj ženy majú. Ďalšie tvrdili, že si neuvedomovali, že majú na výber aj niečo iné okrem potratu, až kým nebolo príliš neskoro. Tu sú vlastné slová niektorých z nich:
"Manžel mi povedal ´nečakaj, že budem príliš šťastný, keď sa rozhodneš nechať si to. Nebudem ho mať nejako zvlášť rád.´ Akoby mi srdce prebodol nožom a ja som urobila najtvrdšie rozhodnutie - išla som na potrat."
"Každý ti ´v tej chvíli hovorí ´Je to tvoje rozhodnutie´, no vôbec to tak necítiš. Nedokážeš to povedať svojim blízkym, nikto ti nepomôže, máš pocit, že to s dieťaťom nezvládneš. Tvoj partner to nechce tak ako to chceš ty. Všetko toto ťa zaslepí a dotlačí k rozhodnutiu, o ktorom si neuvedomíš, ako ti zničí život."
"Na jednej strane som bola vzrušená a na druhej ma desilo, že to mám povedať doma. Povedala som to mame a jej prvá reakcia bola, že dúfa, že pôjdem na potrat; že by zo mňa bola otrasná mama."
Podľa Pregnancy Help News (Pomoc v tehotenstve), zo štúdie vyplýva, že ´tieto rozhovory (zo spoločnosti, pro-choice hnutia, iných ľudí v ich živote, alebo ich vlastné obavy) negujú skutočnosť, že iné alternatívy (adopcia, ponechať si dieťa) sú oprávnenými možnosťami, voľbami, ktoré sú pre tieto ženy dostupné´. Keďže prax ´domácich´ potratov zaznamenala nebývalý nárast - najmä počas pandémie korony - mnohí pro-life aktivisti vyjadrili obavy, že tieto ženy sú pre nich preto oveľa ťažšie dostupnejšie, nemôžu im vysvetľovať veci; domáci potrat sa im totiž zdá jednoduchší, menej hrozivý a "normálnejší", než chirurgická procedúra. Ukazuje sa, že tieto obavy sú namieste; priame svedectvá žien, ktoré takýmto spôsobom potratili svoje dieťa ma totiž privádza k presvedčeniu, že trauma, ktorá pravidelne sprevádza tieto procedúry, môže mať v tomto prípade odlišný charakter. Potratárske zariadenia nikdy nedovolia žene aby svoje potratené bábätko uvidela - je to súčasť ich politiky. Udržujú tak totiž fikciu, že potrat je len jednoduchá súčasť zdravotníckej starostlivosti, čo je zároveň dôvodom šokovej reakcie ľudí - najmä žien, čo mali potrat - keď sa skonfrontujú tvárou v tvár s pohľadom na potratené bábätko. Najčastejšou reakciou, ktorú pro-life aktivisti počujú pri takejto konfrontácii, je ´Nikdy som si to neuvedomila´. Pri ´domácom´ potrate však väčšina žien svoje potratené bábätko uvidí na vlastné oči. Takúto skúsenosť v potratárskom zariadení nemajú a preto ich priamy pohľad na potratené dieťatko často traumatizuje. Tu sú reakcie niektorých z nich:
"Cítila som ju, ako zo mňa vychádza."
"Ležala som vo veľkých bolestiach na dlážke v kúpeľni."
"Z tých tabletiek mi bolo na vracanie, stratila som kontrolu nad črevami, potila som sa, takmer som omdlela, potom začal kompletný ´pôrod´."
"Povedali mi, že to nebude bolieť a že nebudem nič cítiť. BOLA TO JEDNA OBROVSKÁ LOŽ! Cítila som všetko, počula som všetko, videla som všetko. Od bolesti sa mi zatmievalo pred očami a celá som sa ovracala."
"Vedela som, že mám čakať krvavé hrudky a chuchvalce, no nič ma nemohlo pripraviť na to, že uvidím jej telíčko. Jej pokožka mala takú istú farbu ako moja a naozaj už vyzerala ako človek."
"Povedali mi, že sa vrátim do normálu a budem žiť ako predtým, no veľmi sa mýlili!!! Teraz necítim nič iné, iba prázdnotu a nenávisť. Bývala som veľmi veselé a pozitívne mysliace dievča. Nič si neželám viac, len aby sa to všetko vrátilo."
Je možné, že domáce potraty pomocou tabletiek budú čoraz populárnejšie, pretože budú jednoduchšie, než ísť na potratovú kliniku. Je však zároveň možné aj to, že "vďaka" práve týmto potratom si ženy, ktoré uvidia svoje potratené bábätko, vychádzajúce z ich lona na vlastné oči, uvedomia, čo pred nimi práve tieto potratárske zariadenia chcú skryť - realitu toho, čím potrat v skutočnosti vlastne je. Len čas - a žiaľbohu aj viac smrti - dá na to odpoveď.