Ježiš povedal svojim učeníkom aby išli do hornej siene pripraviť im veľkonočnú večeru. Ako si pripraviť srdce na prijatie Ježiša v Najsv. Sviatosti?
Významný cirkevný otec, sv. Maxim Vyznavač, nám hovorí, že v scéne, ktorú popisuje sv. Marek je hlboká symbolika, ktorá má do činenia s prípravou našich duší a tiel, ktoré majú mať podiel na duchovnej potrave, ponúkanej nám Spasiteľom v Najsv. Sviatosti Jeho Najsv. Tela a Krvi.
Učeníci sa najprv Ježiša pýtajú, čo majú urobiť v súvislosti s prípravou veľkonočnej večere pre neho a pre seba. Táto časť nám ponúka vnútornú sondu do nášho prístupu k Najsv. Eucharistii. V prvom rade sa musíme sústrediť na prípravu tohto trojnásobne požehnaného pokrmu ešte predtým, ako na ňom budeme mať podiel. Príprava na slávenie sv. omše a účasť na sv. prijímaní je podstatnou zložkou nášho podielu na tejto sviatosti sviatostí. Otázka teda znie: ´Pripravujem sa vôbec na jej prijatie?´ Existuje päť vecí, ktoré by sme mali urobiť a pripraviť tak ´hosťovskú izbu´ pre vzácneho hosťa:
1) K tejto sviatosti lásky pristupujme vždy so správnym zámerom. To znamená, že prichádzame premyslene, so zámerom zjednotiť sa s naším Pánom, a nie len rutinne alebo preto, aby o nás druhí dobre zmýšľali. Chceme predsa, aby nás nakŕmil a obnovil nám tak silu žiť aj naďalej kresťanským životom. Sv. Tomáš hovorí, že všetko, čo jedlo a pitie poskytuje telu na prirodzenej úrovni, to poskytuje znak Najsv. sviatosti na úrovni nadprirodzenej: potešenie, jednotu, sýtosť, rast, silu a zdravie.
2) Pred tým ako pristúpime k sv. prijímaniu by sme si mali spytovať svedomie, či sme sa nedopustili nejakého ťažkého hriechu, z ktorého sa máme pred prijatím sv. prijímania vyspovedať. To je minimum prípravy, bez ktorej by sme nikdy nemali pristúpiť k sv. prijímaniu. Najpodstatnejšou prípravou pre prijatie Eucharistie je sviatosť pokánia, ktorá odstraňuje jedinú prekážku, brániacu prijatiu všetkých milostí na posvätnej hostine. Sv. Pavol hovorí, že si máme spytovať svedomie, aby sme Telo a Krv Krista neprijímali nehodne, inak si jeme a pijeme vlastné odsúdenie. Množstvo tých, čo chodia na sväté prijímanie je oveľa väčší než tých, čo chodia aj pravidelne na spoveď. To znamená, že mnohí si pred prijímaním nespytujú svedomie. Potrebujú kňazov, ktorí by ich na to v apoštolskom duchu upozornili. Liturgia Cirkvi nás síce pozýva k oltáru, no zároveň nás aj varuje, pretože počujeme výzvu: "Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu", ale počujeme aj toto: "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu..." Práve tu máme ešte možnosť oľutovať a spamätať sa. Chodievaj pravidelne na spoveď a budeš vždy pripravený prijať Eucharistiu.
3) Pri sv. prijímaní prijímame milosti, o ktoré sa zámerne usilujeme a o ktoré sa modlíme, čím sa približujeme k božím tajomstvám. Usilujeme sa o to celú omšu a v modlitebných knižkách existujú krásne prípravné modlitby na sv. prijímanie. Môžu byť dlhšie aj kratšie, čo závisí od situácie, no vždy by sme sa mali na ne plne sústrediť. Zvyknime si často prijímať aj duchovne, pričom svoju túžbu po zjednotení s Ježišom môžeme vyjadriť aj vlastnými slovami.
4) Prípravou na sv. prijímanie je aj zdržiavanie sa pokrmu minimálne 1 hodinu pred sv. prijímaním - s výnimkou vody a liekov. Kedysi sa ľudia postili už od polnoci alebo minimálne 3 hodiny pred sv. prijímaním. Aj naše telo by sa malo podieľať na duchovnej príprave ako dokáže. Aj náš Pán povedal, že nemáme hľadať chlieb, po ktorom umrieme, ale radšej chlieb večného života.
5) Po sv. prijímaní je slušné a zdvorilé poďakovať zaň. Cirkev tak činí v modlitbe po sv. prijímaní a každý z nás by mal tak urobiť aj vo svojom srdci ešte skôr, než opustí kostol. Poďakovanie môže opäť byť dlhé alebo krátke, ale rozhodne by sme ho mali uskutočniť. Ani ty nevstaneš pri hostine od stola bez toho, aby si hostiteľovi nepoďakoval a neponúkol mu na oplátku tiež pohostenie, však? Tak sa aj po sv. prijímaní patrí nášmu Spasiteľovi a Priateľovi poďakovať za Jeho štedrosť, láskavosť a tešiť sa na najbližšie stretnutie s Ním. Sv. Pius X, svätec každodenného sv. prijímania, nás učí, že náš Pán neustanovil túto sviatosť len na to, aby sme si ju uctievali, ale aby sme sa ňou sýtili a aby nás tak posilňovala v láske. Pri uctievaní nášho Pána na oltároch a v bohostánkoch si pripomeňme, že najviac si želá, aby Ho naša duša čo najčastejšie a najlepšie pripravená prijímala.
Kiežby Pán našiel hornú sieň nášho srdca vždy náležite pripravenú na Jeho večeru!