SANTIAGO, Chile, 18. februára 2015 (LifeSiteNews.com) – Nedávny rozhovor s mladou tehotnou mamičkou vyvoláva v Čile verejnú debatu kvôli zavedeniu zákona legalizujúceho potraty v krajine. Jej otvorená a úprimná kritika prekvapila socialistickú vládu, ktorá sa snaží legalizovať potraty a tak zvalcovať opozíciu pomocou legislatívnej väčšiny a politikou polarizácie.
Bernardita Vial de Bärthold je momentálne tehotná a čaká dieťatko s diagnostikovaným postihnutím, kvôli ktorému majú byť v v tejto krajine Južnej Ameriky legalizované potraty.
Minulú nedeľu požiadala volebných zástupcov Čile, aby predtým, ako podporia tento zákon povoľujúci potraty v krajine, najskôr vypočuli a vzali na vedomie ženy, ktoré čakajú deti s postihnutím.
Bernadita nie je politička ani aktivistka. Je mladá tehotná mamička v 25. týždni tehotenstva, ktorej dieťatku diagnostikovali anencefalitídu, anomáliu, ktorá bráni riadnemu vývoju mozgu a lebky. Podľa doktorov oboznámených s jej prípadom by dieťa malo po pôrode žiť len niekoľko minút, ale dieťatko je veľmi živé a už má aj meno. „Moje dieťatko sa volá José,“ uvádza pani Vialová.
V rozhovore, ktorý bol publikovaný 8. február v CNN Chile, Bernadita vyzýva: „vy, ktorí pracujete na tomto zákone, neignorujte nás, vypočujte nás, ktoré prechádzame touto situáciou.“
Vyznala, že sa cítila „bezmocná,“ keď zistila, že čilská vláda chce schváliť zákon, ktorý postaví ženy, prežívajúce ťažké tehotenstvo, ako ona, do zraniteľnej situácie, a ktorý ich nepochybne bude nútiť k potratom za takých okolností, keď sú ženy pod veľmi intenzívnym emocionálnym tlakom. Toto sú chvíle, kedy „nie sme schopné úplného a zdravého úsudku, aby sme mohli spraviť takéto dôležité rozhodnutie, ktoré sa týka nie nášho života, ale života niekoho iného,“ povedala.
Prezidentka Bacheletová poslala 31. januára čilskému kongresu návrh zákona, ktorý má legalizovať potraty v krajine. V Čile sú momentálne potraty ilegálne za akýchkoľvek okolností.
Ak bude tento zákon schválený, zabíjanie nenarodených detí bude možné v troch situáciách: ak je teraz alebo v budúcnosti ohrozené zdravie matky, ak je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia a ak je dieťaťu diagnostikované vrodené postihnutie alebo má genetickú poruchu „nezlučiteľnú so životom mimo maternice.“
Malý José spĺňa tretiu podmienku. Keby bol zákon už schválený, Bernaditin gynekológ by bol povinný ponúknuť jej potrat.
„Bojím sa, ale spravím pre neho všetko.“
V rozhovore pre CNN odpovedala Bernadita na otázky moderátora spontánne a jednoducho. V jej odpovediach sa neprejavovali znaky ideologických predsudkov ani naučených argumentov. Bernadita hovorí len z perspektívy matky, ktorá zažila bolesť kvôli svojmu synovi, ale je zmierená, pretože urobila správnu vec.
„Nebojíte sa toho, že zažijete chvíľu, keď sa váš syn narodí a takmer ihneď zomrie?“spýtal sa moderátor.
„Áno, bojím sa. Je to veľmi bolestivé. Žena nikdy nie je pripravená na smrť svojho dieťaťa,“odpovedala.
Bernadita vysvetlila, že na začiatku bola veľmi prekvapená, nerozumela zmyslu utrpenia, ktorým prechádzala. To „bolestivé očakávanie“ sa zdalo neznesiteľné, ale postupne, v priebehu tehotenstva, keď dieťa týždeň, čo týždeň rástlo „som bola schopná toto utrpenie prijať.“ Teraz, ako sama hovorí, čelí tejto situácii z perspektívy života, nie z perspektívy smrti. Ako matka prijíma svojho syna a teší sa na neho.
Jej oči sa rozjasnia, keď hovorí o svojom dieťatku: „Videla som 3D ultrazvuk Josého, videla som jeho maličkú tvár, nožičky, a bolo to podobné ako ultrazvuk mojich ostatných detí a povedala som si: aký je živý! Veľmi by som si želala, aby takýto ostal, aby nezomrel! Preto, keď premýšľam o ,ňom‘ a nie o ,tom,‘ rastie vo mne radosť z toho, že som matkou. Urobím pre neho všetko.“
Keď sa jej moderátor spýtal, či je podľa nej spravodlivé, že iná žena môže mať „právo rozhodnúť sa inak,“ čiže zvoliť si potrat, mladá matka odpovedala, že by si rada myslela, že tie ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat, to urobia len preto, lebo si neuvedomujú, že to, čo nosia pod srdcom je ich vlastné dieťa.
„Pochybujem o tom, že nejaká matka by dala prednosť sebe pred svojím dieťaťom, pochybujem o tom, že by uprednostnila svoju ,psychickú pohodu‘ pred tým, aby umožnila svojmu synovi zažiť prirodzený životný vývoj, ktorý je v tomto prípade narodiť sa a zomrieť,“ hovorí. „Chcela by som týmto ženám povedať: buďte trpezlivé, prejde to, po každej búrke vyjde slnko.“
Click "like" if you are PRO-LIFE!
„To je dôvod, prečo sa cítim bezmocná,“hovorí, „keď vidím, že chcú schváliť zákon, ktorí nás spraví zraniteľnými a otvorí cestu k potratu v momente, keď nie sme schopné spraviť správne rozhodnutie. Keď čítam svoj denník, nespoznávam samú seba v tom, čo som napísala. Som presvedčená, že sme obmedzené v používaní našich schopností kvôli intenzívnym emóciám a nie sme schopné robiť také silné rozhodnutie o živote, ktorý nie je náš, ale inej osoby.“
Bernardita uvádza: „sme omnoho vyrovnanejší, vďaka tomu, že vieme, že sme urobili všetko pre to, aby sme zachránili jeho život, a že nie sme zodpovední za ukončenie jeho života. Viem, že keď sa José narodí budem sa cítiť zle, budem k nemu cítiť hlboké puto, ale on sa narodí a zomrie, a ja viem, že budem trpieť. Avšak, budem sa cítiť vyrovnane, pretože budem vedieť, že som pre neho urobila všetko.“
„Z tohto dôvodu sa cítim povzbudená povedať týmto matkám: vyberte si podľa seba, buďte úplne slobodné, buďte statočné, snažte sa vydržať, stretnete sa s ním čoskoro, bude stále vašim synom, nevzdáte sa ho, nebudete ho chcieť zabiť, budete ho chcieť mať v náručí,“ hovorí Vialová. „Moje utrpenie smrti sa stalo utrpením života“ a to prinieslo pokoj.
Ideologický projekt za zákonom
Za návrhom zákona o potratoch, ktorý, podľa Bernadity, necháva mnohé ženy v ťažkom tehotenstve v „zraniteľnej“ situácii, je paradoxne žena, Michele Bacheletová, pediatrička s veľkým ideologickým projektom sociálneho inžinierstva, ktorá je tiež známa ako radikálna feministka a extrémna obhajkyňa rodovej ideológie.
Čilská ústava nedovoľuje, aby bol prezident v úrade dve po sebe nasledujúce obdobia, takže Bacheletová odišla z funkcie prezidentky v roku 2010 a bola vymenovaná za predsedkyňu OSN Ženy, organizácie Spojených národov bojujúcej za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, ktoré, okrem iného, propaguje potrat ako „právo žien.“
Niekoľko týždňov pred predstavením návrhu zákona povedala: „Je to zložitá situácia. Milujeme život a nikto ho nechce ukončiť, najmenej zo všetkých matky. Ale keď je ich život v ohrození, alebo život, ktorý sa rozvíja nie je životaschopný, alebo je následkom sexuálneho násilia [...], musíme urobiť rozhodnutie a nemôžeme nútiť ženy, aby samé niesli ťažké následky.“
Pre Bacheletovú znamená pomoc ženám, „aby nemuseli samé niesť ťažké následky“ otvoriť dvere potratom. Hoci vláda argumentuje, že legalizovanie potratov je „obmedzené len na tri špecifické prípady,“ prvý príklad v praxi zavádza potraty na požiadanie, keďže ohrozenie matky je stanovené podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá zdravie chápe vo všeobecnosti ako „stav pohody.“
Z tohto hľadiska, ak tehotenstvo zmení alebo naruší „súčasnú alebo budúcu“ fyzickú, psychickú alebo sociálnu pohodu matky, je oprávnená ukončiť život svojho dieťaťa. Rovnaký princíp a stratégia legalizácie potratov bola použitá v Španielsku. Až 97 percent „legálnych“ potratov sa tu dnes vykonáva na tomto vágnom pozadí „zdravia.“
Bernardita v rozhovore pre CNN Čile povedala, že diskusia na túto tému sa vedie abstraktným a zavádzajúcim ideologickým spôsobom, „založenom na teóriách a názoroch ľudí, ktorí to nezažili.“ Zdá sa, že vláda ignoruje a diskredituje tých, ktorí majú opačný postoj k legalizácii potratov.
Bernardita požiadala o to, aby bola vypočutá vládou, pre ktorú, podľa nedávneho úvodníka novín El Mercurio „spoločné uvažovanie celej spoločnosti o tak zásadnej otázke, akou je právo na život nenarodených, nie je takmer vôbec dôležité.“
Pani Vialová tri dni po televíznom rozhovore požiadala v liste zverejnenom v El Mercurio Bacheletovú, aby sa zastavila a uvažovala. Prezidentke napísala toto:
„Pozývam pani Bacheletovú, aby si viac uvedomila, že ak legalizuje potraty, tisíce matiek privedieme k tomu, aby prijali rozhodnutie o živote a smrti vo chvíli, keď sú hlavou ,v inom svete.‘ A keď sa vrátia, ich deti budú zabité ... a už nebude cesty späť.“
A ostatným matkám v rovnakej situácii hovorí: „Bariéru úzkosti zdoláme. Musíme vytrvať a nerobiť uponáhľané rozhodnutie. Potom príde pokoj a my sa budeme cítiť hrdinsky!“