Pred pár dňami New York Times publikoval článok so znepokojujúcim názvom “Čo hrozí ženám, ktorým odmietnu vykonať potrat?”
Na túto otázku sa pokúsili výskumníci odpovedať cez tzv. Turnaway Study – výskum, ktorý realizovali deklarovaní potratári na 200 ženách, ktorým bol zamietnutý potrat z dôvodu príliš vysokého štádia tehotenstva na to, aby zabitie ľudského plodu bolo ešte legálnym.
Autor v článku spomína príbeh jednej z týchto žien - S., ktorá po tom, čo musela v tehotenstve pokračovať, priniesla na svet dieťa a dnes prehlasuje, že je v živote spokojná a jej dieťa je “tou najlepšou vecou, čo jej život priniesol.” Hovorí: “Hoci som si to predtým nevedela predstaviť, ono je viac než môj najlepší priateľ, viac než láska môjho života.” U ženy totiž nastalo to, čo sa technicky označuje ako “bonding” – vytvorenie vzťahovej väzby medzi rodičmi a dieťaťom.
Výskumníčka Diana Greene Foster k výslednému stavu tejto ženy dodáva: “Presne to ukazujú naše výskumy. Približne 5% žien, ktorým odmietli vykonať potrat, dieťa odmietalo aj po pôrode. No až u 95% z nich nastal pravý opak, a vyjadrovali spokojnosť a pocity šťastia z materstva.”
New York Times však neskôr ponúkol slovo aj pro-choice bioetičke Katie Watson, ktorá tieto ženy obvinila, že klamú samy seba a aj spoločnosť: “z psychologického hľadiska je v našom záujme prerozprávať svoj osobný príbeh v pozitívnom ladení, aby sme sa mohli posunúť ďalej”. Ako vidieť, do pro-choice ideológie nepatria ženy so svojimi skúsenosťami ale len teória, ktorú keď skutočnosti popierajú, o to horšie pre ne. Neboli to však práve pro-choice teoretici, ktorí sa stále aktivizovali v prospech a šťastie žien?