Rím, 15. august 2012, (LifeSiteNews.com) – „Príslušnosť k druhu Homo sapiens nestačí na priznanie práva na život.“
Nám, obyčajným ľuďom to znie ako blúznenie nejakej okrajovej skupiny európskych neofašistov alebo komunistov. Avšak muž, ktorý toto vyhlásil v škótskych novinách, je azda najviac renomovaným a rešpektovaným žijúcim etickým filozofom uznávaným liberálnymi akademickými a politickými elitami na celom svete.
Filozof a bioetik Peter Singer obhajoval potrat v článku zverejnenom v novinách The Scotsman.
„Odporcovia by namietali, že potrat je, vo svojej podstate, nebezpečným pre plod,“ napísal. „Zdôrazňujú, že potratom sa zabíja jedinečný žijúci ľudský jedinec. Je ťažké poprieť toto tvrdenie, prinajmenšom v prípade, ak pojmom ‘ľudský’ máme na mysli, že je ‘príslušníkom druhu Homo sapiens.”
Singer patrí medzi popredných mysliteľov, ktorí zastávajú názor, že byť ľudskou bytosťou nestačí na priznanie akýchkoľvek zákonných práv. Človek musí spĺňať určitý súbor kritérií, aby bol považovaný za „osobu.“
„Je tiež pravdou, že sa nemôžeme jednoducho dovolávať ‘práva ženy na slobodu voľby’, aby sme sa vyhli etickému problému morálneho stavu plodu,“ pokračoval Singer. „Ak plod skutočne má morálny status ako akákoľvek iná ľudská bytosť, bolo by ťažké argumentovať, že právo tehotnej ženy na slobodu voľby zahŕňa aj právo rozhodnúť o smrti plodu, s výnimkou azda prípadu, keď je život ženy v ohrození.“
„Chyba v protipotratovom argumentovaní spočíva v prechode z vedecky presného tvrdenia, že plod je žijúci jedinec druhu Homo sapiens k etickému tvrdeniu, že plod preto má rovnaké práva na život ako akákoľvek iná ľudská bytosť.“
Síce to tak môže znieť, ale Peter Singer nie je nejaký bezvýznamný pomätenec, ktorý píše pre malé publikum jemu podobných cvokov. Zrejme najviac známy je ako „otec“ moderného hnutia práv zvierat, tiež je však považovaný za najvplyvnejšieho bioetika na svete. A jeho postavenie ako Ira W. DeCamp profesora bioetiky v Univerzitnom centre pre ľudské hodnoty na The Princeton University a profesora laureáta v Centre pre aplikovanú filozofiu a verejnú etiku na The University of Melbourne, sú dobrými indikátormi k oceneniu toho, ako ďaleko smerom k svetu Matrix obrátenému hore nohami zašla akademická obec a svet bioetiky.
Aj keď ide o jedného z najznámejších profesionálnych filozofov na svete, Singerove názory naďalej šokujú ľudí z pro-life otvorenou obranou vraždy dieťaťa po narodení, hromadným zabíjaním ľudí s demenciou, sexuálnym využitím zvierat (ktoré sú, podľa jeho tvrdení, schopné „súhlasu“) a lekárskymi experimentmi na kognitívne postihnutých ľuďoch.
Singer ako bioetik neuznáva prekonané pojmy typu „milosrdné zabitie“ za účelom ukončenia trápenie pacienta argumentujúc, že namiesto toho je potrebné zamerať sa na trápenie rodiny pacienta, priateľov a spoločnosti ako celku. Trpiaci pacient stojí spoločnosť peniaze, aby mohol byť držaný pri živote a v pohodlí. Vyžaduje starostlivosť a čas navyše, čo znižuje slobodu a autonómiu jeho opatrovateľov.
Singer je známy prenášaním logiky klasického utilitarizmu do extrémov. Utilitarizmus, filozofia vyvinutá Jeremym Benthamom a Johnom Stuartom Millom v 18. storočí v Anglicku učí, že každé ľudské konanie musí byť vyvinuté za účelom výroby „šťastia“ a zníženia utrpenia. Povrchne to znie dobre, ale v praxi to znamená, že morálna hodnota každého činu je vymedzená len jeho výsledkom, nie tým, či je to samo o sebe dobré, alebo zlé. To značí, že zabíjanie by ako také nebolo zlé. Za zlé by sa považovalo, iba ak by znamenalo „nešťastie“ pre svet.
Singerova extrémna forma „preferencie utilitarizmu“ tvrdí, že ľudský život nemá žiadnu vnútornú hodnotu. Preto zabitie pacienta z milosrdenstva je čisto matematická úvaha, ktorá uprednostňuje zníženie celkového množstva utrpenia vo svete prevážením ukazovadla na globálnej váhe smerom k „šťastiu.“ On a ďalší, ktorí nasledujú jeho teórie, predpokladajú nejaký druh neviditeľného mraku utrpenia, podobný vrstve znečistenia, ktorý zahaľuje svet a ktorý musí byť zredukovaný. A najpohodlnejší spôsob, ako to urobiť, je jednoducho odstrániť tých, ktorí trpia.
Na odôvodnenie svojich názorov Singer vyvinul ideu, že len tí, ktorí disponujú určitým stupňom poznávacej činnosti, môžu byť považovaní za „osoby.“ Túto myšlienku ešte rozšíril, a to tak, že akýkoľvek tvor s vyššou predpokladanou poznávacou funkciou, než je základné minimum, je tiež osobou, vrátane ľudoopov, psov a delfínov.
„Môžeme hodnoverne argumentovať,“ napísal v novinách, „že bytosti vedomé si vlastného ja, ktoré chcú ďalej žiť, by sme nemali zabíjať proti ich vôli. Môžeme to chápať ako porušenie ich autonómie alebo marenie ich preferencií. Ale prečo by malo byť nesprávne ukončiť život potenciálu nejakej bytosti stať sa racionálne sebauvedomelou pred tým, než sa ňou skutočne stane?“
Jedna skupina sa v Singerovom svete nekvalifikuje medzi osobnosti. Sú to novonarodenci a ľudia s poškodeným mozgom akéhokoľvek veku. Týmto by, podľa jeho slov, mala byť „osobnosť“ právne udelená len po súhlase ich rodičov alebo opatrovateľov. Rodičom by mal byť daný mesiac alebo iná doba na rozhodnutie, či si chcú svoje dieťa ponechať a až následne by malo podliehať ochrane zákona.
„Nemáme žiadnu povinnosť umožniť každej bytosti s potenciálom, aby sa stala racionálnou a mohla tak daný potenciál realizovať,“ vyhlásil v článku.
„Ak dôjde k stretu medzi predpokladanými záujmami potenciálne racionálnych, ale ešte nie uvedomelých bytostí a životne dôležitých záujmov skutočne racionálnych žien, vždy by sme mali uprednostniť ženy,“ napísal.
Čo noviny The Scotsman nespomenuli, je fakt, že Singer je zrejme najčítanejší, najpočúvanejší a najviac nasledovaný mysliteľ našej doby. Jeho myšlienky sú tak všadeprítomné v akademickom svete, vláde a medzi najprominentnejšími lekárskymi etikmi v celom západnom svete. Väčšina ľudí, ktorá po ňom opakuje, často ani nemá tušenie, že ho nasleduje.
Prichádza mi na myseľ rozhovor, ktorý som mal pred mnohými rokmi cez internet s mužom uchádzajúcim sa o verejnú funkciu vo východnej kanadskej provincii Nové Škótsko. Tento človek, unitariánsky pastor, sám seba považoval za riadeného svojimi vysokými etickými ideálmi. So všetkou vážnosťou tvrdil, že skutočnou politickou úlohou je zvýšiť všeobecné množstvo ľudského šťastia vo svete. Nenarodené dieťa, podľa jeho slov, ešte nie je schopné byť skutočne šťastné, pretože nemá poznávaciu schopnosť oceniť svoje okolie. Preto právo matky na šťastie musí mať prednosť.
Bol zdesený, keď som namietal, že ako správny nasledovník Petera Singera by sa mal posunúť o krok vpred a ponúknuť zahrnutie vraždy novorodenca na žiadosť do rámca verejného zdravotného poistenia v Novom Škótsku. Po mojom vysvetlení, kto je Singer, zostal šokovaný, že taký skazený človek sa mohol stať takým vplyvným.
Veľa ľudí si myslí, že filozofia nie je nič viac než druh akademickej ohrádky pre titulovaných teoretikov a nemotivovaných vysokoškolských študentov. Avšak filozofia je základom našich spoločností. Ako sa rozhodujeme, čo stojí a čo nestojí za to, aby sme konali ako jednotlivci a ako civilizácia, čo je a čo nie je morálne akceptovateľné. Počas uplynulých pár storočí sa udial pomalý, ale masívny posun, pre nás obyčajných ľudí skôr neznámy - posun od tradičnej židovsko-kresťanskej etiky k týmto novým princípom osvietenej éry.
Filozofia a kultúra sú neoddeliteľné spojené. Ale zvyčajne až vtedy, keď ľudia ako Peter Singer v denníku vypovedia svoje myšlienky otvorene a nahlas, si začne verejnosť uvedomovať pôvod našej súčasnej kultúrnej choroby. Tieto nové idey však pomaly prenikali prostredníctvom svojich otrávených úponkov do každého rohu ľudského snaženia a udusili základné myšlienky, na ktorých bola naša civilizácia vybudovaná.
Mnoho ľudí sa proti tomu postavilo kvôli jedinej zmene zákona. Šokovala a vydesila ich legalizácia potratov a eutanázie. Pre pro-life ľudí je veľmi dôležité pochopiť širšiu súvislosť, a to, že vec, za ktorú bojujeme, je väčšia ako jediná udalosť alebo jeden problém.
Nie je to o zrušení rozhodnutia v prípade Roe versus Wade alebo zákona o potratoch z roku 1967. Je to o porazení celej novej filozofickej kultúry, systému myslenia riadiacemu všetko ľudské konanie. Tento nový súbor ideí vytvoril potratára a režim posadnutosti sexom, proti ktorému bojujeme v pro-life hnutí. Sexuálna revolúcia v roku 1965 nevznikla len tak z ničoho.