Evanjelizáciu si vo vlastných myšlienkach vykresľujeme ako desivú. V dobe post-kresťanskej kultúry sa bojíme, že po snahe zdieľať svoju vieru s priateľmi budeme vyzerať ako podivíni. Ako kresťania v takejto konverzácii o viere cítime pravdepodobne ešte viac úzkosti o výmene názorov než osoba s ktorou sa o tejto téme bavíme. Čo je naozaj zvláštne pretože naši priatelia sa o nás zvyčajne zaujímajú - veď to z nich robí predsa priateľov.
Niekedy sa dokonca ocitneme v konverzácii s našimi priateľmi kde sme doslova požiadaný "o poskytnutie odpoveďe každému kto sa vás opýta o vysvetlenie, aký máte dôvod pre svoju vieru," tak ako to píše Peter v 1 Peter 3:15. Má pravdu keď nám hovorí aby sme "vždy boli pripravení" na takéto chvíle no pravdou je, že často nie sme. Takže si prečítajte týchto 7 tipov ako sa na takéto situácie pripraviť - nech už sa udejú v škole, bare či v pracovnej kuchynke, keď si nalievate vodu. Použite tieto tipy a premýšľajte ako by ste s ich pomocou mohli svoju vieru zdieľať už pri najbližšej príležitosti... a možno vás dokonca vyzvú k vedeniu viacerých konverzácii o tejto téme.
1. Menej je niekedy viac
Jeden z problémov, ktorému pri zdieľaní svojho príbehu viery môžeme čeliť je rozhodnutie sa, ktoré časti príbehu si vybrať. Zvlášť ak sme kresťanmi už pomerno dlho tak je mnoho vecí, ktoré by sme mohli povedať, že sa nám kľudne môže stať situácia kedy nebudeme vôbec vedieť čo konkrétne si vybrať. Ak sa vás niekto opýta prečo ste kresťanom tak sa mu pokúste dať súhrnnú odpoveď hovoriacu ako ste sa dostali k viere a popisujúcu rozdiel, ktorý pre vás v súčasnom živote znamená Boh. Radšej im povedzte jeden (svoj) príbeh a poriadne, veď ste predsa neboli vyzvaní k tomu aby ste vyrozprávali úplne všetko!
2. Zdôraznite kontrast
Ak kresťanská viera neznamená, že ste iní - a to či už od osoby akou ste bývali, alebo od neveriacich ľudí okolo vás - tak to potom asi nie je moc presvedčivé. Takže keď ľuďom hovoríte príbeh o tom ako ste sa dostali k viere, je dobré zdôrazniť bod z ktorého ste sa niekam dostali. Ak ste zažili dramatickú zmenu z rozkošníckeho života hriechu tak to môže byť relatívne jednoduché no pre nás ostatných to jednoducho znamená poukázanie na to, čím vás kresťanská viera odlišuje od iných. Nemala by to byť príležitosť pre pobožnosť, ale šanca povedať: Bol som stratený, no teraz som sa našiel.
3. Hovorte o momente realizácie ak ich aj existuje viac
Nemusíte si prejsť tradičnou damašskou konverziou (autor naráža na príbeh sv. Pavla) aby ste boli schopní hovoriť o chvíľach kedy vám kresťanská viera začala dávať zmysel. My všetci a dokonca aj tí, ktorí vieru našli v detstve, môžeme hovoriť o situáciách kedy sa viera zdala oveľa reálnejšia a rozprávaním takýchto spomienok naozaj pomáhame vysvetliť to, ako sa normálni ľudia stretávajú s Bohom. Pre poslucháča je naozaj nápomocné keď príbeh dáva logický a chronologický zmysel.
4. Spomeňte viacero dôvodov
Verím v Boha preto, lebo verím že som osobne zažil a spoznal jeho lásku. No toto nie je dôvod pre moju vieru a keby bol, tak si nemyslím že by bola viera odolná. Verím aj vďaka skúsenostiam a príbehom mojich verných priateľov, svedectvám a spisom múdrych ľudí naprieč históriou, schopnosti Biblie dávať zmysel a zároveň prorocky sa mi prihovárať počas každodenného života... a pre mnoho iných dôvodov. Práve vďaka všetkým týmto faktorom je pre mňa viera presvedčivá a taktiež si myslím, že práve chápanie týchto rôznych argumentov je to, čo robí kresťanstvo presvedčivým aj v očiach iných ľudí. Takže keď sa rozprávame o viere, mali by sme sa vyvarovať tomu aby sme neprezentovali len jednorozmerný dôvod. Existuje mnoho rôznych dôvodov prečo veríme, že dobrá novina Ježiša Krista je pravdivá.
5. O výzvach hovorte úprimne
Boh nevyparí vaše problémy a ani nasledovanie Ježiša nie je ľahkou cestou. Napriek tomu ak nie sme opatrní, môžeme sa pokúsiť izolovať pozorujúci svet od týchto právd ako keby ich odhalenie spravilo Boha menej príťažlivým. V skutočnosti si myslím, že práve opak je pravdou. Naši priatelia musia vedieť, že kresťania sú skutoční ľudia so skutočnými problémami a túžbami, ktorí robia chyby a trpia ako všetci ostatní. Nemôžete kresťanstvu povedať "Áno" pokým neveríte, že je to niečo čo osoba ako Vy dokáže praktizovať. Takže podajte svojim priateľom úplnú verziu vašej viery. Spoznajú vďaka tomu vašu integritu a možno sa im začne celá táto vec zdať oveľa prístupnejšia.
6. Nevynechajte hriech
Pri evanjelizácii je dôležité hovoriť o milosti a láske Boha a samozrejme že by to malo byť našim hlavným posolstvom pre svet a našich priateľov. Nesmieme ale zabúdať na to, že nesmierna Božia láska je najviac demonštrovaná v tom, že poslal svojho syna ako vykupiteľa (Rimanom 5:8). Ježiš prišiel - a zomrel - aby nás pred niečim zachránil a to niečo je naša vlastná chybovosť a "hriech". Myslím si, že jednou z najtradičnejších čŕt v konverzáciách modernej evanjelizácie je vynechanie tejto časti príbehu a práve toto je obrovský omyl, ktorý znehodnocuje celok, ktorý Boh ponúka našim priateľom. Boh zachraňuje tie najhoršie časti našich životov a je teda mylné domnievať sa, že by táto myšlienka nebola pre iných atraktívna. Namiesto predstavovania hriechu alebo hovoriť o ňom v abstraktnom zmysle ho radšej personalizujte. Hovorte o svojej vlastnej nedokonalosti. Veľa ľudí v tom nájde niečo s čím sa stotožnia.
7. Buďte smelí - Duch Svätý je s vami
Na záver je najlepšou radou, ktorú som počul o evanjelizácii tá, ktorá v Christianity Explored cituje slová Rica Tice-ho, ktorý povedal: "Len pamätajte na to, že keď svojmu kamarátovi, ktorý nie je kresťan, hovoríte o Ježišovi tak je pri tom vždy prítomní Duch Svätý, ktorý mu do ucha našepkáva: 'Toto je pravda, je to pravda, je to pravda'." Pamätajte na to, že keď sa najbližšie budete s niekym rozprávať o viere tak sa ním môžete cítiť naozaj povzbudene.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.