Jeden z najvýraznejších katolíckych obrancov života, rodiny a morálneho učenia z radov cirkevnej hierarchie v interview pre írsku štátnu televíziu RTE opäť naznačil, že pápež František by mal „vyjasniť,“ že rozvedení a znovu zosobášení katolíci a aktívni homosexuáli nemôžu mať prístup k sviatostiam.
Kardinál Raymond Leo Burke, rovnako ako počas kontroverznej októbrovej Mimoriadnej synody biskupov v Ríme, aj teraz uviedol vo video interview pre RTE, „Nie som pápežom, a nie je mojou úlohou mu hovoriť, čo má robiť. No veľmi pevne verím, že podľa mojej mienky toto musí byť vyjasnené a je iba jedna osoba, ktorá to v tomto bode môže urobiť.“
Možnosť, že by cirkev akýmkoľvek spôsobom akceptovala sexuálnu nemorálnosť, či už vo forme rozvodov, „druhých manželstiev“ alebo homosexuálnych skutkov, musí byť zmietnutá „zo stolu“ pre budúcoročnú Synodu, povedal. Definitívnym spôsobom, ktorý môže vykonať iba pápež.
Kardinál poprel tvrdenia, že je to príklad „popierania“ pápežovej autority, keďže pápež František by súhlasil, že učenie Cirkvi je nezmeniteľné. Ale dodal, že nevidí, že by cirkevné učenie bolo vyjasnené počas synodálneho procesu siahodlhých diskusií a debát. Povedal, že počul od laikov, že „jediné, čo skutočne rastie, je zmätok ohľadom toho, čo cirkev učí. Neprichádza sa k žiadnemu vyjasneniu.“
„A vzniká dojem, že toto teraz pôjde do diecéz a oni vyjadria svoje názory. Biskupi potom prídu a budú podľa toho voliť. Ale to nie je spôsob, akým sa formuluje cirkevný poriadok. Cirkev nie je demokracia,“ povedal kardinál Burke.
„Nepomáha to, že ľudia majú teraz dojem, že budeme mať túto širokú diskusiu“ o veciach, ktoré sa budú prejednávať na ďalšej Synode v roku 2015 a necháme ich voliť, „a nejak tak bude potom [Cirkev] smerovať “
„V konečnom dôsledku iba Svätý Otec môže udať smer a on sa bude musieť v tejto záležitosti vyjadriť.“
Kardinál Burke takisto dôsledne vysvetlil, že ani pápež nemá moc zmeniť katolícke učenie: „Pápež je prvou osobou povolanou poslušnosti slovu Kristovmu. A v prípade manželstva máme jasné slovo od Krista, ktoré je zaznamenané v 19. kapitole evanjelia Sv. Matúša. Všetci sme v službe tohto [Slova], počínajúc od Svätého Otca.“
Odmietol odpovedať na dotazy, či jeho pontifikát má „závažné nedostatky“ kvôli mlčaniu pápeža Františka, ale opäť vyslovil svoje predchádzajúce tvrdenie, že „záležitosť musí byť vyjasnená, jasne a teraz.“
„Svätý Otec má svoj vlastný úsudok v týchto veciach. Ale ako kardinál, jeden z jeho principiálnych poradcov, cítim potrebu tlačiť na to, aby táto záležitosť bola vyjasnená. Bez toho aby som do toho vkladal úsudky o jeho pontifikáte. … Iba hovorím, že táto osobitne táto záležitosť je taká závažná, že potrebujeme dôrazné vedenie.“
Na októbrovej Synode bol Burke jeden z naotvorenejších spomedzi biskupov, ktorí silne zareagovali na predbežný dokument zo Synody. V ňom odznel návrh, že by Cirkev mala „príjimať a vážiť si“ homosexuálnu „orientáciu“ a kohabitáciu, a že takéto vzťahy by mohli mať pozitívne a hodnotné „prvky.“
Kardinál Burke takisto vyjadril pochybnosti o návrhoch viacerých, vrátane pápeža Františka, že riešenie by mohlo poskytnúť zjednodušenie a „zoštíhlenie“ procesu vyhlasovania anulácie. Pri anulácii sa dostáva dekrét, že prvé manželstvo nikdy nebolo platné. Odzneli návrhy, že by rozhodnutie o prípadoch anulácie malo byť ponechané na miestnych predstavených, alebo dokonca na farského kňaza.
Ale kardinál Burke, ktorý je známy ako jeden z najskúsenejších expertov v kanonickom práve a až do minulého mesiaca bol hlavou Najvyššieho vatikánskeho tribunálu, ktorý rozhoduje práve prípady anulácií, zdôraznil potrebu opatrnosti a vernosti pravde. Povedal: „Je to veľmi delikátna otázka prehlásiť návrh na anuláciu manželstva za pravdivý.“
„Väčšina týchto prípadov je dosť komplexná a vyžaduje si proces, v ktorom pravda o celej záležitosti môže byť dôkladne preskúmaná, a musí byť istota, že sudcovia zaoberajúci sa prípadom dokážu dosiahnuť morálnu istotu ohľadom návrhu na anuláciu.“
Poznamenal, že postoj kardinála Waltera Kaspera, že ľuďom žijúcim v objektívne cudzoložných zväzkoch by malo byť povolené prijímať Sviatosť „nie je nový.“ Kasper tento názor verejne proklamuje posledných 40 rokov, odkedy sa stal nemeckým biskupom.
„Myslím si, že má falošnú koncepciu vzťahu viery a kultúry.“ Burke povedal, že súhlasí v Kasperom v tom, že „kultúra je veľmi nepriateľská voči stabilite manželstva,“ ale nesúhlasí s jeho riešením. „Jeho predstava je, že máme ísť smerom ku kultúre a prijať ju … nájsť ‚dobré prvky‘ vo veciach, ktoré sú zo zásady nesprávne.“
„Nehovoríme, že títo ľudia sú zlí. Cirkev to nikdy nepovedala. … Otázka je, že keď vychádzame, aby sme sa stretli s kultúrou … [Cirkev] prináša pravdu jej učenia do tejto situácie, aby mohla vyzvať kultúru k transformácii.“
Povedal, že Kasper sa „zásadne mýli pri interpretácii Cirkevných otcov,“ najskorších vykladačov Písiem, na ktorých teologickom porozumení Katolícka cirkev vždy zakladala svoje učenie. Kasper na podporu svojho presvedčenia tvrdí, že títo krestanskí učitelia prvých storočí kresťanstva povoľovali ľuďom uzavrieť druhé manželstvá. Ale kardinál Burke namietal, že v záznamoch diel a spisov Cirkevných otcov „nie je žiadny dôkaz, ktorý by na to poukazoval.“
Ako odpoveď na časté tvrdenie, že pápež František reprezentuje viac „pastoračný“ alebo „súcitný“ prístup, na úkor viac „dogmatického“ štýlu pápežov Benedikta XVI. a Jána Pavla II., kardinál Burke povedal, že v Katolíckej cirkvi sa vierouka a poriadok nepovažujú za „blok“ alebo „prekážku“ pre „milosrdenstvo,“ súcit a pastoračnú starostlivosť.
„Pozerá sa na ne ako na dar pre nás, aby sme dokázali stretnúť Krista a boli disponovaní urobiť to, čo je najlepšie pre nášho blížneho, osobitne pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Takže v Katolíckej cirkvi nemôže byť táto dvojznačnosť … medzi vieroukou, ktorou poznávame Krista a všetko, čo On zamýšľa pre nás v Cirkvi a poriadkom, prostredníctvom ktorého sme pripravení Ho nasledovať.“
Burke, ktorého špecializáciou je kanonické právo, dodal, že cirkevný poriadok „je v službe najvyšších realít nášho života v Kristovi.“
Na stále omieľané vyjadrenie od pápeža Františka, že by Cirkev nemala byť „posadnutá“ kázaním o sexuálnej morálke, Burke odpovedal: „Neviem, čo tým Svätý Otec mienil,“ ale „veľa laikov mi povedalo, že ...nikdy nepočuli v homílii niečo o sexuálnej morálke. … Posadnutá? Nikdy o tých veciach nepočujeme.“
Pre novinára z RTE Burke opäť zdôraznil, že aj keď Cirkev nikdy nezavrhuje osoby s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu alebo inými zvykovými sexuálnymi pokušeniami, ale odsudzuje skutky, ktoré „samotné sú nezriadené.“
Urobil rozdiel medzi vážením si ľudí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu založenom na ich základnej ľudskej dôstojnosti a vážením si hriešnosti homosexuálnych skutkov. Povedal, že „osoby … sa neidentifikujú príťažlivosťou, ktorú sexuálne majú k osobám rovnakého pohlavia. Ale sa identifikujú svojou vlastnou ľudskou dôstojnosťou, a to musí byť vždy v Cirkvi rešpektované.“
Podotkol, že existujú jednotlivci, ktorí „sú nenávistní“ voči ľuďom s príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu, ale „Cirkev sa nikdy nedržala tohto postoja.“
„Ale skutky samotné sú nezriadené. Stačí sa iba pozrieť na spôsob, akým nás Boh stvoril. Boh nestvoril muža na sexuálny zväzok s mužom a ženu na sexuálny zväzok so ženou. Nemôžeme tvrdiť, že je v tom niečo dobré. Je to jednoducho proti prirodzenosti.“
„Cirkev rozumie, že sú ľudia, ktorí majú túto príťažlivosť a niekedy na ceste padajú, a snaží sa pomôcť takýmto jednotlivcom. … Ale nikomu nepomôžeme, keď mu povieme, ‚Ó, to je ale fajn, čo robíš.‘“ Namiesto toho Cirkev pracuje na tom, aby pomohla ľuďom „nájsť spôsob, ako žiť v čistote.“
Na konci interview kardinál opäť potvrdil svoj často spomínaný postoj, že katolícki politici, ktorí podporujú zákonodarné iniciatívy ako „manželstvo homosexuálov“ alebo legalizáciu potratov, ktoré sú „v protiklade s morálnym zákonom,“ nemôžu byť pripustení na Sväté prijímanie. Upozornil na to, že je nielen zneuctená Sviatosť samotná, ale vzniká aj „škandál,“ keď verejné osobnosti, ktoré sú katolíkmi konajú v protiklade s morálnym učením cirkvi. To „učí“ ostatných, aby sa správali podľa ich príkladu.
Ohľadom svojej vlastnej budúcnosti kardinál Burke povedal, že sa mnoho nezmenilo. „Som biskup a kardinál a moja úloha ostáva rovnaká,“ bez ohľadu na služobnú pozíciu. „Budem pokračovať v učení a písaní … Mám vážnu zodpovednosť vytrvať v učení a hovorení o cirkevnej náuke ako biskup a ako kardinál a budem týmto spôsobom pokračovať.“