ZÁHREB - Iba prednedávnom boli uverejnené správy o bezmocnosti Chorvátov a tzv. výchove k zdraviu na školách, ktorú vláda skúšobne na školách už odštartovala, a plánovala ju uviesť nastálo. Problémom tohto predmetu bolo kontroverzné, a podľa mnohých rodičov a odborníkov zvrátené podanie sexuálnej „výchovy“, konkrétne štvrtá kapitola pod názvom „Rodová rovnosť práv medzi pohlaviami a zodpovedné sexuálne správanie.“
Pedofilné lobby v pozadí programu
Takéto vzdelávanie sa socialistická vláda Milanoviča snažila presadiť na základných školách už v prvých ročníkoch. Ako inak, boli snahy nerozplytvávať príliš túto tematiku, lebo, ako sa neskôr zistilo, autormi tohto kontroverzného programu boli ľudia v spojení s kontroverzným Kinseyho Inštitútom, ktorého vedecký výskum bol založený na pedofilných praktikách jeho zakladateľa a následnej téze, že aj „deti sú sexuálne bytosti, a majú právo na sex už v útlom veku“. (Kinsey a jeho „kolegovia“ totiž skúmali orgazmické stavy len niekoľko mesačných bábätiek, a pozorovania týchto pedofilov, ktorých on nazval „trénovaní dospelí“ sú zaznamenané aj v jeho knihe Sexual Behavior Of The Human Male. V tabuľkách nájdete záznamy napríklad 5 mesačného chlapčeka s trasúcimi sa stavmi, ale aj 4 ročné dieťa, ktoré vraj bolo „schopné“ prežiť 26 orgazmov v priebehu 24 hodín. Traumatické reakcie týchto detí ako: triaška, plač, kŕče, atď. Kinsey nazval ”prejavmi slasti”(!)).
Ústavný súd prehlásil procesuálnu chybu
Zdalo sa, že Chorváti bojujú a volajú na poplach márne. Totiž, predkladatelia a podporovatelia tohto vzdelávacieho programu boli „odborníkmi v sexuálnej oblasti“ a rodičia podľa vlády nie sú natoľko fundovaní, aby vedeli vzdelávací program odborne posúdiť. Obrátili sa teda na Ústavný súd. Súd zo dňa 22. mája 2013 prehlásil, že takýto program výchovy na školách je protiústavný.
Tvrdý úder pre vládu Milanoviča
Hoci sudcovia najvyššieho súdu nehodnotili program po obsahovej stránke, programu zabránili kvôli zlému procesuálnemu postupu implementácie programu na školách a porušeniu práv rodičov, ktoré sú ústavne garantované. Súd totiž uznal, že štát konal v nerovnováhe, a neharmonizoval obsah programu s rodičmi v súlade s ústavným právom vychovávať deti podľa presvedčenia rodičov, čo sa takisto „prieči demokratickému štátu“, a teda štát v tomto smere pochybil, nakoľko jeho prístup nebol dostatočne demokratický a pluralistický“. Ústavní sudcovia sa vyslovili, že „je neprijateľné, aby šírenie takéhoto obsahu dokumentu o výchove nebolo prediskutované vopred aj s Radou rodičov, a bez akejkoľvek verejnej diskusie, pričom kontroverzia programu je očividná“.
Rozhodnutie súdu predstavuje tvrdý úder pre vládu premiéra Milanoviča, pretože jasne obvinila vládu, že metóda uvedenia programu bola hodná diktátorského režimu, ignorovala základné pravidlá demokratického štátu ako aj práva rodičov garantované ústavou a mnohými medzinárodnými dokumentmi.
Situácia, ktorá kvárila národ ešte pred rozhodnutím súdu, vyprovokovala ľudí k veľkej jednote, vďaka čomu sa im podarilo zorganizovať podpisovú akciu pod názvom „V mene rodiny“. Podarilo sa im zozbierať vyše 730 000 podpisov a vybojovali si tak referendum na budúci rok. Ním chcú predísť situácii, ktorá nastala vo Francúzsku, a ukotviť v ústave deklaráciu o manželstve ako o životnom spoločenstve medzi mužom a ženou.