Prečo sa svätá Gianna Berettová-Mollová rozhodla pre život svojho dieťaťa a nezachránila ten svoj? Čo bolo za tým? Čo spôsobilo, že dokázala chváliť Boha a ďakovať mu, aj keď si bola istá, že zomrie pár dní po tom, čo porodí zdravé dieťa a opustí tak štyri malé deti a milujúceho manžela?
Tajomstvo svätosti svätej Gianny odhalila v rozhovore pre LifeSiteNews práve osoba, kvôli ktorej svätica obetovala život, jej dcéra Gianna Emanuela Mollová.
Gianna Emanuela, ktorá má dnes 54 rokov, povedala: „Ak ma život mojich rodičov niečomu naučil, tak tomu, že cesta kríža je zaručene jedinou správnou cestou, na ktorú sa kresťania musia vydať, aby sa jedného dňa tešili z večnej radosti v raji Božej prítomnosti.“
Nemyslela tým viesť život plný smútku a žiaľu mimo kresťanskej viery, ale život, ktorý povedie k tej najhlbšej a často neočakávanej radosti. Ale ako kráčať po týchto dvoch, už na prvý pohľad úplne protichodných cestách? Prijímať kríž a zároveň neustále nachádzať radosť? To je to tajmostvo.
Gianna Emanuela vysvetlila, že kríž pre kresťanov neznamená niečo konečné, ale stáva sa základom pre tú najväčšiu nekonečnú premenu.
„Cesta kríža je v očiach ľudí tou najnepohodlnejšou a najťažšou cestou, ktorú by si človek zvolil. Ale je to jediná cesta, ktorá nám pomáha pochopiť pravý zmysel života,“ povedala Gianna.
„Ako iste viete, cesta kríža sa spája s ukrižovaním. Učí nás to tak sám Ježiš. Naša nebeská matka nás zase učí, že cesta kríža si vyžaduje naše ‚áno‘, naše neustále odovzdávanie sa Božej vôli v každej situácii, aj keby sme Otcovu vôľu nechápali. Musíme dať Bohu svoje ‚áno‘.“
Gianna Emanuela na príklade svojich rodičov pochopila, že radosť pramení z ochotného prijímania našich každodenných krížov.
„Mamin a otcov život ma tiež naučili, že cesta kríža je cestou radosti. Pýtate sa aká je to radosť? Tá najdokonalejšia a najväčšia, ba dokonca len akýsi začiatok tej naväčšej radosti, aby sme jedného dňa mohli obsiahnuť večnú radosť, navždy v Božej blízkosti.“
„Ak v našom srdci prebýva Ježiš a ak sa snažíme všetko prežívať skrze vieru, potom dokážeme ísť po ceste kríža naplnení radosťou. A ešte niečo. Ak takto žijeme, neustále cítime pocit vďaky voči Bohu za všetko, za každý jeden nádych. Rovnako to prežíval aj môj ocko. Musíme byť Bohu vďační,“ dodala.
Človek sa slobodne rozhoduje, či prijme kríž podľa Božej vôle a či s ním bude hľadať pokoj a radosť. Sám Ježiš nám hovorí, aby sme tak konali. Bol to On, kto povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24). Na inom mieste hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30). Povedal tiež: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15, 11).
Gianna Emanuela zostane svojej „svätej mame“ navždy vďačná. Za to, že prijala bremeno kríža, keď sa v tehotenstve dozvedela o svojej vážnej chorobe.
Giannina mama bola pediatrička. Bol rok 1961, keď ju čakala. Ako lekárka vedela, že má nádor na maternici a môže zomrieť. Lekári jej dávali na výber tri možnosti. Potrat, chirurgické odstránenie celej maternice (čo by ale dieťa neprežilo) alebo operáciu nádoru (väčšia šanca, že matka zomrie). Mama Gianna si už dávno vysnívala nádherný život svojej dcérky. Rozhodla sa pre odstránenie nádoru.
Keď mal nadísť deň pôrodu, došlo ku komplikáciám. Vtedy povedala lekárom: „Ak sa budete musieť rozhodnúť medzi mojím životom a životom môjho dieťaťa, nezaváhajte a zachráňte ten jeho. Trvám na tom.“ A tak Gianna obetovala život za svoje dieťa. Zomrela týždeň po pôrode, 28. apríla 1962, vo veku 39 rokov. Pred smrťou stále opakovala krátku modlitbu: „Ježiš, milujem ťa; Ježiš, milujem ťa“.
„Mama aj v ťažkostiach a nevýslovných bolestiach počas tehotenstva a pôrodu povedala Bohu svoje ‚áno‘. Tým mu dovolila vykonať niečo nádherné aj v situácii, ktorá by sa mnohým zdala beznádejná,“ zdôvodnila Gianna Emanuela.
„Moja svätá mama sa úplne odovzdala Bohu a tým mu dovolila, aby v plnosti naplánoval môj život.“
Gianna prezradila, aký je kľúč k tomu, aby sme uniesli kríž a premenili ho na zdroj radosti. „Neustále musíme Bohu ďakovať, za všetko dobré aj zlé.“
„Obaja moji rodičia počas života veľmi trpeli... A hoci veľmi trpeli, v srdci zažívali veľkú radosť. Tajomstvom ich života bolo, že neustále Bohu ďakovali. Ak veríme, že sa Ježiš obetoval na kríži, ako kresťania ani nemôžeme zmýšľať inak. Cesta kríža je aj cestou radosti,“ dodala.