Za posledných šesť rokov som stretla veľa rôznych ľudí. Stretla som radikálov, nestranných i neistých. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí sa pohybujú po celom spektre medzi „voľbou“ (choice) a životom. Spoločnou tendenciou, ktorú som videla - tak u tých, ktorí sa považujú za zástancov pro-life ako aj u tých, ktorí obhajujú potrat - je to, že obe strany zastávajú vo svojom presvedčení výnimku týkajúcu sa znásilnenia. Často počujem ľudí hovoriť veci ako: „Myslím si, že potrat je zlý, s výnimkou extrémnych prípadov, akým je napríklad znásilnenie.“
Dovoľte mi začať riešenie tohto problému tým, čo vieme o nenarodených: sú živí a sú to ľuďia. Nejde tu o náboženské presvedčenie, ale o vedecky podložené skutočnosti. Aj spoločenské zákony považujú ľudský život za hodný toho, aby sme si ho vážili. Preto jediným rozumným záverom ku ktorému môžeme dospieť, je povedať, že od chvíle, v ktorej sú nenarodené deti ľudmi, sú nenarodené deti ako také aj cenné.
S týmto vedomím sa teraz dostávame k výnimke týkajúcej sa znásilnenia. Výnimka týkajúca sa znásilnenia ignoruje vyššie uvedené základné pravdy, keďže hovorí, že ľudský život počatý pri znásilnení je kvôli okolnostiam jeho počatia akosi menej hodnotný. Problém je v tom, že ak by sa toto zdôvodnenie rozšírilo a ak by sa z neho vyvodili logické závery, nielen že by bolo nenarodené dieťa počaté pri znásilnení menej hodnotné než ostatní ľudia, ale menšiu hodnotu by malo dieťa, batoľa, tínedžer i dospelý, ktorý bol počatý pri znásilnení.
Pri osvojení si pro-life postoja, človek hovoriaci, že ľudský život začína v okamihu počatia, súhlasí s vedou. Pro-life jednotlivec s ňou tiež súhlasí, keď hovorí, že ľudský život je cenný. Tým, že s tým zástanca pro-life súhlasí, automaticky vo svojom presvedčení eliminuje „životaschopnosť“ potratovej výnimky. On či ona súhlasí s tým, že každé nenarodené dieťa si zaslúži život. Pre výnimky tu niet miesta.
Chápem, prečo ľudia takýto náhľad príjmu: ženské práva, osobná skúsenosť, súcit. Faktom však zostáva, že bez ohľadu na to, ako súcitná sa takáto osoba môže vykresľovať, výnimka týkajúca sa znásilnenie ignoruje ľudskosť nenarodeného dieťaťa, ktoré bolo počaté pri znásilnení, a tým ignoruje aj ľudskosť dieťaťa, ktoré sa už narodilo. Dieťaťa ako Isabella.
Hore je fotka dvoch krásnych mladých žien. Lauran a Isabella majú celkom jedinečný príbeh – ten si môžete prečítať tu. To, čo tu chcem zdôrazniť, nie je fakt, že Lauran je odvážna alebo že Isabella je rozkošná (aj keď oba tieto tvrdenia sú pravdivé). To, čo chcem zdôrazniť, je skutočnosť, že v prípade, žeby sa výnimka týkajúca sa znásilnenia dotiahla do úplneho konca, Isabella by mala byť považovaná za menej hodnotnú než akékoľvek iné dievčatko jej veku. V prípade, že by sa výnimka týkajúca sa znásilnenia dotiahla do úplného konca, v akejkoľvek fáze jej života by ju niekto - kvôli okolnostiam jej počatia - mohol zabiť.
Neodsudzujem tých zástancov pro-life, ktorí veria vo výnimku týkajúcu sa znásilnenia. Ak sa tak rozhodnú, ako jednotlivci môžu v túto výnimku veriť. To, o čom vravím, je, že nikto nemôže veriť vo výnimku týkajúcu sa znásilnenia a pritom zostať intelektuálne poctivý.
Vždy som zastával názor, že v hnutí pre-life, musíme všetci byť buď studení alebo horúci. Ako by povedala Rebecca Kiessling: „Žiadne výnimky. Žiadne kompromisy.“ Ak si nie ste istí, na ktorej strane by ste mali stáť, pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa znásilnenia, poraďte sa s Lauran a Isabellou. Som si istá, že vám budú mať čo povedať.
18 ročná Lia Mills je zakladateľkou a riaditeľkou True Choice, pro-life organizácie, ktorá si kladie za cieľ chrániť a podporovať tých, ktorí čelia neplánovanému tehotenstvu.