Londýn, 16. január 2013 (LifeSiteNews.com) – Európsky súd pre ľudské práva v prípade skupiny britských kresťanov rozhodol, že nemajú právo konať na základe svojej viery. Proces inicioval Kresťanský inštitút Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej aj ako „Spojené kráľovstvo“) v mene dvoch zamestnancov, ktorí boli v práci potrestaní za nosenia kríža a dvoch ďalších, ktorí sa z dôvodu svedomia odmietli zúčastňovať alebo schvaľovať homosexuálne partnerstvá.
V troch zo štyroch podaní súd rozhodol, že prísne sankcie a prepustenie zo zamestnania neboli porušením článku 9 (slobody náboženstva) Európskeho dohovoru o ľudských právach. Jedine v prípade zamestnankyne spoločnosti British Airways, ktorú vyhodili za nosenie malého krížika v práci, bolo Spojené kráľovstvo uznané vinným za porušenie jej náboženskej slobody. Keďže členom iných náboženstiev bolo umožnené zo strany British Airways nosiť náboženské predmety podľa želania, kresťanské symboly musia byť rovnako povolené.
Súd všetky tri prípady spojil do jedného konania a rozhodol, že kresťania síce môžu v práci nosiť náboženské symboly, nemôžu však odmietať vykonávať obrady homosexuálnych civilných partnerstiev alebo byť poradcom homosexuálnych párov, ktorí sú akoby v legitímnom manželstve.
Podľa súdneho rozhodnutia nebolo „neprimerané“ zamietnuť podania troch ďalších zamestnancov, pretože sankcie boli úmerné presadeniu „rovnostných a rozmanitostných pravidiel“ zamestnávateľa.
Sophia Kubyová z mimovládnej organizácie European Dignity Watch označila rozhodnutie ako „posadnutosť politickou korektnosťou na úkor náboženskej slobody“. Tieto pravidlá „rovnosti a rozmanitosti“, popri vyhláseniach o zabezpečovaní slobôd, majú opačný efekt, vyhlásila.
Je „zjavným paradoxom“, že tým „sa spúšťa vlna diskriminácie kresťanov,“ vyhlásila. Rozhodnutie „poznačil nový stupeň v diskriminácii kresťanov, ktorí konajú podľa svojho svedomia alebo nosia nekontroverzné symboly svojej viery“.
Dvaja zo sudcov nesúhlasili a vydali menšinové rozhodnutie: „Štát je povinný rešpektovať slobodu svedomia jednotlivca.“
Ďalej uviedli: „Namiesto praktizovania tolerancie v zmysle ,dôstojnosti pre všetkýchʻ, ktorú propagovali, londýnska mestská časť Borough of Islington sledovala doktrinálnu líniu, cestu posadnutej politickej správnosti. Skutočne sa snažili prinútiť žiadateľku konať proti jej svedomiu, čeliac mimoriadnemu trestu prepustenia z práce ... v demokratickej spoločnosti to nemôže byť považované za nevyhnutné.“
Kubyová tiež poznamenala, že rozhodnutie je zvlášť znepokojujúce, nakoľko v jednom prípade bol sťažovateľ vyhodený zo zamestnania len kvôli tomu, že o svojich starostiach povedal svojim zamestnávateľom.
Gary McFarlane bol poradcom pre vzťahy v Relate, spoločnosti poskytujúcej terapeutické služby. V roku 2008 vyjadril svoje pochybnosti ohľadom požiadavky, aby poskytoval párom rovnakého pohlavia psycho-sexuálnu terapiu. Aj keď nikdy nežiadal, aby bol od tejto povinnosti oslobodený, prepustili ho pre údajné hrubé porušenie pracovných povinností.
Ďalšou sťažovateľkou bola Lillian Ladeleová, kresťanka a bývalá matrikárka, ktorú prinútili odísť z práce v Miestnej rade v Londýne. Jej sťažnosť odmietlo päť zo sudcov, dvaja však boli toho názoru, že kvôli jej kresťanskému presvedčeniu o manželstve bola diskriminovaná.
Ladeleová pracovala šestnásť rokov ako matrikárka v Miestnej rade Islington v Londýne. V roku 2004, keď labouristická vláda schválila zákony, ktorými zlegalizovala homosexuálne civilné zväzky, sa dohodla so spolupracovníkmi, že za ňu zoberú prípady, pri ktorých cítila, že nemôže sobášiť. Miestna rada sa však odmietla prispôsobiť jej viere a prísť s nejakým riešením. Nakoniec ju postavili zoči voči priamej požiadavke – aby sama vykonala sobášny obrad homosexuálneho civilného zväzku, čin, ktorý je v rozpore s jej náboženským presvedčením a svedomím. Vtedy sa rozhodla obrátiť sa na súdny tribunál rozhodujúci prípady týkajúce sa zamestnania.
Tribunál jej dal za pravdu v tom, že Rada vytvorila neprijateľné nepriateľské pracovné prostredie výhradne kvôli Ladeleovej „ortodoxnej kresťanskej viere“ a uznal, že bola vystavená diskriminácii. Zamestnávateľ sa odmietol zaoberať jej povýšením, vyhrážal sa a aj potrestal prepustením z práce a obvinil ju z hrubého porušenia pracovnej disciplíny. V konaní sa tiež zistilo, že ju neodškodnili za obvinenia z „homofóbie“, podľa čoho ju aj označili a zaobchádzali s ňou.
Hovorca Kresťanského inštitútu Mike Judge, ktorý podporoval Ladeleovú v konaní, vyhlásil: „Tento prípad dokazuje, že kresťania s tradičným presvedčením o manželstve riskujú, že budú ignorovaní.“
„V prípade, že vláda presadí svoje plány na predefinovanie manželstva, sa stovky tisíc ľudí môžu ocitnúť bez práce, ak nebudú schvaľovať homosexuálne manželstvá.“
Ďalej dodal, že Ladeleová má ešte možnosť ísť s prípadom ďalej, odvolať sa na Veľkú komoru Európskeho súdu pre ľudské práva. Zatiaľ však nemá správy o tom, ako sa rozhodla.