Potratom na základe pohlavia si ľudia zvyčajne predstavia nejakú patriarchálnu spoločnosť, ktorá devalvuje životy detí ženského pohlavia. Na webovej stránke sa však členka radikálneho feministického hnutia priznala, že bola na potrate, pretože jej dieťa bol chlapček a že „nemohla priviesť na svet ďalšieho netvora.“
V nasledujúcej eseji dodala, že by to takmer okamžite urobila znova.
Žena píšuca pod menom Lana rozpovedala na stránke InjusticeStories.com svoj príbeh o opačnej gendercíde v eseji s názvom „Bola som na potrate, pretože to bol chlapec.“
Píše o svojej počiatočnej radosti, keď na jar 2012 zistila, že je tehotná.
„Peniaze neboli problémom; vedela som, že budem pre dieťa dobrou matkou aj sama,“ píše. „Vždy som verila tomu, že všetky ženy majú právo na potrat, ale keď to už bolo zrejmé, že som tehotná, rozhodla som sa, že to dieťa BUDEM mať.“
Keď však videla obrázok na ultrazvuku, zmenila svoje rozhodnutie ako mnoho ďalších matiek. Čakala chlapčeka.
Napísala, že „nemôže priviesť na svet ďalšieho netvora. Už teraz máme dosť takýchto nepriateľov.“
Lana opisuje, kde presne sa rozvinul jej chorobný odpor k mužom (mizandria) – pracovala pre „Feministické hnutie“ až do takej miery, kým „nezanedbala svoju kariéru.“
Členky radikálneho feministického hnutia sa pokúšajú vybudovať svet bez mužov. Nový filmový dokument She's Beautiful When She's Angry podrobne vykresľuje skupiny ako The Furies – kolektív lesieb so základňou vo Washingtone D.C., ku ktorým patrí aj Rita Mae Brown (ide o muža vylúčeného z ideologických dôvodov).
Niektoré extremistické feministky svoju nenávisť voči mužom zdôvodnili. Redaktorka časopisu Ms. Magazine Robin Morganová raz povedala: „Domnievam sa, že ,nenávidenie mužov‘ je čestný a schopný politický akt, kedy majú utláčaní právo na nenávisť voči skupine, ktorá ich utláča.“
Lana tiež podrobne písala o angažovaní sa v protestnom hnutí Occupy Wall Street v San Franciscu.
Povedala, že by syna nevychovala, pretože „by mohol prísť do kontaktu s inými chlapcami a mužmi... ktorí by neodvratne zmenili jeho opatrne vybudovanú výchovu.“ Nakoniec „by si pomyslel...nie všetci muži sú zlí.“
„Vedela som, čo musím urobiť,“ napísala Lana, zvoliac si potrat.
Dodala: „Táto skúsenosť bola pre mňa oslobodzujúca.“
V nasledujúcom príspevku priznáva, že „pocity pri rozhodovaní, čo robiť a tie, ktoré som mala potom, keď som sa dozvedela, že moje dieťa je chlapec, by som nepriala ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi,“ no aj tak považuje potrat „za niečo, čo stojí za to.“
„Keby som to mala urobiť znova, ani chvíľu neváham,“ napísala. „Ak sa toto prekliatie zopakuje, pôjdem na potrat znova.“
Napísala tiež, že nie každý v jej okolí bol jej rozhodnutím nadšený. „Za posledné tri roky som stratila mnoho priateľov a niektorí členovia mojej vlastnej rodiny so mnou celkom prestali komunikovať.“ Lana je presvedčená, že „len nemôžu zniesť fakt, že môžem robiť vlastné rozhodnutia,“ pričom dodala, že rozhodnutie odstrániť jej dieťa z ich rodiny „ich skutočne len sotva ovplyvnilo.“
Hovoriac o gendercíde – takom pervazívnom útoku na nenarodené dievčatká, ktorý kritizujú aj samotní zástancovia potratov – je jej príbeh na druhej strane mince. Bývalý prezident Jimmy Carter to nazval „najhorším zneužitím ľudských práv na svete.“
Davidovi Lettermanovi minulý rok v marci povedal: „Najhoršia štatistika, o ktorej viem, je tá, v ktorej sa uvádza, že na Zemi teraz chýba 160 miliónov dievčatiek, ktoré boli svojimi rodičmi zabité pri narodení alebo ešte skôr – keď sa ich rodičia dozvedeli, že plod je ženského pohlavia.“
Podľa denníka UK Independent chýba vraj aj vo Veľkej Británii kvôli takýmto potratom od 1400 do 4700 dievčat.
Toto je znamenitá správa o tom, že feministky zo západu sa usilujú vyhubiť mužov, pretože nesú Y chromozóm.
Analytici, ktorí si prečítali Laninu výpoveď na internete, nemôžu veriť tomu, koľko nenávisti voči mužom musí mať táto žena vo svojom vnútri. „Neviem, čo mám o tejto žene povedať,“ napísala 18-ročná Rebecca Hamiltonová, členka oklahomskej Snemovne reprezentantov. „Naozaj si neviem predstaviť, či je taká kvôli nejakým strašným udalostiam alebo len využíva svoju totálne falošnú verziu feminizmu, aby glorifikovala svoju vlastnú psychopatiu.“
Vo svojom následnom príspevku Hamiltonová píše, že takýto typ zámerného zabíjania v mene ideológie je prirodzeným následkom potratov na požiadanie. „Prečo by to niekto robil?“ pýta sa. „Lebo to robiť môže. Ak legalizujete zabíjanie celej skupiny ľudí z akéhokoľvek dôvodu, budú zabíjaní pri každej možnej príležitosti.“