„A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval“ (Mt 4, 23-24).
Absolútne zlo sa v poslednej dobe prejavuje najmä genocídou kresťanov – mužov, žien a detí – a to stínaním hláv, ukrižovaním a spálením zaživa. Kresťanské kostoly sa odsväcujú, relikvie a hroby svätých sa poškvrňujú a kostoly sú vypalované a zhárajú do tla. A svet vytrvalo mlčí nad pokračujúcim globálnym prenasledovaním kresťanov, na ktorých ako na zločincov poľuje Islamský štát, Boko Haram a najrozličnejší náboženskí extrémisti, ktorých bojový pokrik znie: „Obráť sa alebo zomri.“ Je toto zlo zakorenené v hriešnej ľudskej prirodzenosti alebo je tu v hre ešte čosi iné?
Pápež František nás upozorňuje, aby sme nazývali zlo jeho pravým menom – Satan. Vo Svätom Písme je približne 25 veršov, v ktorých Ježiš vyháňa zlých duchov. Kresťania už od svojich počiatkov identifikujú špecifické praktiky, ktoré otvárajú dvere pôsobeniu diabla. Rôzne kulty v našej kultúre sú jednou z príčin duchovného utrpenia človeka. Odhaduje sa, že je v nich zaangažovaných asi 5 miliónov Američanov, pričom ich počet sa každým rokom zvyšuje o 180.000 nováčikov. Chrám ľudu a Satanova cirkev sú najznámejšími kultmi z americkej histórie, ktoré spôsobili človeku nesmierne utrpenie a smrť.
Ako otvárame dvere pokušeniam diabla, jeho útokom, posadnutosti, škodeniu, nepokoju, trápeniu a smrti?
Už v Knihe Deuteronómium nás Boh jasne varuje: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil s duchmi alebo veštcami alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa protivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18, 10-12).
Svetská kultúra popiera existenciu Satana a všetky choroby a mentálne poruchy vysvetľuje a lieči výhradne vedeckými spôsobmi. Pápež Pavol VI nás však varuje: „Diabol je bytosť, ktorá koná skutky tmy, temnoty ... Preniká do sveta a do Cirkvi. Je naším nepriateľom a skrytým protivníkom; je hercom. Zlo nie je len nedostatok dobra alebo jeho odňatie; Zlý je živá a skazená duchovná bytosť.“
Okolo roku 315 učil Cyril Jeruzalemský takto: „Utekaj pred každým diablovým dielom. Nepočúvaj horoskopy, ani médium, využívajúce čarodejníctvo, ani vyvolávačov duchov. Vyhýbaj sa výstrednostiam a hriechu. Nepoužívaj počas choroby žiadne zaklínadlá. Choď k lekárovi, nie k čarodejníkovi. Nezdržiavaj sa zbytočne na pochybných miestach.“
Satan má vo svojej artilérii jednu naozaj smrtiacu zbraň. S celým peklom bojuje, len aby nás donútil hrešiť, zotrvať v hriechu a aby nám zabránil v prístupu k Všemohúcemu Bohu, ktorý odpúšťa hriechy. Sviatosť zmierenia je pravým a prvým exorcizmom. V tejto sviatosti nám Ježiš odpúšťa hriechy a oslobodzuje nás od „pripútanosti k hriechu“. Ježiš poveril Cirkev, aby hlásala evanjelium, uzdravovala chorých a vyháňala zlých duchov prostredníctvom sviatostí Cirkvi. A naozaj môžme z celého srdca dôverovať slovám, ktoré povedal Ježiš Petrovi: „A ja ti hovorím, ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev, a pekelné brány ju nepremôžu.“