New York, 22. mája 2015 - Tento článok poskytol Sarkis Boghjalian, riaditeľ americkej pobočky spoločnosti Aid to the Church in Need (Pomoc Cirkvi v núdzi).
Chcel by som začať týmto citátom z Dabiqu – t.j. on-line publikácie ISIS adresovanej kresťanskému svetu. Tá hovorí: „Dobyjeme Rím, rozbijeme vaše kríže a zotročíme vaše ženy - s dovolením Alaha...“
Abu Bakr Naji, jeden z intelektuálnych architektov ISIS, publikoval on-line knihu, v ktorej zdôrazňuje svoju stratégiu a víziu. Píše: „Džihád nie je nič iné ako násilie, hrubosť, terorizmus, strašenie ľudí a masaker.“ Toto je návrh veľkého plánu ISIS, ktorý sa dá vyložiť ako náboženská a územná očista od kresťanov a iných menšín na Blízkom východe.
Niet pochýb o tom, že Blízky východ je už v plameňoch; zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo sa len prizerá, kresťania a ostatné náboženské menšiny trpia porušovaním ľudských práv a náboženským prenasledovaným najhoršieho druhu.
Sme svedkami kresťanskej genocídy?
Článok č. 2 Dohovoru OSN (o zabránení a trestaní zločinov genocídy z roku 1948) definuje genocídu ako „akýkoľvek z týchto činov spáchaný s úmyslom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, akým je: spôsobenie smrti príslušníkov skupiny; spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia príslušníkom skupiny...“
Činy ISIS ukazujú jasný zámer - násilné a brutálne popravy kresťanov a jazídov, ktorí v Iraku zastupujú rôzne „národné, etnické, rasové a náboženské skupiny“. Zámerom ISIS je viac než ničenie; jeho cieľom je vymazanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti kresťanov a jazídov.
Samozrejme, že medzinárodné spoločenstvo čelí problémom, pokiaľ ide o trestanie prípadov genocídy zo strany ISIS. ISIS nie je krajinou a nedodržiava žiadne medzinárodne právo. Medzinárodné spoločenstvo teda zatiaľ neprišilo na to, ako sa s ISIS vysporiadať.
Malo by byť ISIS stíhane prostredníctvom „Medzinárodného súdu“, keď príde ten čas? Táto otázka vytvára pre medzinárodné spoločenstvo ešte väčší problém. Bude to totiž vyžadovať prešetrenie niektorých krajín, ktoré môžu byť považované za také, ktoré mali „na genocíde spoluúčasť“, pretože umožili bojovníkom a zbraniam prejsť cez svoje územie, či poskytli ISIS iné formy podpory - vrátane financovania.
Je dôležité mať na pamäti i to, že ISIS rozvíja druh vojny, ktorý sa zameriava na kolektívnu psychiku (predstavivosť a emócie ľudských bytostí), čo tiež zodpovedá parametrom genocídy. Takáto technika presahuje brutálnu fyzickú silu. Vytvára strach; vedie vojnu hnanú strachom.
Pre kresťanov na Blízkom východe je strach a pocit opustenosti jedným z najväčších krížov, ktoré musia niesť. „Cítime sa zabudnutí a izolovaní. Niekedy premýšľame nad tým, že - ak by nás všetkých zabili - ako by reagovali kresťania na Západe? Urobili by niečo proti tomu?“ Takto prorocky naliehal patriarcha chaldejskej katolíckej cirkvi Louis Sako I. z Iraku ešte skôr než kúsky Iraku a Sýrie pohltilo ISIS.
ISIS vedie nekompromisnú vojnu, ktorá sa rovná náboženskej a územnej očiste od kresťanov a iných menšín Stredného východu, pričom nedávne udalosti v Texase nám pripomínajú, že ISIS nie je len regionálnou hrozbou.
Svet musí reagovať. Nesmieme dovoliť, aby bolo kresťanstvo na Blízkom východe úplne vyhladené!
______________________________________________________________________________________
Sarkis Boghjalian je výkonným riaditeľom americkej pobočky Aid to the Church in Need (Pomoc Cirkvi v núdzi). Tento text je výňatkom z jeho prezentácie, ktorú mal 7. mája 2015 na newyorskej konferencii sponzorovanej Hudsonovým Inšitútom. Jej myšlienka znela: „Náboženská očista Islamského štátu a naliehavosť strategickej odpovede“.