Raz som sa zúčastnil na seminári o službe oslobodenia, ktorý viedol spisovateľ a psychiater Kenneth McCall.
Tri dosť popudlivé ženy mu povedali, že v ich meste sa konal sabat čarodejníc a chceli, aby im poradil, ako sa ich zbaviť.
Doktor McCall je hlboko duchovne založený muž, ktorý pokojne vyjadruje svoje názory. Ženám potichu odvetil „Ak chcete zbaviť nejaké miesto zla, tak podľa mojich skúseností na to vo väčšine prípadov stačí malá skupina oddaných kresťanov, ktorí sa spolu v tichosti pomodlia a potom spoločne opakujú modlitbu Pána, pričom sa sústreďujú na slová „zbav nás Zlého“, usmeje sa doktor, „zvyčajne to funguje. Ešte nejaké otázky?“
Myslím si, že tie dámy boli trochu sklamané. Možno chceli vidieť nejaký kompletný dramatický exorcizmus s krúžením hláv, levitáciou, svätenou vodou a udivujúcimi znameniami a zázrakmi.
Zapamätal som si odpoveď Dr. McCalla a odriekam modlitbu Pána ako zbraň proti zlu. Aj ostatných učím, aby robili to isté.
Exorcizmus je však niekedy nevyhnutný. V takom prípade ho môže uskutočniť iba skúsený exorcista s povolením biskupa.
Byť vojakom v duchovnom boji je tak či onak povolaním všetkých pokrstených kresťanov a vedomé odriekanie modlitby Pána ako oslobodzujúcej modlitby je praktický a reálny spôsob ako poraziť zlo.
Občas zabúdame, že prevládajúcou zložkou Pánovho pôsobenia bol jeho boj so Satanom. Ihneď po krste odchádza na púšť aby sa konfrontoval s otcom lži. Potom už Ježiš takmer nepretržite chodí a vyháňa zlých duchov, uzdravuje chorých na tele, mysli a duchu, až napokon skrze kríž a zmŕtvychvstanie rozmliaždi odvekého nepriateľa ľudstva raz a navždy.
Modlitbou „Otče náš“ alebo (latinsky) „Paternoster“ nám dal Ježiš do rúk zbraň pre tento boj.
V tejto modlitbe sú tri slovné spojenia, na ktoré sa treba v takomto prípade sústrediť. Prvým je „odpusť nám naše viny“. Najprv prosíme o odpustenie našich hriechov, čo je priamo spojené s naším odpustením druhým ľuďom. Vo chvíli, keď hovoríme „ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, stávame sa nositeľmi Božieho odpustenia, ktoré prúdi skrze nás k druhým ľuďom.
V tomto vzájomne sa doplňujúcom vyjadrení odpustenie prijímame, vďaka čomu sa zároveň stávame aj prostredníkmi Božieho odpustenia. Toto je dôležitý prvý krok a pri prvom pomalšom odriekavaním modlitby „Otče náš“ sa na tieto slová vedome zamerajme. Keď ich skombinujeme s dobrým spytovaním svedomia, odpúšťajú sa nám hriechy a my sa stávame nádobou na odpúšťanie, takže Boh môže cez nás konať.
Takto poňatá modlitba Pána sa stáva úprimným skutkom kajúcnosti. Musíme však upozorniť, že ak sme sa dopustili ťažkého, či smrteľného hriechu, je nutné tento skutok kajúcnosti, zakomponovaný v modlitbe Pána, doplniť o sviatosť zmierenia.
Pri druhom pomalšom odriekavaní modlitby Pána sa sústreďme na slovné spojenie „neuveď nás do pokušenia“, ktoré zvykne miasť veľa ľudí. Ako nás môže Boh vôbec privádzať do pokušenia?! Problém spočíva v archaickom jazyku, ktorý pochádza z tradičnejšej liturgie. „Neuveď nás do pokušenia“ sa dá totiž preložiť aj ako „Odveď nás od pokušenia“, pričom pod „pokušením“ nemyslíme iba príťažlivosť k hriechu, ale aj aktivitu, ktorú Satan voči nám pri pokúšaní vyvíja. Inými slovami: „Pane, bráň nás pred útokmi Zlého“ alebo „Chráň nás pred neustálym pokúšaním Zlého. Vyveď nás z temnoty a priveď nás do svetla“.
Druhé odriekavanie tejto modlitby je zreteľne prepojené s tretím. Pri treťom odriekavaní modlitby Pána sa sústredíme na slovné spojenie „Zbav nás Zlého.“ Jedná sa o záverečnú a najmocnejšiu modlitbu oslobodenia. Služba oslobodenia je totiž práve o tom - o oslobodení z otroctva zla.
Je veľmi povrchné predstavovať si, že v područí Satana sa nachádzajú iba ľudia, ktorých správanie sa navonok prejavuje ako posadnutosť zlým duchom. Práve naopak, v područí Satana trpí veľa ľudí, či už sa jedná o rozličné závislosti, nutkavé sexuálne správanie alebo sklony k špecifickým hriechom. Ďalší sú v područí narkománie, zlých a škodlivých vzťahov. Iní žijú v otroctve sebalásky, ničivých návykov, depresie, strachu a úzkosti. Každý jeden tento problém má aj duchovnú dimenziu. Zlý duch môže takto človeka odvádzať od plnosti zdravia tela a od duchovného blaha.
Veľmi pokojným a praktickým spôsobom môžme takto bojovať proti zlu vedomým a zámerným odriekaním modlitby Pána, prostredníctvom ktorej prijímame odpustenie a odpúšťame druhým, prosíme o ochranu pred pokušením a o oslobodenie od temných síl, ktoré nás zotročujú.
Modlitbu Pána sa môžme takto modliť nielen za seba, ale sa ňou aj prihovárať za druhých. Modliť sa za tých, čo sú v područí zla a prosiť Pána aby ich oslobodil, je skutok milosrdenstva.
Touto modlitbou sa spájame priamo s Ježišovou modlitbou. Ježiš sa modlil takto a za všetky tieto veci. Som presvedčený, že na modlitbe „Otče náš“ je práve toto najdôležitejším, ale zároveň aj najviac zanedbávaným prvkom.
Modlime sa túto modlitbu jednoducho, pokojne a pomaly a pripojme sa tak k Ježišovej modlitbe; zjednoťme svoju vôľu s jeho vôľou za spásu sveta a oslobodenie duší.