Tento článok sa prvýkrát objavil na blogu „Standing on My Head“ („Stojaci na hlave“) otca Dwighta Longeneckera a bol znovu publikovaný s jeho dovolením. Navštívte jeho webovú stránku, zoznámte sa s jeho knihami a sledujte jeho príspevky na dwightlongenecker.com.
Sú démoni a anjeli skutoční?
Nových príbehov o exorcizme a existencii zlých duchov stále pribúda. Ako katolícky kňaz sa často nestretávam s hrozivými príkladmi posadnutia zlým duchom v klasickom ponímaní. Zažívam však mnohé situácie s naozaj obyčajnými ľuďmi, v ktorých životoch je až nepochopiteľne veľa zla.
Typické príklady posadnutia zlým duchom na nás často vplývajú úplne opačne. Určite si viac uvedomujeme, že diabol existuje. Na druhej strane však nevnímame skutočnosť, že zlo sa prejavuje aj inými spôsobmi. Ak nebudeme dostatočne opatrní, mohli by sme sa domnievať, že diabol je prítomný iba vtedy, keď sa otočí hlava malého dievčatka, ktoré vyvráti klince, rozpráva ako Darth Vader zo Star Wars, a chodí po stene.
Zo skúseností môžem povedať, že je ďaleko pravdepodobnejšie, že vplyv diabla sa do života obyčajných ľudí vtláča oveľa rafinovanejším spôsobom. A nie je to práve spôsob, aký by sme očakávali od otca lži, veľkého hada? To, čo chcem naznačiť, je, že satanovi ide o to, aby ovládal niektoré časti nášho života. V určitých oblastiach sme mu podľahli, a preto teraz patria jemu. Ja si ho predstavujem ako hada škrtiča, ktorý sa vinie tesne okolo oblastí nášho života. Nepúšťa nás, ale dúfa, že kúsok po kúsku sa mu podarí úplne ovládnuť našu vôľu, až kým nás nezničí.
Uvediem jeden príklad. Pracoval som s jedným mladíkom, ktorý prepadol pornografii a sexuálnej promiskuite. Keď sme začali s nejakou duchovnou činnosťou, v tejto oblasti bol úplne mimo. Chcel rásť v milosti, ale nevidel svoj hriešny problém. Keď som ho o tom presviedčal, vzbĺkol v ňom hnev a to, čo som videl bolo zvláštne a vydesilo ma to. Pozeral sa na mňa veľmi čudným pohľadom. Zrazu mal šikmé oči a akoby syčal pomedzi zuby. Trvalo to iba chvíľu, no cítil som v tom niečo viac.
Nebol potrebný exorcizmus v plnom rozsahu. Tento muž chodieval pravidelne na spoveď a svätú omšu. Pôsobil ako dobrý kresťan. Napriek tomu, ovládalo ho niečo iné. Časť jeho života nebola vykúpená a boj o jeho dušu ešte neskončil.
Nešlo o posadnutie zlým duchom ako také, kedy sa zlý duch úplne zmocní duše, ale o tzv. „posadlosť“. Túto osobu akoby napadol vírus, ktorý sa v jeho tele správa ako cudzí špión a vyvoláva chorobu, nie však smrť.
Som presvedčený, že tento druh démonickej infekcie je v súčasnosti veľmi bežný a stále sa šíri. Ako by sme mali proti nemu bojovať?
Prvým liekom je vytrvalosť v pravidelnej svätej spovedi, ľútosť a úplné úprimné spytovanie svedomia. Ak s vykonaním týchto činností pomôže duchovný vodca – kňaz, o to lepšie.
Po druhé, myslím si, že by sme sa mali zamyslieť nad tzv. „seba-vykúpením“. Takto pomocou nášho modlitebného života pomenujeme a vyženieme vplyvy zlého ducha. Silným liekom je aj to, keď pomaly odriekame Modlitbu Pána s dôrazom na „neuveď nás do pokušenia“. Rovnako užitočné sú aj svätená voda, škapuliare, posvätené sviece, obrázky a iné devocionálie. A nakoniec, úprimné vedomé sústredenie sa na prítomnosť Pána Ježiša a jeho svätého mena v Eucharistii môže tiež pomôcť vyhnať zlého ducha prítomného v našich obyčajných životoch.
Uvedomujem si, že sa nájdu kritici, ktorí sa budú môjmu postoju posmievať. Budú tvrdiť, že je stredoveký a spájaný s poverami, a že ja pod každou posteľou vidím diabla. Nie je to tak. Čo sa týka týchto vecí, stojím nohami na zemi. V skutočnosti som pripravený prijať fakt, že tieto vplyvy nie sú naozaj démonické. Môžu byť. Ale aj nemusia byť.
Prakticky, zdravý rozum nám hovorí, že je lepšie vnímať tieto vplyvy ako od zlého ducha. Pomáha nám to identifikovať problém, pomenovať ho a dostať ho von. Napríklad, niekto môže bojovať s alkoholizmom a svoj problém môže pomenovať „diabolský pohárik“. Problém môže mať démonický rozmer, ale nemusí. V podstate je to jedno. Dôležité je, že človek vníma, že má problém a rozhodne sa podniknúť pozitívne kroky, aby vyhnal „diabla“.
Zdá sa, akoby na základe tohto všetkého, patrila celá záležitosť do ríše „praktického rituálu“ a „užitočného symbolického jazyka“, postoja, ktorý popiera ozajstnú existenciu vplyvu zlého. Nemusí to tak byť. Niektorí síce môžu vyhlasovať, že „praktický rituál“ a „symbolický jazyk“ sú dobré a prospešné, no títo ľudia stále nevedia povedať, či sú zlé vplyvy diabla v určitých prípadoch naozaj skutočné alebo nie.
A teraz to podstatné. Je lepšie veriť, že vplyvy zlého ducha existujú a pastoračné prípady riešiť s ohľadom na prítomnosť zla, než bez tohto ohľadu.
Lepšie je veriť, že náš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral (porovnaj 1 Pt 5, 8)...
A mať sa na pozore.