Veľmi ma potešilo, že GQ magazín sa pridal k rastúcemu počtu sekulárnych periodík, ktoré začínajú bolestivý proces skúmania posadnutosti našej kultúry pornografiou, ktorá sa nám vymkla spod kontroly. Nedávno na túto tému publikovali článok s názvom 10 dôvodov, prečo by ste mali prestať pozerať porno.
Aj keď viacero prominentných feministiek (vrátane Naomi Wolfovej) otvorene odsúdilo pornografiu, muži sa do tejto debaty z pochopiteľných dôvodov zapájajú iba pomaly. Nedávno som sa rozhodol, že pre svoju reláciu v rádiu chcem mužský pohľad na pornografickú pohromu. Tak som si zavolal popredného mužského odborníka na túto tému. Dr. Robert Jensen je autorom kníh „Dostať sa von: Pornografia a koniec mužskosti“ a „Pornografia: Produkovanie a konzumovanie nerovnosti,“ ktorú napísal spolu s Dr. Gail Dinesovou.
Dr. Jensen, ktorý sa považuje za radikálneho feministu, pristupuje k debate o pornografii s pragmatizmom. Tým odbúrava väčšinu kriku a hnevu, ktorý inde tvorí prevažnú časť debaty. Myslí si, že muži často skutočne neuvažujú o tom, čo robia, keď pozerajú pornografiu.
Povedal mi: „Podľa mňa je to výzva pre všetkých mužov. Pôvodne to bola výzva iba pre mňa samého, ale postupne som sa stal časťou hnutia [proti pornu]. Tou širšou výzvou je : ‚Je toto to, čím chceme byť? Je to konzistentné s našimi vlastnými morálnymi a politickými princípmi?‘ A na ešte základnejšej úrovni, robí nás takéto nastavenie šťastnými? Cítime sa naplnení?“
A to je jeden zo spôsobov, ako o tom hovoriť. Nielen o sexuálnom vykorisťovaní v tomto odvetví a akým spôsobom ubližujú ženám. Aj keď im skutočne ubližujú všetkými spôsobmi. Ale hovoriť tiež o spôsobe, akým nám mužom ponecháva iba veľmi kŕčovité, obmedzené a v konečnom dôsledku neskutočné roly. Dôsledky priemyslu žijúceho zo sexuálneho vykorisťovania a aj násilie na ženách všeobecne sú celkom zjavné. Ale myslím, že muži musia myslieť aj na to, čo to spôsobuje nám samým ako ľudským bytostiam.
Veľa z toho sa nakoniec nevyhnutne pretaví do formovania vzťahov, ktoré v skutočnom živote majú muži so ženami. Dr. Jensen sa nenechá presvedčiť mužským chvastúnstvom o intenzite užívania pornografie. Keď sú muži posadnutí pornografiou, často sa potom pozerajú ako sa zvyšok ich života rozpadá.
Počas rokov som rozprával s množstvom mužov a žien. Formálne počas interview, aj neformálne po diskusiách alebo prezentáciách. A je jasné, že opakované návykové pozeranie pornografie, osobitne jej najkrutejších a najdegradujúcejších foriem, návykové pozeranie mužov na takéto druhy pornografie má priame dôsledky na vzťahy.
Takže som od mnohých mužov a žien počul, ako mužovo pozeranie pornografie zdeformuje to, čo predtým bolo zdravým, intímnym a sexuálnym vzťahom. Tieto príbehy sa hromadia zovšadiaľ. Často hovorím, sčasti zo žartu, ale v skutočnosti je to veľmi presné, že ak chcete spoznať dôsledky opakovaného užívania pornografie na mužsko-ženské vzťahy v našej kultúre, môžete sa opýtať dvoch skupín ľudí. Prvou sú manželskí terapeuti a druhou sú rozvodoví právnici. Pretože tieto veci vychádzajú napovrch, keď sa vzťahy rozpadajú.
Dr. Robert Jensen vníma pornografiu ako veľkú hrozbu pre práva žien, pretože systematická dehumanizácia žien cez pornografiu preniká do kultúry nebezpečnými spôsobmi.
„Spoločnosť sa stala menej sexistickou,“ povedal mi. „Ženy majú väčší prístup k vyššiemu vzdelaniu, majú viac možností ako sa zapojiť do politiky a vlády … ale takisto sme stratili pôdu. Myslím, že problematika znásilnení, pornografie a trivializácie sexuálneho násilia je práve jedným z tých dôvodov,, prečo sme stratili pôdu. Myslím, že to je v skutočnosti jeden z dôvodov, prečo majú ľudia taký problém rozprávať o pornografii. To som vždy tvrdil, ale ľudia zvyknú hovoriť: ‚No, dôvod prečo nechceme rozprávať o porne je pretože máme problém rozprávať o sexe! A ja im vždy poviem: ‚Pozrite sa na túto kultúru. Ľudia hovoria o sexe po celý čas!‘“
Kultúrna diskusia ohľadom pornografie, ako poukázal Dr. Jense, je vlastne veľmi dobrá príležitosť, aby feministky a náboženskí konzervatívci našli spoločnú reč. Obidve skupiny sú v konečnom dôsledku proti dehumanizácii žien.
Myslím, že toto je naozaj jedna z tém, kde je reálna možnosť na dialóg medzi konzervatívcami, ktorí často pevne vychádzajú z konkrétnej náboženskej perspektívy, a aspoň časťou feministického hnutia. Ako ste poukázali, niektoré segmenty feministického hnutia oslavujú pornografiu a nazývajú ju oslobodením, v takých prípadoch je dialóg oveľa ťažší. Ale ja som vždy ochotný angažovať sa v týchto záležitostiach. Ako niekto, kto sa považuje za ľavičiara a radikálneho feministu, ale zároveň chodím do cirkevného zboru a považujem cirkevný priestor pre tieto účely za veľmi dôležitý. Pretože aj keď aj v mojej kresťanskej komunite sú medzi ľuďmi výrazné rozdiely v teologickom prístupe, stále sa dá nájsť spoločná pôda na dialóg, a to je oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Dr. Jensen hovorí, že muži neznášajú, keď sú v niečom poučovaní. To je jeden z dôvodov, prečo muži dokážu prehovoriť k druhým mužom o pornografii pôsobivou cestou.
Keď o tom rozprávam s mužmi, nepredstieram, že som niekto mocný na tróne hore a hovorím ľuďom, ako sa majú správať. Vyrástol som ako muž v USA po druhej svetovej vojne, vo svete, ktorý by som nazval Svet Playboyu. Mal som s tým problémy a do istej miery doteraz mám, preto sa zdržujem od pornografie akéhokoľvek druhu, pretože cítim, že ma to dáva do štádia, v ktorom sa mi nepáči osobnosť, ktorou sa stávam. Pravda, je často ťažké rozprávať sa s mužmi, ktorí sú vytrénovaní byť tvrdí, stoickí a neodhaľovať emócie, ale myslím, že takéto diskusie by sme mali mať, a myslím, že ich môžeme mať.
A Dr. Jensen si myslí,že tieto konverzácie sú nevyhnutné, aby sa diskusia pohla dopredu. Neexistuje žiadny magický prútik, ani žiadna špecifická stratégia, ktorou by sa dalo bojovať proti vplyvu pornografie v našej kultúre. Ale otvorenie dialógu s mužskými užívateľmi je neodmysliteľnou súčasťou stratégie samotnej.
„Naučil som sa jednu vec. Ak ste muž a chcete sa odrezať od pornografického sveta vlastnými silami, ak to chcete urobiť sám, môžem vám garantovať, že zlyháte,“ povedal mi. „Pretože sú to náročné veci a človeku je veľmi ťažké vysporiadať sa s nimi samému.“
Musíme teda nájsť takýto druh priestoru, ktde muži budú môcť medzi sebou hovoriť a poňatie pornografie ako závislosti je, myslím si, veľmi komplexné. Nezdá sa mi prirovnať pozeranie alebo akékoľvek užívanie pornografie k závislosti, ktorú zvyčajne spôsobujú drogy alebo alkohol. Ale určite sú v tom prvky návykového používania, ktoré ľudia zaangažovaní v týchto aktivitách uznávajú ako kontraproduktívne, ktoré sú pre nich škodlivé, a zároveň sa cítia nútení to robiť. Či nazveme toto nutkanie závislosťou alebo nejako inak, muži si to stále viac a viac uvedomujú.
Keď som pred 25 rokmi začal túto prácu, mohol som si byť istý, že muži budú veľmi odmietaví. Čo som si však všimol a o čom s Gail [Dinesovou] hovoríme už roky je, že mužov trápi presne to, čo opisujeme. V zmysle, že pociťujú, že to nie je nesprávne iba v nejakom politickom alebo morálnom zmysle, ale že to ovplyvňuje spôsob, akým sú schopní byť so svojou partnerkou. Muži sú o tomto nútení rozmýšľať takmer výlučne zo svojho vlastného záujmu, pretože cítia, čo to s nimi robí. Myslím, že súčasťou riešenia problému je urobiť príťažlivejšími takéto miesta, kde o tom muži môžu hovoriť.
Jeden z mojich priateľov v proti-pornografickom hnutí hovorí, že muži sú často problémom, keď príde na porno, ale že zároveň, musia byť, aj riešením. Keď si muži začnú plne uvedomovať, čo s nimi pornografia robí:
ničí zdravé vzťahy s priateľkami, kamarátkami a členkami rodiny,
škodlivým spôsobom mení mozgové pochody a prekrúca ich pohľad na sexualitu,
spôsobuje fyzické výpadky, vrátane erektilnej disfunkcie,
uznajú, že im pornografia za to nestojí. Pornografia je fantázia, nie skutočný život, ale má silu zničiť toľko skutočného šťastia.