Výsledky najnovších prezidentských volieb v Poľsku priniesli určitú vlnu nádeje a závan čerstvého vzduchu. Bude to stačiť na to, aby sa zamedzilo skaze, ktorá sa šíri v jednej z najkonzervatívnejších európskych krajín?
Andrzej Duda, novozvolený katolícky prezident Poľska, vyhral 25. mája prezidentské voľby na úkor úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowskiho. Prakticky neznámy Duda porazil všeobecne známeho prezidenta, ktorého favorizovalo štátne zriadenie i mainstreamové médiá. Komorowskeho tiež podporovala vládnuca strana Občianska platforma (Platforma Obywatelska: PO), ktorá vládne osem rokov.S Dudom však prehral o viac než pol milióna hlasov.
Poľskí konzervatívci kvôli Komorowskeho porážke nesmútia. „Prezidetnské úradovanie Komorowskeho bolo ustavičným flirtovaním s radikálnou ľavicou,“ povedal Kaja Gödeke z Nadácie právo na život (Fundacja Pro- Prawo do życia). „Podpísal antirodinnú legislatívu, podporoval poľské feministky a svojimi výrokmi pozastavil pro-life nadšenie.“
Dudovo víťazstvo predstavuje nádej na pozitívnu zmenu. Wojciech Cejrowski, konzervatívna hviezda a najpredávanejší poľský autor, napísal, že preto, že sa voľby „konali počasl slávenia Turíc a svoj sľub bude skladať na sviatok Premenenia Pána, máme nádej na podporu z Výsosti“.
Duda reprezentoval stranu Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość: PIS), ktorá je považovaná za konzervatívnu v sociálnych otázkach, ale podporuje ľavicové riešenie ekonomických problémov. Až do prezidentského víťazstva bol Duda členom Európskeho parlamentu. Krátko po svojom prezidentskom víťazstve sa oficiálne vzdal členstva v strane. Ako 43-ročný sa stal jedným z najmladších prezidentov na svete.
Avšak to, že je mladý, neznamená, že je i neskúsený. Je právnikom a má doktorát z odboru práva verejnej správy Jagelovskej univerzity v Krakove, čo je najstaršia poľská univerzita, ktorá bola založená v roku 1364 a jednou z najlepších na svete. Duda navyše pôsobil ako štátny zástupca ministerstva spravodlivosti a ako člen Štátneho súdu, ktorý má právomoc postaviť pred súd i prezidenta.
Silne oponoval neslávnemu dohovoru Európskej únie „o prevencii a boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu“, ktorý otvoril dvere všetkých poľských škôl radikálnym feministkám a homosexuálnej lobby. Tento dohovor nedávno ratifikoval Komorowski. Duda sa postavil proti homosexuálnemu „manželstvu“, civilným zväzkom a adopcii, ale ako povedal novozvolený prezident, dialógu s predstaviteľmi homosexuálnej lobby bude otvorený.
Dudov postoj k zákonom o potratoch sa však ešte len vykryštalizuje. Ako prezidentský kandidát nereagoval na sériu pro-life otázok, ktoré zaslala Nadácia Právo na život. Podpísal európsku petíciu „One of us“ („Jeden z nás“), ktorá žiadala zákaz „financovanie aktivít, ktoré predpokladajú zničenie ľudských embryí - obzvlášť v oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia“.
V roku 2014 Duda vystúpil proti úplnému zákazu potratov v Poľsku s tým, že by v konečnom dôsledku posilnil tých, ktorí uprednostňujú potrat na požiadanie. (V súčasnej dobe potrat poľské právo obmedzuje). Zdalo sa však, že Duda počas kampane zmenil názor. Vo februári 2015 redaktorom katolíckeho týždenníka „Nedeľa“ („Niedziela“) povedal, že Poľsko je pripravené na úplnú ochranu nenarodených.
Jeho postoj k in vitro fertilizácii (IVF) je tiež tak trochu nejasný. Tvrdil, že nie je proti umelému spôsobu počatia. Avšak počas televíznej prezidentskej debaty Duda povedal, že IVF je proti tomu, ako poľská ústava chráni ľudský život a dôstojnosť.
Konzervatívny právnik Rafał Dorosiński pre LifeSiteNews povedal, že na Dudovo víťazstvo reagoval „s radosťou, ale aj s nádejou a očakávaním“. Právnici dúfajú, že počas jeho prezidentského úradovania sa budú repšektovať ústavou chránené práva, najmä právo na život od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Počítajú tiež s tým, že sa bude vo verejnom živote rešpektovať náboženská sloboda a náboženská autonómia. Dorosiński dúfa, že prezident bude chrániť vzdelávanie od ideologických útokov a ochráni rodinu pred nežiaducim obťažovaním.
V Poľsku má prezident moc vybrať premiéra a zaviesť v parlamente nejakú legislatívu. Môže tiež pozastaviť akýkoľvek návrh zákona predtým, než sa stane zákonom, pričom toto veto môže následne prehlasovať len trojpätinová väčšina dolnej komory poľského parlamentu. V praxi Dudovo zvolenie znamená, že poľská potratová lobby financovaná americkými organizáciami a grantmi Európskej únie nemá prakticky žiadnu šancu zmeniť zákony o potratoch vo svoj prospech.
Aj keď Poliaci sú vo svojom optimizme ohľadom ich nového prezidenta opatrný, medzinárodná tlač do značnej miery reagovala s antikonzervatívnou a antikatolíckou zaujatosťou. Na jednej strane The Economist ocenil „energického a mladého“ Dudu, „jeho relatívne umiernené vyjadrovanie“ a jeho „politický talent“. Na druhej strane sa obáva toho, že by mohol poškodiť dobré meno Poľska v Európskej únii. Tento týždenník napísal, že „sa zdá, akoby sa Poľsko vracalo späť k pravici“ a predpovedá Dudovej strane Právo a Spravodlivosť víťazstvo v nadchádzajúcich jesenných parlamentných voľbách. Časopis vymenoval nebezpečenstvá vlády strany Právo a spravodlivosť: „konfrontačné Poľsko“, „euroskepticizmus“, „námietky voči euru“ a „náboženský nacionalizmus“.