Samotná „hra” môže hlboko ohroziť duševné zdravie človeka, ktoré nebude zvládať kontrolovať.
Už tento piatok sa do kín dostane dlho očakávané pokračovanie filmu Ouija (2014), ktorého producentom je Michael Bay a nesie názov Ouija: Korene zla. Úspešný producent filmu Transfomers verí, že pokračovanie filmu prekoná komerčne úspešný trhák z roku 2014, kde sa tržby vyšplhali na 103,6 milióna amerických dolárov.
Zaujímavosťou je, že sa v oboch častiach hororu sústredili na postavy, ktoré hrajú tabuľky Quija a zároveň sa snažili zobraziť udalosti z každodenného života. Tabuľky Quija nie sú „zábavou ani hrou”, pretože sa za nimi ukrýva niečo veľmi nebezpečné.
Marge Fenelon v roku 2014 informovala, potom, čo premietli prvú časť filmu, že „ tabuľka Ouija bola podľa Google rebríčka piata najkupovanejšia hračka. Google tiež oznámil, že „tabuľové hry”tvoria až 300 percent zo všetkých online vyhľadávaní od premietnutia filmu.”
Znepokojujúcim faktom v súvislosti s Google prieskumom bolo, že tabuľky Quija sa v obchodoch nachádzali hneď vedľa hračiek ako „Americké dievča, Môj malý pony, Psí patrol, Lego priatelia, prasiatko Peppa, pišole Nerf, figúrky Shopkins, či interaktívny dinosaurus Zoomer Dino.” Tabuľky Quija si môžete bežne kúpiť v obchodoch Wal-Mart alebo Toys ‘R Us a sú umiestnené v regáli hneď vedľa Monopolov.
Z pohľadu tých, ktorí obchodujú s tabuľovými hrami, sú tabuľky Quija iba jedny z viacerých zábavných hier.
Prečo je tabuľka Quija taká nebezpečná hra?
Predovšetkým preto, že človek môže komunikovať s dušou alebo duchom. Duch spätne odpovedá prostredníctvom hláskovania písmen na tabuľke. Mnohé deti (aj dospelí) hrajú túto hru s presvedčením, že v to „neveria”, avšak, keď sa jednotlivé časti začnú na tabuľke pohybovať, myslia si, že si z nich uťahuje jeden z priateľov. Táto hra patrí medzi „strašidelné hry,”ktoré by sa mali hrať v slabo osvetlenej miestnosti niekde v suteréne počas prespávania u kamarátov.
Dospelí sa zvyknú utiekať k tejto hre vtedy, keď sa nedokážu vyrovnať so stratou milovanej osoby, v nádeji, že sa im s blízkym podarí nadviazať komunikáciu.
Pre niektorých ľudí je to skôr forma veštenia( objavovanie skrytého poznania prostredníctvom nadprirodzena), ktorá pôsobí veľmi pravdivo ako vzývanie démonov.
Vysvetlime si to na príklade. Predstavte si, že „neveríte”, že je niekto na druhej strane telefónnej linky, do ktorej rozprávate a pritom si myslíte, že vás nikto nepočúva. V skutočnosti vás niekto počúva a dokáže s vami spätne komunikovať.
Príliš často zabúdame na to, že tento svet ukrýva toho omnoho viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Veď existujú aj anjeli, démoni, duchovia a duše, ktorí nás môžu v živote môžu nejakým spôsobom poznačiť. Tabuľky Quija by sme preto nemali hrať, pretože môžu hlboko ohroziť naše duševné zdravie.
Príkladom týchto nežiaducich dôsledkov je aj trinásťročný chlapec, ktorý hral tabuľku Quija prvýkrát v roku 1949. Chlapec začal byť posadnutý démonom, preto podstúpil mesačný exorcizmus pod vedením otca Williama Bowderna. Tieto udalosti sa stali predlohou knihy z roku 1971 pod názvom Exorcista. Film bol nakrútený v roku 1973. Súčasné americké minisérie na programe Fox čerpali inšpiráciu z knihy a filmovej adaptácie.
Tento prípad nie je bohužiaľ jediný. Za posledné roky sa ich udialo obrovské množstvo. Exorcisti opakovane varujú pred hraním tabuliek Ouija. Podľa nich sa „démoni vydávajú za milovaného zosnulého, aby si prišli na svoje.”Dokonca aj vyšetrovatelia paranormálnych javov sú v tomto opatrní, pretože dobre vedia aký typ duchov sa ti veľmi ľahko môže nasťahovať do domu.
V súčasnosti je vyháňanie duchov veľmi rozšírené, príčinou čoho sú podľa exorcistov tabuľky Quija.
Tabuľky Quija by sme preto nemali mať v našich domovoch ani obchodoch. Vzývanie demónov môže veľmi zle vplývať na deti po celý zvyšok ich života.
Producenti a autori filmu Quija: Korene zla majú v jednom pravdu: Tabuľky Quija nie sú hrou, pretože môžu byť príčinou obrovského nešťastia.