Na konci septembra si Štefan Hríb pozval do svojej relácie Pod lampou Tomáša Halíka, sociológa, teológa a kňaza. Témou bol islam, strach a spoločný Boh. „Je islam hrozbou pre Európu? Je z podstaty násilnícky? Aké kresťanstvo prežije? Kto je Boh Tomáša Halíka?,“ na tieto a ďalšie otázky poskytol Halík svoje stanovisko.
Hoci bývalý minister vnútra Vladimír Palko považuje Tomáša Halíka za úspešného spisovateľa i diskutéra, napriek tomu mu vytkol, že “pravdivé vety svojím osobito tekutým spôsobom rozprávania pospájal do celku, ktorý bol sporný.”
Palko vo svojom príspevku zverejnenom na portáli Postoj vytkol Halíkovi, že odsudzoval nepriateľské postoje „kresťanských kruhov“ voči islamu, napríklad nerozlišovanie medzi islamom a džihádizmom. Kresťanské kruhy sa tak ocitli v jednom šíku s rôznymi polofašistickými skupinami. A zároveň jediným menovaným z kresťanských kruhov bol len kardinál Dominik Duka.
Čierno-biele videnie?
Halík si zároveň myslí, že kresťanov a ostatných liberálnych i polofašistických odporcov migrácie spája čierno-biele povrchné myslenie. „Tým sa dokonca podobajú na islamských extrémistov, ktorí to vidia tiež čierno-bielo, ibaže obrátene,“ uviedol Halík.
Palko však oponuje a uvádza, že „ľudia, ktorí hovoria ako Duka, predsa vôbec nemajú čierno-biele myslenie, ich postoj k imigrácii je síce kritický, ale nijako nie extrémny. Prirovnávať ich k džihádistom je dosť hrozné. Dokonca by nebolo spravodlivé ani hulákajúcich protiislamských extrémistov prirovnávať k džihádistom, lebo džihádisti zabili v Amerike a Európe v tomto storočí tisíce ľudí vrátane žien a detí, zatiaľ čo tí druhí nie.“
Je islam násilný či nenásilný?
Halík počas diskusie polemizoval o násilnej či nenásilnej povahe islamu. Palko si ale myslí, že v tomto prípade Halík kráčal „v línii liberálnej teórie, ktorá hlása, že svetové náboženstvá sú v podstate schopné tvoriť rovnako láskavé či neláskavé kultúry. Halík jemne podsúva, že v tomto postoji sa opiera o dokumenty katolíckej cirkvi. Používa obvyklý argument, že pasáže podporujúce násilie možno nájsť ako v Koráne, tak i v Biblii.“
Následne Palko prekladá pohľad na násilnosť náboženstiev na základe ich zakladateľov. „Muž, ktorý založil kresťanstvo, bol učiteľ, ktorý siahol k násiliu raz v živote, a to keď kupcom v chráme poprevracal stoly a vyhnal ich von. Zomrel na kríži ako obeť násilia. Potom jeho stúpenci šírili jeho dobrú zvesť pokojne bez násilia. Za tristo rokov sa napriek prenasledovaniu rozšírila po celej Rímskej ríši. Muž, ktorý založil islam, bol nielen náboženským reformátorom, ale aj politickým a vojenským vodcom. Jeho nasledovníci boli, tak ako on, bojovníkmi, ktorí počas jedného storočia po jeho smrti v neustálych vojnách mečom dobyli obrovské územia od Maroka po Afganistan a stáli už uprostred Francúzska, pričom de facto v celej severnej Afrike a na Blízkom východe takmer do tla vykynožili kresťanstvo,“ vysvetlil a následne položil rečnícku otázku „myslí si niekto vážne, že tieto absolútne odlišné dejinné korene oboch náboženstiev nesúvisia s posolstvom ich posvätných textov?“
Palko tiež zdôrazňuje, že dnes ak sa niekto na postkresťanskom Západe vysmieva kresťanskej viere, nic neriskuje. Ale v prípade islamu pri výsmechu ide bohorúhačovi o život.„Salmanovi Rushdiemu sa podarilo prežiť, dánskym karikaturistom tiež, aj keď moslimova sekera už bola k jednému veľmi blízko. Redakcii Charlie Hebdo sa prežiť nepodarilo,“ dodal. Tu je potrebné tiež podotknúť, že redakcia parížskeho časopisu nezosmiešňuje len islam, ale v značnej miere najmä kresťanstvo. Mnohí to ale označovali a aj naďalej označujú za slobodu prejavu.
Islamský terorizmus a jeho pôvod
Halík v relácii poskytol aj svoje stanovisko, prečo teroristi z radov moslimov útočia na Ameriku, Európu či Rusko. Podľa neho je príčinou terorizmu kritika islamu za strany obyvateľov Západu.Umiernený moslim príde na Západ a my ho nesprávnou kritikou islamu vženieme do náručia teroristov. Tak to vidí Halík.
Palko však aj v tomto Halíkovi oponuje. Tvrdí, že síce existuje nesprávna extrémna kritika islamu, ale zároveň dodáva Európa a aj Amerika boli voči kultúre islamu ústretové, médiá islamofilné, mainstreamová politika ústretová, rétorika kresťanských cirkví tiež.
Napriek ústretovosti prišli prvé útoky islamistov. Palko pripomína bombový útok v Španielsku v roku 1985, útok na World Trade Center v New Yorku v roku 1993, útok v parížskom metre v roku 1995. „Témou pre široké masy sa islam stal až v roku 2001 po útokoch 11. septembra. Halíkovo poradie udalostí nesedí. Najprv boli teroristické útoky islamistov, až potom masívnejšia kritika islamu, oprávnená i neoprávnená, zo strany obyvateľov Západu. Keď teda Halík vznáša toto obvinenie, opäť je to veru dosť hrozné,“ vysvetľuje.
Iracionálny strach a európske hodnoty
Halík si tiež myslí, že kritici masovej migrácie sú iracionálni, keďže u nás žiadni moslimovia nie sú a odporcovia imigrácie napriek tomu majú obavy. „Ale veď takýto postoj možno pri dobrej vôli vydávať za postoj racionálny. O nebezpečenstve sa má premýšľať vtedy, keď je ešte nie celkom blízko,“ zdôrazňuje Palko.
Halík zároveň kritizoval Európanov, ktorí hovoria, že si chcú pred imigrujúcimi moslimami chrániť svoje hodnoty. Tu ale Palko zdôrazňuje, že islam neporazíme potratmi, homosexualizmom ani vyzliekaním moslimských žien z burkín na pláži na Riviére.
Napriek Halíkovej kritike kresťanských kruhov práve kresťania podľa Palka ešte ako-tak kresťanské hodnoty žijú. Majú viac detí, ženy nechodia na potrat, rozvádzajú sa o niečo menej. V tom sa líšia od liberálov, ktorí tlieskajú Halíkovi.
A preto na závere svojho komentára Palko dodáva, že „napriek mnohým pravdivým vetám Halíkovo vystúpenie bolo pokrivením skutočnosti a nespravodlivým karhaním ľudí, najmä kresťanov, ktorí si to nezaslúžili.“