Sanfranciská právnička obhajujúca občianske práva a zároveň matka dieťaťa po znásilnení nám prezradila svoj príbeh. Hovorí, že aj napriek trápeniu, ktoré jej celá táto situácia spôsobila, jej priniesla dcéra obrovskú lásku.
Jora Trangová porodila v dvanástich, a to aj napriek tomu, že celé znásilnenie úplne nechápala. Nerozumela ani tomu, čo sa s ňou potom stalo, no od začiatku svoje materstvo prijala.
„V tej dobe som ani netušila, že by som následkom tej udalosti mohla otehotnieť,“ povedala. „Ani som nevedela, čo je to byť tehotná!“
Vďaka svojmu tehotenstvu sa stretla s hanbou vo svojej rodine, ba dokonca s hnevom svojho lekára. Jej rodina trvala na tom, aby svoju dcéru predstavovala akoby bola dcérou jej starých rodičov.
„Napriek tomu všetkému bolo moje tehotenstvo krásnym zážitkom,“ hovorí Trangová. „Keď sa mi zväčšilo brucho, mala som bázeň voči sebe samej. Cítila som sa naozaj nádherne, pretože sa vo vnútri môjho tela dialo niečo úžasné. Moja dcéra veľa kopala. Keď bola v brušku, čítal som jej a hral som jej klasickú hudbu, pretože som počula, že by vďaka tomu mohla získať talent."
„Narodenie dcéry bolo najúžasnejším zážitkom v mojom živote,“ povedala pre časopis Cosmopolitan, ktorý prvý raz vyšiel v roku 2004 a nedávno článok vydali znova. „Doktor mi ju podal a bola dokonalá. Nedá sa opísať, akú som v tej chvíli cítila radosť.“
Aj napriek tomu, že Trangovej rodičia povedali, aby na pôrod zabudla a išla sa ďalej, Trangová si spomenula, ako veľmi svoju dcéru milovala. Uplatnila si na ňu výhradný rodičovský nárok, aby sa uistila, že človekom, ktorý s ňou bude rozvíjať rodičovský vzťah, bude práve ona.
„Prvých šesť mesiacov jej života som nechodila do školy, aby som sa o ňu postarala,“ spomína a dodáva „pripadalo mi to prirodzené“.
V sedemnástich rokoch, po rokoch predstierania, že jej dieťa je vlastne jej sestrou, odišla Jora z domu a vzala so sebou aj dcéru. Bála sa o bezpečie svojho dieťaťa, keďže jej otec trpel posttraumatickým syndrómom, ktorý bol následkom vojny vo Vietname. Uprostred školského dňa sa objavila v škole svojej dcéry a učiteľke povedala: „Som jej matka a beriem si ju.“
Nasledovali roky tvrdej práce a rôznych prekážok: Trangovej dokončenie strednej školy, jej dcéra Meggy si musela osvojiť pravdu o tom, kto je jej skutočnou matkou. Čelili aj veľmi ťažkej finančnej situácii a museli žiť zo sociálnych dávok.
„Prežili sme ťažké časy,“ uviedla Trangová.
Obe vyrastali spolu. Matka Jora dokončila vysokú školu a stala sa absolventkou práva na Berkeley School of Law, Meggy zas dokončila strednú školu. Jora teraz vykonáva právnickú prax v San Franciscu, pričom sa špecializuje na problematiku bezpečnosti práce. Jej dcéra je v škole na východnom pobreží.
Zdá sa, že sila a odvaha, ktorú Jora preukázala, keď prijala materstvo i napriek okolnostiam, mali vplyv aj na jej dcéru. Taktiež sa zdá, že Trangovej tvrdá práca napokon nebola márna.
Meggy spomenula deň, keď mali obe oslavu na záver dokončenia školy.
„Bol to veľký deň, pretože sme slávili svoje úspechy spoločne,“ povedala. „Dostali sme sa do bodu, keď ju môžem brať ako matku, sestru i priateľku.“
„Som na svoju mamu hrdá. Chcem, aby to ľudia vedeli,“ hovorí Meggy. „Každý si túži myslieť, že bol počatý plánovane, dvoma ľuďmi, ktorí sa navzájom hlboko milovali, a znepokojuje ma, že u mňa to tak nebolo. Počas mojich najtemnejších dní si občas myslím, že som omyl, pretože to, čo sa stalo mojej matke, bolo naozaj hrozné. No ona mi vždy hovorí, že táto skúsenosť bola pozitívna, pretože má mňa.“
„Prostredníctvom lásky a tvrdej práce, sme spolu dokázali premeniť niečo škaredé na niečo úžasné,“ povedala Meggy. „Máme medzi sebou skutočné partnerstvo na rozdiel od jednostranného vzťahu, v ktorom sa jeden človek stará o druhého. A to nám obom pomohlo.“
„Moja matka je najsilnejší človek, akého poznám,“ povedala. „Nechápem, odkiaľ čerpá svoju silu. Ja tú svoju čerpám z nej.“
Jora Trangová povedala, že vďaka tomu, že už nežije s dcérou, sa naučila dve dôležité veci: ako veľmi jej chýba a ako veľmi si užívala každý rok jej života.
„Meggy je zázrak, ktorý vznikol uprostred veľmi ťažkej situácie. Tak to hovorím svojej dcére,“ uviedla Trangová. „Keď sa pozriem na Meggy, nemám v sebe ľútosť, ani na ňu nepozerám ako na traumu. Keď sa pozriem na Meggy, vidím len lásku.“