06.06.2013 (Heritage Foundation) – Podľa Mary Eberstadtovej, priateľky zo Strediska etiky a verejnej politiky (Ethics and Public Policy Center), praktizovanie viery a rodina sú navzájom zložito prepletené.
Eberstadtová skúmala vzťah medzi rodinou a náboženskou praxou. Vo svojej novej knihe Ako Západ skutočne stratil Boha opisuje ich vzájomnú závislosť. Eberstadt vysvetľuje ich vzťah ako„dvojitú špirálu spoločnosti, z ktorých – aby bola reprodukcia úspešná - je každá jedna závislá na sile tej druhej.“
Minulý týždeň Eberstadt predstavila svoje výsledky v prednáške v Nadácií Heritage.
Eberstadtová poznamenáva ako sa západný svet začal odkláňať od náboženskej viery a praxe:
V súčasnosti je ťažké zmapovať západnú spoločnosť a pritom nevidieť, že mnoho ľudí sa obrátilo chrbtom k židovsko-kresťanskému Bohu - a to i na miestach, ktoré boli kedysi kresťanskými centrami. Pokles návštevy kostolov zašiel v celej západnej Európe priďaleko.
Pokles religiozity sa neobmedzuje len na západnú Európu. V roku 1972 sa k náboženskému presvedčeniu prihlásilo 94,9% Američanov. V roku 2010 tento počet klesol na 82 %. Keď sa začnú pretŕhať rodinné väzby, začnú sa vyprázdňovať i ľavice na nedeľných bohoslužbách.
Graf ukazuje nárast v počte Američanov bez náboženskej preferencie v rokoch 1972 - 2010
Eberstadtová sa rozhodla zistiť, prečo je praktizovanie náboženstva v západnom svete na ústupe. Jej štúdia naznačuje – a sociálne vedy dosvedčujú – že náboženské obrady a rodinné väzby idú ruka v ruke.
Podľa výsledkov výskumu rodina posilňuje náboženskú prax a náboženská prax, obdobne, posilňuje rodinu. Manželstvá sú silnejšie, keď sa manželia týždenne zúčastňujú bohoslužieb. Rovnako rodičia, zvlášť otcovia, sa viac zapájajú do života svojich detí, keď bežne chodia na svätú omšu. Už predchádzajúci výskum organizácie Heritage ukázal, že praktizovanie náboženstva prispieva k blahu jednotlivcov, rodín i spoločnosti.
Eberstadtová však tiež zdôrazňuje, že to platí aj opačne. Tam, kde sa rozpadáva rodina - zvlášť v oblastiach, kde sa uzatvára menej manželstiev a kde sa rozmáha sociálny štát, aby zaplnil prázdno po rozbitých alebo nikdy nevytvorených rodinách – tiež klesá praktizovanie náboženstva.
Silná manželská kultúra a pravidelná náboženská prax prispieva k zdravej občianskej spoločnosti.
Predstavitelia štátov a politici majú dôležitú úlohu obnoviť kultúru, ktorá si cení a podporuje manželstvo a rodinu v prospech žien, mužov, detí a občianskej spoločnosti ako takej.