Odpovedá otec Edward McNamara z Kongregácie Kristových legionárov, profesor liturgiky a dekan teologickej fakulty na univerzite Regina Apostolorum.
Otázka: Na Filipínach rastie úcta k siedmim archanjelom s príslušnými vyobrazeniami a menami, ktoré sa okrem sv. Michala, Gabriela a Rafaela, priraďujú aj zostávajúcim štyrom archanjelom. V Direktóriu Svätej Stoilice o ľudovej zbožnosti a liturgii z roku 2001 sa v odseku 217, v bode 2, jasne uvádza, že by „sa malo odrádzať od toho, aby sa anjelom – s výnimkou Gabriela, Rafaela a Michala, ktorých mená sú zaznamenané v Svätom písme – prideľovali mená“. Zdá sa však, že sa to porušuje. V mnohých katolíckych obchodoch sa totiž predávajú obrázky a modlitebné brožúry venované svätému Urielovi, Barachielovi, Sealtielovi a Judielovi, a ľudia kňazov žiadajú, aby tieto obrázky požehnali. Okrem toho sú im zasvätené exercičné domy, duchovné strediská a katolícke cintoríny alebo sú ich mená a obrazy vystavované v kostoloch na verejnú úctu. Zaujímalo by nás, či je úcta k siedmim archanjelom s ich menami a obrazmi doktrinálne povolená a či je schválená na úrovni oficiálneho cirkevného Magistéria, keďže sú kňazi, ktorí vo svojich kázňach a pri farských pobožnostiach rozširujú ich úctu. (veriaci W.F.C., Manila, Filipíny)
Odpoveď: Presné znenie textu, ktorý náš čitateľ spomína, je takéto:
„Populárna úcta k svätým anjelom, ktorá je legitímna a dobrá, môže viesť i k deviáciám:
„a to vtedy, keď - ako sa niekedy môže stať – veriacich pohltí myšlienka, že svet je predmetom demiurgického zápasu či ustavičného boja medzi dobrými a zlými duchmi, anjelmi a démonmi, v ktorom je človek nechaný napospas vyšším silám, proti ktorým je bezmocný. Takáto kozmológia má len málo spoločného s tým, ako sa na zápas potrebný na premoženie diabla skutočne pozerá Evanjelium. Tento zápas vyžaduje morálny záväzok, hlbokú voľbu evanjelia, pokoru a modlitbu.
„Keď sa naše každodenné životné udalosti interpretujú schematicky alebo zjednodušene, ba dokonca detinsky, čo nemá nič alebo len málo spoločné s naším postupným dozrievaním na ceste ku Kristovi, všetky nezdary pripisujeme diablovi a všetky úspechy anjelom strážnym. Malo by sa odrádzať od toho, aby sa anjelom – s výnimkou Gabriela, Rafaela a Michaela, ktorých mená sú zaznamenané v Svätom písme – prideľovali mená“.
Rímskokatolícka tradícia vo všeobecnosti neuvádza mená siedmich archanjelov, ba dokonca ani veľmi nezdôrazňuje číslo sedem. Je pravda, že v Tob 12, 15 sa hovorí o siedmich anjeloch pripravených predstúpiť pred Boha a Zjv 8, 2 sa zmieňuje o čísle sedem, ale tieto texty latinský katolicizmus veľmi neovplyvnili. Na druhej strane existuje nepretržitá a vrúcna úcta k trom anjelom, ktorí sa v Písme spomínajú s menom (Michalovi, Gabrielovi a Rafaelovi), a k anjelom strážnym.
Niektoré vetvy východného pravoslávia však úctu k siedmim archanjelom praktizujú, aj keď mnohé pridávajú medzi pomenovaných archanjelov len Uriela. Anglikánska tradícia má tiež modlitby k štvrtému archanjelovi s menom Uriel.
Zdrojmi ďalších mien sú apokryfné židovské spisy, ktoré nie sú súčasťou Biblie. Tieto mená sa nachádzajú v prvej knihe Henocha a ďalší zoznam je v takzvanej druhej (alebo štvrtej) Ezdrášovej knihe. Zoznamy sa vždy nezhodujú, aj keď meno Uriel je pomerne stále. Medzi iné mená, ktoré tieto zoznamy obsahujú, patrí Raguel, Sariel, Jeremiel, Jehudiel, Barachiel, Gabutelon, Beburos, Zebuleon, Aker a Arfugitonos. Niektoré z týchto mien by mohli byť rôznymi variantmi toho istého mena, iné sa však vyskytujú len v daných knihách. Tieto a podobné knihy napísali židovskí autori v období medzi Starým a Novým zákonom, mnohé však pochádzajú aj z obdobia, keď už boli spisy Nového zákona napísané, teda z obdobia po zničení Jeruzalema, t. j. po roku 70 po Kristovi.
Podobné mená uvádza aj Pseudo-Dionýzios (koniec 5. až začiatok 6. storočia) a pápež Gregor I. (540-604).
Pokiaľ ide o pomenúvanie anjelov, latinská Cirkev bola v tomto vždy trochu opatrná. Na synode alebo koncile, ktorý sa konal v roku 745 v Ríme, sa svätý pápež Zachariáš snažil obmedziť tendenciu uctievania anjelov a zakázať používanie mien, ktoré sa neuvádzajú v Písme.
Text, ktorý túto synodu (alebo koncil) popisuje, sa nachádza v XII. zväzku cirkevných dejín kardinála Cesareho Baronia „Annali ecclesiastica“ (publikované v roku 1607). Pozoruhodný a trochu drsný text tejto synody sa zaoberal údajne kacírskym učením istého kňaza Adalberta žijúceho v Nemecku. Modlitba, ktorú napísal, obsahovala nasledovný text:
„Modlím sa k vám, zaprisahávam vás a pokorne vás prosím, anjel Uriel, anjel Raguel, anjel Tubuel, anjel Michael, anjel Adimis, anjel Tubuas, anjel Sabaot, anjel Simuel.“
Baroniov text hovorí: „A keď bola táto svätokrádežná modlitba prečítaná až do konca, svätý pápež Zachariáš povedal: ,Ako svätí bratia zareagujete na to?‘ Svätí biskupi a ctihodní kňazi odpovedali: ,Čo je ešte treba na to, aby sa všetko to, čo bolo v našej prítomnosti prečítané, spálilo v plameňoch ohňa a aby sa ich autor vrhol do okov exkomunikácie? A to kvôli ôsmim menám anjelov, ktoré Adalbert vo svojej modlitbe vzýval a ktoré – s výnimkou mena Michael - nie sú menami anjelov, ale skôr démonov, ktorých pomoci sa dovoláva. Ale my (ako nás učil svätý zbor apoštolov) a ako nám to odovzdala božská autorita, neuznávame iné mená než mená troch anjelov, ktorými sú Michal, Gabriel a Rafael. Tak hovoria otcovia. Vďaka nim si uvedomujeme, že knihu, ktorú Vulgáta nazýva Štvrtou Ezdrášovou a v ktorej sú časté zmienky o anjelovi Urielovi, Rímska cirkev odmieta a úplne zakazuje.‘“
V tomto texte je základná náuka o obmedzení sa na tri biblické mená jasná. Na silné slová týkajúce sa možnej démonickej povahy ďalších mien, sa treba pozerať v kontexte konkrétneho odsúdenia Adalbertovej doktríny, a nie ako na nejaké absolútne vyhlásenia. Nie je jasné, kedy bol tento dokument spísaný, a mohol byť redigovaný aj dlhé roky po konaní synody. V roku 789, teda o 44 rokov neskôr, synoda v Aix-la-Chapelle vyhláškou zo Charlemagne tiež odsúdila pomenúvanie anjelov.
V tejto veci máme však aj oficiálnejšie vyjadrenie. Dekrét Kongregácie pre náuku viery z roku 1992 zakázal pomenúvanie alebo používanie mien anjelov. Tento dekrét sa však v prvom rade týkal údajných súkromných zjavení konkrétnej osoby a nevzťahuje sa priamo na náš prípad. Tieto slová však možno priradiť k slovám Direktória o ľudovej zbožnosti, ktoré od pomenúvania anjelov odrádzajú.
Na druhej strane, bez ohľadu na všeobecné zdráhanie sa zo strany Cirkvi, je občas možné vidieť maľby zobrazujúce siedmich anjelov. Takou je napríklad freska v rímskej Bazilike sv. Márie od Anjelov, kde Máriu obklopujú siedmi anjeli. V roku 1720 bolo zas istému kostolu v Nemecku udelené povolenie, aby bol každý zo siedmich oltárov zasvätený jednému anjelovi.
Takéto schválenie však nemožno chápať ako niečo doktrinálne. Podľa všeobecne uznávaných zásad teologického výkladu, súhlas Cirkvi s nejakou liturgiou alebo sviatkom založeným na mimobiblických tradíciách či legendách sa nemôže používať ako dôkaz ich historickej autenticity. Cirkev len uznáva konkrétnu náboženskú tradíciu, ktorá by mohla mať pre veriacich nejaký duchovný prínos.
V tomto zmysle nie je samo o sebe zakázané používanie mien prevzatých z apokryfných zdrojov. Cirkev napríklad z apokryfných kresťanských spisov prijala mená troch mudrcov, mená rodičov Panny Márie či sviatok obetovania Panny Márie v chráme. Táto prax však neznamená, že Cirkev dáva týmto knihám historickú vierohodnosť, ale iba potvrdzuje, že odrážajú dlhú tradíciu.
Tak napríklad nespočetné obrazy a kostoly zasvätené Obetovaniu Panny Márie v chráme nemajú svedčiť o historickej pravde zbožných legiend týkajúcich sa jej rokov strávených v tejto budove, alebo toho, že niekedy v Jeruzalemskom chráme existovala skupina panien. Táto slávnosť potvrdzuje základnú pravdu o úplnej oddanosti Panny Márie Bohu už od počiatku jej života. A práve tá je zachytená v apokryfných evanjeliách napísaných niekoľko storočí po Kristovi.
Podobne aj fakt, že sa občas niekoľko malieb a kostolov zasvätilo siedmim archanjelom, znamená len uznanie nejakej miestnej úcty a tradície. V drvivej väčšine prípadov duchovná prax latinskej cirkvi preukazovala veľkú úctu trom archanjelom a pritom prakticky ignorovala ostatných štyroch duchov uvedených v knihe Tobiáš a v knihe Zjavenia. A pokiaľ ide archanjelov s inými menami, nič isté nemožno povedať ani o ich údajných vlastnostiach, ani o ich symboloch alebo konkrétnych oblastiach, nad ktorými by mali mať patronát.
Preto by som povedal, že ak Cirkev sama oficiálne odrádza od šírenia spirituality založenej na pomenúvaní iných anjelov než troch tradičných a anjelov strážnych, latinskí katolíci by sa toho mali zdržať, aj keď to nie je, prísne vzaté, zakázané. Je jasné, že latinská cirkev sa domnieva, že sa z kráčania po tejto ceste nedá vyťažiť veľké duchovné dobro. Skôr si myslí, že nie je uchránená od istých nebezpečenstiev.
Vystavovanie ikon na verejné uctievanie alebo zasvätenie budovy či kaplnky inému anjelovi ako Michalovi, Gabrielovi, Rafaelovi, či anjelom strážnym (ako celku) si vyžaduje špeciálne povolenia. A biskup by nemal povoliť požehnanie alebo zasvätenie čohokoľvek osobnosti, ktorú aktuálny univerzálny kalendár neuznáva ako anjela alebo svätca.
To sa týka predovšetkým latinského kresťanstva. Ortodoxná a anglikánska prax je - v rámci ich vlastných duchovných tradícií - legitímna.
* * *
Čitatelia môžu posielať otázky na zenit.liturgy@gmail.com. Prosím, aby ste do políčka predmetu zadali slovo „Liturgy“ (Liturgia). Text by mal obsahovať vaše iniciály, vaše mesto a váš štát, provinciu alebo krajinu. Otec McNamara môže odpovedať len na malý výber z veľkého množstva otázok, ktoré od vás prichádzajú.