V histórii ľudstva nikdy nebola doba, v ktorej by obchod s bielym mäsom, v tej či onej forme, prekvital tak, ako je tomu dnes. Obchodovanie s ľuďmi je najrýchlejšie rastúcim zločineckým priemyslom na svete. Pornografia zobrazujúca brutálne zaobchádzanie so ženami a dievčatami patrí medzi najobľúbenejšie materiály na internete. A potrat, financované ničenie malých ľudských bytostí rozvíjajúcich sa v maternici, si každoročne vyžiada životy takmer 42 miliónov nenarodených detí.
Aký odľudšťujúci je „sexuálny obchod“, som si prvýkrát uvedomil, keď som sa ako tínedžer prechádzal ulicami Amsterdamu. So skupinou študentov z mojej školy sme tam boli navštíviť kostol Nášho Pána v podkroví, čo je istý kostol skrytý v dome zo začiatku 17. storočia. Naši učitelia si však pri plánovaní trasy neuvedomili, že cestou tam budeme musieť prejsť priamo cez neslávne známu Štvrť červených svetiel. Keď nás s nemalou panikou hnali dolu dláždenými uličkami, s úžasom sme sa pozerali na niečo, čo nám bolo úplne cudzie. Rady a rady okien so sporo odetými ženami. Stáli tam, pričom ich únava bola zakrytá hrubými vrstvami make-upu a mechanickými zvodnými úsmevmi. Spomínam si na to. Boli ako mäsové balíčky v mäsiarstve. Dokonca aj „suveníry“, ktoré obchody predávali boli časťami ľudských tiel - pohľadnice zobrazovali len prsia alebo zadky, nič iné. Trh s ľudským mäsom. Jeden vlastník verejného domu prezeranie dievčat turistom prirovnával k mužovi, ktorý si vyberá, ktorú pizzu si objedná.
Viac než 60 % dievčat a žien, ktoré tam pracujú, sa zmieňujú o tom, že boli sexuálne napadnuté.
To isté mi začiatkom tohto roku napadlo pri cestovaní Maďarskom. S mojim bratrancom sme o štvrtej ráno prišli z Belehradu do Budapešti a nasadli do taxíka, aby sme našli nejakú ubytovňu. Vodič nás kvôli hľadaniu ubytovne s voľnými izbami vzal do jednej mestskej štvrte, ktorá nemala práve najlepšiu povesť. Ako hlupák som premýšľal o tom, prečo sa tam prechádza toľko mladých dievčat. Veď je ešte tma a niet ani náznaku slnečného svetla. Keď potom náš taxík zastavil na stopke, s jednou z nich som nadviazal očný kontakt. Jej modré oči boli mdlé a zbavené akéhokoľvek citu.
Bola veľmi mladá a veľmi pekná. Mala na sebe ľahké čierne sako s kožušinovým okrajom a namaľované nohavice, v ktorých musela trpieť. Musela mrznúť. Bola taká ľadová zima, že každý krátky výdych vyšiel ako obláčik pary. Staršia žena, ktorá polihovala na opustenom priečelí obchodu, na ňu vyštekla čosi, čo som nerozumel, a mykla hlavou smerom ku mne. Podišla k autu a ukázala na mňa a potom na seba. Vtedy som si uvedomil, že jej povedala niečo v tom zmysle, že má zistiť, či som potenciálny zákazník. Keď sme odchádzali, cítil som sa zle, hoci to, že som bol taký prekvapený súviselo s tým, aký som naivný. Budapešť je predsa destináciou sexuálneho turizmu, je to východoeurópsky Bangkok. Čítal som o tom. Len som jednoducho nikdy nečelil realite - dievča, ktoré by malo byť v škole, sa na príkaz iných predáva cudzincom.
Tí, ktorí obhajujú legalizovanú prostitúciu, aj keď medzi legálnou a nelegálnou prostitúciou sú len malé rozdiely, ju bránia v podstate rovnakým spôsobom, akým sa obhajujú aj ďalšie strašné praktiky. „Obhajcovia prostitúcie často používajú slovo ,voľba‘,“ poznamenal Benjamin Nolot z Exodus Cry, organizácie bojujúcej proti obchodovaniu s ľuďmi vo svojom dokumentárnom filme s názvom Nefarious: Merchant of Souls (Ohavnosť: Kupca duší).
Voľba je posvätným slovom v kultúre, ktorá uctieva individualizmus. A neexistuje žiadny limit v počte životov, ktoré môžu byť kvôli nej obetované. Joyce Arthurová z Abortion Rights Coalition of Canada (Kanadskej koalície potratových práv), ktorá je sama bývalou striptérkou, si občas berie voľno od presadzovania potratov, aby mala čas obhajovať legalizáciu prostitúcie. „Medzi týmito témami vidím veľa podobností,“ hovorí. „Voľba, moje telo patrí mne, autonómia, a všetky tie dobré veci.“
Nikoho by nemalo prekvapovať, že ten, kto ospevuje ničenie a biedu potratov, chváli aj priemysel, ktorý sa špecializuje na degradáciu všetkých tých, ktorí sú doňho zapojení. Napokon, bola to práve Joyce Arthurová, ktorá bránila konanie Plánovaného rodičovstva zbierajúceho časti tiel detí ako dobrú vec. Dokonca sa vyjadrila, že aj kanadské matky by mali dať rozrezané časti tiel svojich nenarodených detí na výskum. Pri potrate je vzorec rovnaký ako pri obchodovaní s ľuďmi: Ľudia sú súčtom svojich častí a sú cenní len vtedy, keď ich telá majú peňažnú hodnotu. Ľudské telá slúžia len jedinému účelu: aby boli užitočné pre ostatných.
Doktorka Mary Anne Laydenová, ktorá skúma vzťahy medzi pornografiou a obchodovaním s ľuďmi, to vyjadrila takto: „Je to biznis. Myslím si, že veľa pasákov by to prestalo robiť, ak by v tom neboli žiadne peniaze. Ale takto je to akýsi druh podnikania. Len čo niekomu poviete: ,Toto je produkt‘, a len čo poviete: ,Toto sa dá kúpiť‘, potom sa to niečo, dá aj ukradnúť. Tieto dve veci sú od seba navzájom závislé. Ak si niečo môžete kúpiť, môžete to aj ukradnúť. A ukradnúť si to je ešte lepšie, lebo ak by ste si to ukradli, potom za to nemusíte platiť. Miesto priemyslu sexuálneho zneužívania, či už je to striptízový klub, prostitúcia alebo pornografia, je miestom, kde sa to dá kúpiť. Sexuálne násilie je zas miestom, kde sa to dá ukradnúť. Znásilnenie a obťažovanie detí a sexuálne obťažovanie žien je miestom, kde sa to dá ukradnúť. Tieto veci teda do seba úplne zapadajú. Neexistuje spôsob, ako nakresliť jasnú deliacu líniu medzi znásilnením, prostitúciou, pornografiou a obťažovaním detí. Jasné deliace línie neexistujú.“
A keď zámerne sterilný sex občas vedie k splodeniu dieťaťa, väčšina pasákov a násilníkov okamžite využije potratový priemyslu, ktorý je šťastný, že môže „pomôcť“. V ich mysliach je telo matky dobré len na to, aby uspokojilo sexuálne potreby platiacich zákazníkov, a nie na to, aby s láskou a nehou živilo drobné a krehké telo ich syna alebo dcéry. Priemysel sexuálneho vykorisťovania mužom predáva telá žien a dievčat a potratový priemysel trpezlivo čaká na to, aby nechcených synov a nechcené dcéry obetí a násilníkov zničil. Niekedy môžu predávať časti tela týchto synov a dcér výskumným spoločnostiam. Všetky časti tela sa dajú speňažiť. Bohovia trhu sú šťastní.
Kultúra bez morálky sa stretá s kapitalizmom bez etiky. Vytvorili sme kultúru tovaru. Pornografia odľudšťuje ženy u masového publika. Obchodovanie s ľuďmi a prostitúcia umožňuje mužom zrealizovať svoje fantázie v reálnom živote. Keď som robil rozhovor s poslancom a aktivistom zasadzujúcim sa proti obchodovaniu s ľuďmi Joyom Smithom, povedali mi, že kupliari využívajú súčasnú pornografiu na to, aby svoje obete pripravili na prijímanie útokov. Povedal, že podľa štúdií robených na zákazníkoch prostitútok, drvivé množstvo z nich uvádza, že prostitúciu využívajú na to, aby mohli prežiť fantáziu, ktorú by si nikdy nevyskúšali na „skutočných ženách“. A vykonávatelia potratov sa samozrejme môžu postarať o akékoľvek výsledné deti, pretože v očiach našej kultúry nie sú „skutočnými deťmi“.
V kultúre tovaru sa rovnaký trend odohráva stále znova a znova: objektivizácia vedie k odľudšteniu. Dehumanizácia vedie k prenasledovaniu.
Je to preto, že naša materialistická spoločnosť už neverí v dušu. Už zabudla, že nie sme len telom, že sme dušou, ktorá má telo. V skutočnosti, je to práve duša, ktorá sa vynára znova a znova vtedy, keď sa tí, ktorí boli zapojení do tohto priemyslu, snažia vysvetliť hĺbku a brutalitu škôd, ktoré boli vykonané. „Zakaždým, keď som sa predávala, som mala pocit, že predávam svoju dušu,“ uviedla jedna bývalá prostitútka. Nikto nerozumie„bolesti a skaze ženského srdce a duše“, ktorá sa podieľa na obchode so sexom, vysvetľuje Annie Lobertová, bývalá pracovníčka v sexuálnom priemysle. Jeden bývalý tvorca pornografie mi povedal: Keď som mladé ženy priviedol na porno scénu, „díval som sa na to, ako odumiera ich duša“.
A deje sa to stále znovu a znovu: bývalé obete a bývalí páchatelia sa snažia nájsť správne slová na to, aby opísali devastáciu, ktorú naša kultúra tovaru spôsobila. Znovu a znovu zisťujú, že sú priťahovaní slovami, ktoré lákajú k niečomu transcendentnému. Keďže cítili bolesť a hrôzu, vedia, že ľudské bytosti nie sú len dvoma telami s náhodne usporiadanými orgánmi, ktoré sa vzájomne spájajú pre krátkodobé potešenie. Sme oveľa viac než to. Nie sme stavaní pre zneužívanie a degradáciu, ale pre lásku a dôstojnosť.
Mnohokrát, počas celej histórii ľudstva, sme na tieto jednoduché pravdy zabúdali. A práve to je dôvod, prečo viac než dvesto rokov po veľkom triumfe kresťanského abolicionistu Williama Wilberforcea v jeho boji proti obchodu s otrokmi, znovu bojujeme proti rovnakému zlu. Odhodili sme Boha a pravdu, a pasáci a obchodníci s bielym mäsom sa opäť priplazili. Oznámili sme, že ľudia sú len zvieratami, a obchodníci s ľuďmi a s pornografiou tak s nimi ochotne začali zaobchádzať. Všetkých sme poučili o tom, že všetko vysvetľuje materializmus, že duša neexistuje, a vykonávatelia potratov prikývli a začali sa zaoberať svojimi nástrojmi pracujúcimi na trhaní a odhadzovaní bezduchých zhlukov buniek, ktoré sme kedysi uznávali za svojich dokonale stvorených synov a dcéry.
Problémy existovali vždy. Prostitúcia a zabíjanie novorodencov existujú od nepamäti. Ale tieto veci, postupy, ktoré sa priživovali na najzraniteľnejších skupinách, sme brali ako hrozné a snažili sme sa ich odstrániť. V súčasnosti žijeme v kultúre, ktorá sa vzdala morálneho rámca, ktorý je nutný na to, aby sme uznali také transcendentné koncepty ako dôstojnosť ľudskej osoby, posvätnosť ľudského života a nekonečnú cenu ľudskej duše.
Až vtedy, keď vďaka ľudským troskám a sexom podnieteného krviprelievania začneme uznávať tieto veci, budeme si môcť uvedomiť, že hodnotu človeka nemožno speňažiť a že skúšať takéto veci je zlom, ktoré plodí nezastaviteľnú bezbožnosť.