Podľa starostu Londýna, Borisa Johnsona, by mal štát rodičom s radikálnym politickým presvedčením odoberať deti. Je to desivá vyhliadka, keď vezmeme do úvahy, že rodičia, ktorí podporujú väčšie politické strany, ako napríklad Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva, sa už stávajú terčom sociálnych služieb.
Johnson vo svojej týždennej rubrike napísal, že „zákon by mal zjavne považovať radikalizáciu za formu týrania detí“.
Aj keď sa myšlienka podporuje s údajne rozumným odôvodnením, že bude zabraňovať, aby sa z detí stávali „potenciálni vrahovia alebo samovražední atentátnici,“ Johnson povedal, že k tomu môže dôjsť aj za menej konkrétnych okolností, ako napríklad v prípade, že je dieťa vedené k tomu, aby bolo „plné nenávisti“.
Starosta povedal, že deti, ktorých rodičia sú zástancovia Britskej národnej strany, teda pravicovej organizácie striktne oponujúcej imigrácii, môžu byť za „extrémnych“ okolností vzaté do starostlivosti.
No deti už bývajú svojim rodičom odobraté aj za oveľa menej extrémnych okolností.
V roku 2012 miestna správa odobrala istému páru dieťa z pestúnskej starostlivosti, pretože boli členmi Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Táto strana je treťou najväčšou stranou Spojeného kráľovstva a očakáva sa, že zvíťazí v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Rodičom, ktorí sa o deti príkladne starali, sociálni pracovníci povedali, že im deti odobrali preto, lebo sú členmi „rasistickej strany“. Mestská rada považovala stranu UKIP za „rasistickú“ kvôli tomu, že oponuje „aktívnemu presadzovaniu multikulturalizmu“.
Ak by sa malo toto kritérium aplikovať v USA, mnoho konzervatívcov aj liberálov by čelilo odobratiu svojich detí. Ministerstvo domácej bezpečnosti momentálne totiž charakterizuje „milovníkov slobody“ ako extrémistov a hádže ich do jedného vreca s násilnými teroristami.
Johnsonov komentár vyšiel len týždeň po tom, čo bol v Škótsku schválený zákon, podľa ktorého má mať každé dieťa do 18. roku života prideleného štátneho opatrovateľa. Kresťanský inštitút tento krok označil za „hrozivé rozšírenie sa chápadiel štátu do rodinného života“.
Zákon v podstate považuje každého rodiča za potenciálneho tyrana detí a udeľuje vládnym špehom zodpovednosť za sledovanie detí prostredníctvom programu, ktorý vyzerá, akoby bol vytrhnutý priamo zo stránok dystopického románu, akým je napríklad Prekrásny nový svet.
Dr Stuart Waiton z Abertay University povedal, že „je menej pravdepodobné, že by sa štátni opatrovníci zamerali na malý počet skutočne závažných prípadov týrania detí,“ pretože tie sa „stratia v záplave“ širokého zoznamu záujmov.