RÍM – Talianske Ministerstvo pre rovnosť príležitostí vydalo pokyny, ktoré novinárom nariaďujú písať tak, aby nedochádzalo k "diskriminácii" homosexuálov a transsexuálov, a to pod hrozbou obmedzenia výkonu ich profesie, či dokonca možného väzenia.
Ufficio Nazionale Antidiscriminazioni Razziali (Národná kancelária proti rasovej diskriminácii, UNAR) vydala takzvanú “dúhovú listinu”, dokument stanovujúci celonárodné pravidlá pre novinárov, v ktorom sa bod po bode odrážajú tvrdenia a požiadavky medzinárodnej homosexuálnej lobby.
Alessandro Pagano, člen Poslaneckej snemovne, nazval tieto pravidlá "úplnou absurdnosťou" a varoval, že ide o "ďalší útok na slobodu myslenia a vyjadrovania, vedený metódami zastrašovania novinárov obľúbenými u (fašistických) ‘kománd’.”
„Inými slovami,” povedal Pagano, cieľom je: „verejne zavádzať ideológiu LGBT.” To dovolí lobistom využívať tlač na ďalšie šírenie ich propagandy "pod hrozbou sankcií" a na vytváranie výlučne "pozitívneho obrazu" o homosexuáloch. „Takto bude vopred vylúčená akákoľvek polemika a každý protestný hlas bude umlčaný.”
Podľa týchto pravidiel, žiadny televízny program o "záležitostiach LGBT" nebude môcť prezentovať tieto otázky vo forme debaty medzi vzájomne si protirečiacimi stranami. V talk show už nebude možné postaviť proti sebe jednu osobu zastávajúcu pozície LGBT a osobu jej protirečiacu tak, že by medzi nimi "vznikali rozpory". Namiesto toho sa od médií žiada, aby vytvárali uhladený obraz úplnej spoločenskej zhody.
Novinár, ktorý bude zaznamenávať verejné vyjadrenia, vrátane vyjadrení "politikov a zástupcov inštitúcií", ktoré by boli v rozpore s týmito pravidlami, tak môže urobiť "na záznam", ale musí "dodržať určité pravidlá" a dôsledne používať "úvodzovky na znak citácie". Navyše musí vysvetliť ako sa rečníci mýlia, keď protirečia výrokom zástupcov LGBT organizácií.
Podľa poslanca Pagana, tento vládny dokument "zabíja slobodný prístup k informáciám, tým, že ospravedlňuje a podporuje diskriminačné praktiky", ako napríklad tie, ktorých obeťou sa stal viceprezident Únie talianskych katolíckych advokátov, Giancarlo Cerrelli, ktorý bol minulý mesiac na poslednú chvíľu vynechaný z televíznej debaty vo verejnoprávnej televízii a nahradený osobou podporujúcou LGBT hnutie.
„Zaujíma nás, či bol premiér informovaný o tomto dokumente a jeho rizikách pre slobodné šírenie informácií,” dodal Pagano.
Napriek názvu: “Pravidlá informovania rešpektujúce LGBT osoby,” tento dokument je viac než len zoznamom priateľských návrhov. Varuje, že tí, ktorí sa nepodriadia, riskujú podanie oficiálnej sťažnosti na Taliansky úrad pre etiku povolaní [Italian professional standards office] – čo je postup, ktorý môže vyústiť do straty zamestnania v tomto vysoko regulovanom odvetví - a temne naznačuje, že v prípade, že budú prijaté navrhované zákony "proti homofóbii" bude nasledovať ešte čosi horšie.
„Je teda jasné,” hovorí Pagano, „že "prvými obeťami" týchto pravidiel budú katolícki novinári, rovnako ako všetci naši čestní autori, ktorí seriózne, každý deň, robia svoju prácu a snažia sa poskytovať vyvážené informácie, nestranne, so zahrnutím všetkých dotknutých strán.”
V zozname štandardov je zahrnutá aj myšlienka, že pohlavie a "gender" osoby nemôže byť zamieňané, keďže prvé menované je čiste anatomickou záležitosťou, kým u druhého ide o osobnú preferenciu, ktorej samozrejme musí byť priznaná plná vážnosť. Naopak, novinári sú inštruovaní, aby používali pojem "sexuálna orientácia" namiesto "sexuálna preferencia" pretože to druhé naznačuje, že homosexualita je čiste záležitosťou osobnej voľby a nie pevným a nemenným stavom. Rovnako sa nikdy nesmie naznačiť, že "nápravná terapia" može zmeniť "sexuálnu orientáciu" osoby.
Slovné spojenia "gay rodina" alebo "homosexuálna rodina" majú byť taktiež vypustené v prospech výrazu “omogenitoriali” (čo zhruba znamená, rodina s totožnými rodičmi). Nesmie sa robiť rozdiel medzi "manželstvom homosexuálov" a "tradičným manželstvom" akoby prvé menované bolo "inštitúciou len sčasti, odlišnou od tradičnej". Dokument hovorí: „Manželstvo v prírode neexistuje, zatiaľ čo homosexualita áno.” Spomenutie troch konceptov: "tradícia, príroda, prokreácia" je, podľa tohto dokumentu "jasným znakom homofóbie".
Rovnako sa treba vyhnúť náznakom, že deti adoptované homosexuálmi sú akokoľvek odlišné od iných adoptovaných detí, a tiež postupom, ktoré vyžadujú, v záujme dieťaťa, pri adopcii "rovnako mužskú aj ženskú osobu ako základný predpoklad dosiahnutia psychologickej rovnováhy." V tomto duchu sa treba vyhnúť aj pojmu "náhradná matka", ktorý označuje ženu, ktorá vynosí dieťa pre niekoho iného a namiesto toho používať frázu "tehotenská podpora".
Výrazy ako "vystatovať sa" a "vyznávať" majú byť vypustené v prospech "prehlásiť", pretože, ako tvrdí dokument, homosexualita nie je hriech. Skratka "LGBT" tvrdí dokument, "je v Taliansku zriedka používaná ale mala by preniknúť do bežnej reči, byť používaná a rozšírená.”
Pri výbere fotografií by novinári nemali zobrazovať "LGBT ľudí" v kontexte udalostí ako je "Gay Pride" alebo znázorňovať ich ako verejne prezentujú svoju nahotu či v nočných kluboch. Tieto prípady, hovoria pravidlá, vytláčajú homosexualitu čiste do oblasti sexuálnych aktivít. Namiesto toho je lepšie vyberať fotky vykresľujúce "scény z každodenného života”
Transsexuáli by nemali byť zobrazovaní ako prostitútky alebo v extravagantných pózach a odevoch, keďže takéto fotky ich vykresľujú ako "bláznov". Ak sa hovorí o "trans žene", čo je muž, ktorý sa identifikuje ako žena, tlač musí používať výlučne ženské zámená, bezohľadu na to, že fyzicky ide o muža. Ak sa niekto "cíti byť ženou, malo by sa s ňou podľa toho jednať," hovoria pravidlá.
Dokument je výsledkom série seminárov pre novinárov sponzorovaných vládou s názvom "Pýcha a predsudok", ktoré sa konali počas októbra v Miláne, Ríme, Neapole a Palerme. Vychádzali z vládnej “Národnej stratégie”, ktorá sa zas odvíja z rezolúcie prijatej Radou Európy a zachádza až k tomu, že zahŕňa "homofóbiu a transfóbiu" medzi zločiny, hoci tieto nie sú zahrnuté v talianskom trestnom zákone.
Národná stratégia navrhuje, aby vláda spustila "viacročný projekt" zameraný na vytvorenie mediálnych a vzdelávacích materiálov zameraných na zmenu postojov Talianov voči homosexualite a na vytvorenie "silného impulzu na zmenu kultúry".
Massimo Introvigne, prominentný taliansky sociológ píšuci v mene Manif pour Tous Italia [hnutie proti manželstvám homosexuálov a homofóbii, pozn.prekl.], povedal pre La Bussola Quotidiana [katolícky spravodajský portál, pozn. prekl.], že preberanie homosexuálnych doktrín do zákonov je skutočnou hrozbou, ktorá stavia vládu do pozície akéhosi ministerstva propagandy homosexuálnej loby.
„Považovať pohlavie a gender za čosi odlišné,” poznamenávava, „je skutočne prvým prikázaním gender ideológie, ale teraz sa to stáva povinné.”
Introvigne obviňuje UNAR z oživovania Ministerstva všeľudovej kultúry z éry Mussoliniho [Ministero della Cultura Popolare], bežne používaná skratka Min.Cul.Pop., ktoré podporovalo fašizmus a zakazovalo publikovanie materiálov, ktoré boli proti režimu.
Tieto pravidlá však, „budú pre nás, síce nechtiac, veľkou pomocou,” tvrdí. „Jasne, čierne na bielom ukazujú, čo bude skutočne zakázané zákonom o homofóbii.”
„Namiesto ochrany homosexuálov - čo by malo byť jeho úlohou a čo je už stanovené v zákonoch, ktoré už sú v platnosti - pred urážaním, vyhrážaním a násilím. Tu pôjde o diktát relativizmu, bez okolkov a bez milosti.”
Hoci je sloboda tlače ústavne zaručená, v správe medzinárodnej monitorovacej skupiny Freedom House z roku 2009, sa Taliansko umiestnilo medzi najhoršími krajinami v západnom svete čo sa týka cenzúry tlače. Počas vedenia Silvia Berlusconiho, sa Taliansko dostalo pod vzrastajúcu kritiku za prijatie zákonov, ktoré premiérovmu súkromnému mediálnemu koncernu dovolili vytvoriť v podstate monopol na tlačené aj elektronické médiá. Správa viedenského International Press Institute menuje nedostatok zákonov týkajúcich sa konfliktu záujmov a tajomné licenčné postupy pre žurnalistov ako prekážky slobody a zodpovednosti tlače.