Správa z Belgicka z roku 2013 poukazuje na fakt, že počet zaznamenaných úmrtí v dôsledku eutanázie v tejto krajine každoročne narastá.
Za posledný rok sa počet týchto úmrtí zvýšil na 26.8%, čo predstavuje 1816 zaznamenaných úmrtí. Oproti roku 2012 je to nárasť o 1,8%, kedy bolo zaznamenaných v tejto krajine 1432 úmrtí tohto typu. V roku 2011 išlo 1133 úmrtí a v roku 2010 to bolo 954 zomretých v dôsledku eutanázie.
Prednedávnom bol v Belgicku zákon schvaľujúci eutanáziu rozšírený aj na možnosť jej vykonávania na deťoch, a to po tom, čo ten istý zákon odsúdilo 160 belgických pediatrov protestom v Bruseli.
Štúdie týkajúce sa zákona o eutanázii, ktoré boli vykonané v roku 2010 v belgickom regióne Flámsko, priniesli nasledovné zistenia: 32% zo všetkých asistovaných úmrtí bolo vykonaných bez požiadania a 47% všetkých asistovaných úmrtí nebolo zaznamenaných vôbec. Okrem toho tieto štúdie zistili, že napriek zákazu vykonávať eutanáziu zdravotnými sestrami, tieto vykonané boli, no nebol zaznamenaný žiadny pokus o trestné stíhanie zdravotných sestier v zmysle porušenia zákona o eutanázii.
Vláda v Quebecku (Kanada) by mala byť na základe zistení o praxe vykonávania eutanázie v Belgicku znepokojená, keďže kanadský Zákon 52 (zákon o eutanázii) vychádza práve z belgického zákona.
Belgické médiá priniesli v januári správu, že lekár vykonávajúci eutanáziu pripustil nezaznamenávania úmrtí vykonaných v dôsledku eutanázie. Článok potvrdzuje, že mnohé úmrtia v dôsledku eutanázie v Belgicku nie sú zaznamenané a že skutočný počet týchto úmrtí je oveľa vyšší než 1816.
Dr. Tom Mortier podal vo februári oficiálnu sťažnosť na lekára, ktorý vykonal eutanáziu jeho zdravej matke trpiacej depresiou. Mortier sa pýta:
„ako je možné, že sa eutanázia vykoná fyzicky zdravým ľuďom.“
V apríli 2014 dvadsaťročná belgická žena menom Margot podala druhú oficiálnu sťažnosť na lekára, ktorý vykonal eutanáziu na jej 47-ročnej matke, ktorá trpela depresiou. Margot sa pýta:
„Ako môže byť niekomu, komu nebola poskytnutá ani len liečba depresie, poskytnutá eutanázia?“
Z týchto skutočností vyvstávajú tiež závažné otázky ohľadom účelu a efektívnosti Belgickej komisie pre kontrolu a hodnotenie prípadov poskytnutia eutanázie. Približne polovica členov tejto komisie sú lobistami za eutanáziu a jej samotný prezident je jedným z popredných belgických lekárov vykonávajúcich eutanáziu, ktorý je tiež majiteľom kliniky poskytujúcej svojim pacientom tento druh smrti.
V novemberi 2013 som viedol rozhovor s dr. Janom Bernheimom, jedným z popredných tvorcov belgického zákona o eutanázii. Počas tohto rozhovoru som citoval zo skorších štúdií, ukazujúcich, že k úmrtiam v dôsledku eutanázie dochádza aj bez požiadania, navyše nie všetky úmrtia v dôsledku eutanázie sú zaznamenávané a že zdravotné sestry ignorujú zákon a vykonávajú eutanáziu u svojich pacientov. Bernheim odpovedal na tieto tvrdenia slovami:
„S belgickým zákonom o eutanázii sú problémy.“
Odpovedal som mu:
„To je chabá útecha pre mŕtvych.“
Záruky a kontrolné mechanizmy v belgickom zákone o eutanázii nefungujú. Belgická vláda by mala vydať moratórium na svoj program o eutanázií a prehodnotiť tento zákon, inak bude počet úmrtí v dôsledku eutanázie naďalej rapídne narastať.