V kostoloch postupne prestanú slúžiť liturgické obrady a neskôr ich dekonsakrujú
V Bruseli čoskoro zatvoria až 35 kostolov z celkových 110 v rámci jednej z najväčších reorganizácií, ktoré kedy katolícka Cirkev zažila v tomto európskom hlavnom meste.
Správu o tom priniesol belgický denník La Libre. Táto skutočnosť zaťala u veriacich do živého, a odzrkadľuje krízu kresťanstva nielen v Belgicku ale v celej Európe.
Katolíkov je málo a spoločnosť je multináboženská
Už od roku 2005 sa v Bruseli rozpráva o budúcnosti farností a celkovo o budúcnosti Cirkvi. Monsignor Jozef De Kesel, vtedajší biskup bruselského vikariátu, ktorý patrí k ďalším dvom vikariátom v rámci rozdelenej diecézy Malines-Brusel, v tom roku ohlásil v pastierskom liste budúcu reorganizáciu jednotlivých farností. Dôvodom mali byť dve perspektívy: “pravdepodobnosť, že aktuálny počet farských spoločenstiev bude nad naše sily a možnosti kvôli klesajúcemu počtu katolíkov” a na druhej strane skutočnosť, že “vyšší počet farností a ich prítomnosť na celom území už nekorešponduje s reálnou pozíciou Cirkvi v našej modernej spoločnosti, ktorá je multináboženská a multikultúrna” (dnes už je v Bruseli viac praktizujúcich moslimov než praktizujúcich katolíkov).
Belgicko, ktoré je rozdelené do troch jazykových skupín, je kvôli tomu komplexnejšia krajina než ostatné európske štáty a podobne je to aj s organizáciou Cirkvi v tejto krajine. V oblasti Bruselu jestvuje 107 farností, v ktorých pôsobia 250 kňazi a ktoré sú rozdelené na 11 holandsky hovoriacich jednotiek, 25 francúzskych a 42 cudzokrajných. Celkovo vytvárajú 4 dekanáty.
Hoci toto náhle zatváranie kostolov neznamená, že budú hneď aj desakrované, postupne však v nich ukončia kňazi všetky aktivity (katechizmus, krst, birmovku, omše).
Správa o tom vraj prekvapila veriacich. Údajne chápu, že je nízky počet veriacich a že majú finančné problémy, no nerozumejú, prečo je nutné zatvoriť toľko farností, keď počet kňazov je dostatočný a mohli by tieto farnosti postupne zveľaďovať.
Je riziko, že sa zrušia aj tie komunity, ktoré sú živé, atraktívne, majú veľa veriacich, a to len preto, že nepatria do toho správneho “plánu mestskej štvrte”, ako sa píše v jednom z kritérií zrušenia farností.
Ako príklad možno uviesť prípad kňaza kostola v malej bruselskej štvrti, ktorý má byť kvôli reorganizácii dekonsakrovaný. Kňaz žiadal, aby kostolík radšej ponúkli miestnej poľskej komunite, ktorá ešte nemá miesto pre liturgické obrady. Žiadosť mu zamietli.