Od 16. do 23. novembra 2016 sme (ľudia z redakcie LIFESITENEWS, pozri zdroj pre viac info) absolvovali najdramatickejšiu zo všetkých pracovných ciest, na ktoré chodíme už 10 rokov vždy dvakrát do roka. Po stretnutí s kardinálmi, biskupmi a ďalším personálom, pracujúcim vo Vatikánskej kúrii a v našej agentúre, sme si – John Henry Westen, náš nový rímsky reportér, Jan Bentz a ja – uvedomili, že medzi vernými služobníkmi Cirkvi sa šíria obavy, úzkosť a veľmi reálny strach. S takým niečím sme sa ešte nikdy predtým nestretli.
Mnohí sa obávajú, že ich odvolajú z ich pracoviska, vyhodia z práce vo Vatikánskej agentúre alebo že ich verejne či súkromne pokarhá alebo osobne obviní niekto z ľudí okolo pápeža, či dokonca sám František. Cítia obavy a znepokojuje ich veľké pustošenie Cirkvi a vlastná bezmocnosť zastaviť ho.
S blížiacim sa koncom našej cesty istý vysoko postavený klerik potvrdil naše postrehy. „Človek cíti strach. Priam hmatateľne“, dodal. A ďalší, ktorý s nami vždy ochotne diskutoval o zložitých situáciách, nám okamžite povedal, že nebude nič hovoriť o žiadnych súčasných rozporoch, ani dôverne a mimo záznam. Bolo nám povedané, že v súvislosti s týmito vecami sa ho nemáme na nič pýtať. Na konci návštevy sa nám podarilo zaviesť reč na jeden z rozporov, pričom ocenil dôležitú informáciu, o ktorej nevedel ani on.
Zverejnenie dubia listu šiestimi odvážnymi kardinálmi, v tichosti podporovanými prinajmenšom 20 až 30 ďalšími kardinálmi, jasne iskrí v napätej atmosfére podozrievania a zastrašovania vo Vatikáne.
23. novembra uviedol publicista LSN Pete Baklinski, že biskup Athanasius Schneider povedal, že ho „nesmierne udivuje nezvyčajne násilná a netolerantná“ povaha tejto reakcie a dodáva, že taká reakcia je v rozpore s pápežovou výzvou k „dialógu a akceptácii legálnej plurality názorov“.
Františkov pontifikát vytvára radikálne odlišnú atmosféru, na rozdiel od sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. v čase pôsobenia ktorých bol Rím oveľa prívetivejším miestom pre bojovníkov za katolícku kultúru života, ako sme aj my.
Aj v ďalšej správe z 23. novembra sa uvádza, že kardináli Burke a Pell boli oficiálne odvolaní z Kongregácie pre Boží kult a že „ich členstvo v úrade bolo zrušené, pričom ako náhrada za nich sú vymenovaní pokrokoví kardináli“. Tým pádom sa aj zo značne ortodoxného kardinála Saraha, prefekta Kongregácie, stala zneutralizovaná a umlčaná figúrka.
Aj kardinálovi Ouelletovi, prefektovi Kongregácie biskupov, zostalo iba málo skutočnej právomoci, pričom jeho pokrokový, Františkom dosadený podriadený, má pri určovaní toho, kto sa stane biskupom, väčšie slovo než on. Novovymenovaní biskupi sú tí, čo majú vo všeobecnosti najradikálnejšie názory, ako napríklad: kardináli Cupich a Farell a biskup San Diega Robert McElroy.
A kardinálovi Pellovi sa pochopiteľne zamedzilo pokračovať vo veľmi naliehavej reforme Vartikánskych finančných inštitúcií a procedúr, v ktorých sa aj naďalej šíri korupcia (táto informácia pochádza zo spoľahlivého zdroja).
Akadémia pre život, ktorú osobne založil pápež sv. Ján Pavol II spolu s rovnako zbožným Dr. Jerome Lejeunom, sa drasticky zmenila a za jej nového predsedu vybral pápež František kasperitánskeho arcibiskupa Vincenza Paglia.
Pôvodná požiadavka sv. Jána Pavla II a Dr. Lejeunea, že členovia musia podpísať deklaráciu, že sa budú pridŕžať pro-life učenia Cirkvi, bola odstránená, čím sa zameranie Akadémie zmenilo na bežný typ, momentálne zameraný na životné prostredie. Boli odvolaní aj doživotní členovia Akadémie. Určite nie je náhoda, že sú medzi nimi najmä pôvodní členovia; blízki priatelia Jána Pavla II a Dr. Lejeunea, ktorí patria medzi najprísnejších a najkvalifikovanejších laických kritikov pápeža Františka.
Claire Chretien v správe z 23. novembra uviedla, že pápež František pochválil nemeckého morálneho teológa 60-tych rokov minulého storočia Bernarda Häringa, jedného z najvýznamnejších odporcov encykliky Humanae Vitae pápeža Pavla VI z roku 1968, za jeho novú mravouku, ktorá podľa pápeža, napomáha „rozkvetu morálnej teológie“.
Dokážete si predstaviť, aký dosah malo takéto jednanie pápeža Františka na všetkých vo Vatikánskej kúrii, v agentúrach, ako aj na duchovných celého sveta, ktorých sv. pápež Ján Pavol II a Benedikt XVI učili silno obhajovať Humanae Vitae? Čo bude s nimi teraz, v súčasnej atmosfére ostrého zastrašovania, ak budú pokračovať v tom, čo im bolo po celé desaťročia úplne prirodzené, v jednote s katolíckym magisterským učením o problematike antikoncepcie – učením, ktoré sa vracia k úplným začiatkom Cirkvi?
John-Henry Westen vo svojom úvodníku decembrového vydania časopisu LifeSite Faithful Insight hovorí o ďalších veciach, čo sme ešte objavili.
„ ... Katolícke univerzity v Ríme sú sledované a prednášky profesorov sa nahrávajú, aby bola istota, že sa pridŕžajú liberálnej interpretácie Amoris Laetitia. Ak sa o Svätom otcovi niektorý z klerikov vyjadrí znepokojujúco, ihneď je predvolaný k svojmu predstavenému. Mnohí z nich sa boja otvorene hovoriť, hoci v minulosti prejavovali vždy veľkú ochotu. Vatikánski reportéri nám povedali, že už boli niekoľkokrát varovaní, aby sa nevyjadrovali o dubii.“
Akoby sa katolícky Rím menil na cirkevný policajný štát – niektoré agendy sú totiž v súvislosti s dubia listom vážne ohrozené.
V decembrovom článku 13 na OnePeterFive vatikánsky komentátor Maike Hickson uviedol:
„Počul som, že Vatikán je ako okupovaný štát. Spoľahlivé zdroje, s ktorými som hovoril, majú obavy, že komunikácia s funkcionármi Vatikánu sa monitoruje; niektorí dokonca hlásia podozrivé anomálie pri telefonovaní – keď skončia hovor, počujú ako sa posledné slová ich konverzácie opakujú znova a znova, ako v smyčke pri nahrávaní. Niektorým ľuďom, pracujúcim vo Vatikáne, sa odporúča, aby svojim kontaktom mimo Vatikánu nepodávali citlivé informácie prostredníctvom mailu alebo mobilmi, aktivovanými vo Vatikáne. (zvýraznené dodatočne)“
Hickson pokračuje ďalej a cituje odpoveď uznávaného Vatikánskeho korešpondenta Eda Pentina na otázku v rozsiahlom interview na Reginamag.com, ktorá znela „Vládne vo Vatikáne teror?“ Pentin odpovedá:
„Pápežova reakcia na to, že zachádza až tak ďaleko, že spochybňuje zdravý rozum (štyroch) kardinálov, je skôr hnevom nad sebou samým, že sa mu táto jeho agenda vymkla z rúk. Namiesto toho, aby vzal štyroch kardinálov za slovo (povedali, že konajú v prvom rade z lásky k Svätému otcovi, k spravodlivosti a v záujme pastorácie), pokladajú sa teraz za nepriateľov. Chápem, že aj on pracuje v zákulisí, aby sa uistil, že mu nikto nezasahuje do jeho agendy. Od strategicky umiestnených článkov v L´Osservatore Romano, až po nejednoznačné vyjadrenia od tých, ktorí verejne kritizujú dubiu, na otázku, či ich pápež požiadal, aby to urobili, František sa správal, ako uviedol istý pozorovateľ, ako „zákulisný politický lobbista.“ Počas troch týždňov od zverejnenia dubie poskytol pápež svetovým médiám tri interview a v každom z nich sa usiloval legitimizovať svoju pozíciu, pričom očierňoval svojich kritikov.
Dôležité je napokon poukázať na to, že z jednoduchého pospájania faktov a slov, pochádzajúcich od pápeža a jeho spojencov je jasné, že sa tu závažným spôsobom klame a podvádza, ako aj falošne obviňuje a špiní povesť tých, čo sú onálepkovaní pozíciou „napravo“ len preto, lebo verejne kritizovali Amoris Laetitia alebo o tejto kritike podávali správu. Naozaj ma bolí o tomto všetkom hovoriť, pretože ako katolícky novinár v žiadnom prípade nechcem znižovať vážnosť Petrovho úradu, no zároveň cítim povinnosť podať faktickú správu o tom, čo sa tu deje. (zvýraznenie je autorovo).“
Od tohto prvotriedneho Vatikánskeho spravodajcu, ktorý je inak príjemný a veľmi mierny človek, sú to silné slová.
V ďalšom článku LifeSiteNews prinášame pohľad biskupa Athanasia na zhoršenie situácie v Ríme:
„Reakcia na dubiu je dôkazom toho, v akej atmosfére teraz v Cirkvi žijeme“, povedal biskup Schneider. „Žijeme v atmosfére ohrozenia a odmietania dialógu so špecifickými skupinami.“
Schneider potom pokračoval a povedal, že „sa zdá, že dialóg je prípustný iba vtedy, keď zmýšľate ako všetci ostatní, čo je prakticky ako život v nejakom režime.“
Schneider potom spomenul svoju skúsenosť z Ruska, kde sa narodil ešte za čias Sovietskeho zväzu. Po druhej svetovej vojne poslal Stalin jeho rodičov do pracovného tábora, do „gulagu“. „Ak ste nekráčali podľa línie strany alebo ste ju spochybňovali, nesmeli ste sa na nič pýtať. Pre mňa je to jasná paralela s tým, čo sa teraz deje v reakciách na dubiu – s otázkami kardinálov.“
Na malej tlačovke s kardinálom Cupichom na North American College hneď po zhromaždení kardinálov sa v súvislosti s mojou otázkou Cupichovi v mene LifeSiteNews, odohral malý incident.
Po neuspokojivých odpovediach na dve otázky od Eda Pentina, kývli na mňa, že sa môžem pýtať. Svoju otázku som v krátkosti uviedol, no odrazu ma drsne prerušil Vatikánsky tlačový tajomník s požiadavkou „Položte otázku!“ Vzhľadom k tomu, že uvedenie otázky bolo naozaj krátke, otázka vzápätí nasledovala a v miestnosti bolo aj tak iba málo ľudí z médií, spomínané prerušenie bolo naozaj úplne zbytočné.
Na moju otázku, týkajúcu sa nepriateľstva, ktorému sú vystavení uznávaní spochybňovači Františka, kardinál s veľkým údivom poprel, že by niečo o tejto veci vedel. Keď John-Henry Westen zdvihol ruku, aby sa na niečo spýtal, tlačový tajomník spontánne vyriekol nové pravidlo. Nedovolil aby sa John-Henry pýtal, pretože práve vymyslel, že za každú agentúru môže byť položená iba jedna otázka.
Toto nečakané pravidlo spôsobilo medzi zástupcami ostatných médií zmätok. V jednom rade sedeli štyria zástupcovia jednej agentúry a kvôli novému pravidlu sa nemohli na nič spýtať. Pri odmietaní poslednej otázky kardinál Cupich povedal: „Vlastne prečo nie, pokiaľ máte vhodnú a neškodnú otázku?“ Novinárova otázka o softbale takou určite bola a preto ju mohol položiť.
Rastúca nevraživosť voči dôveryhodným a pravdivým médiám, ktoré si vo všetkej úcte voči tomu, čo sa deje, alebo tvrdí v pápežovom okolí alebo voči tomu, čo robí a hovorí sám Svätý otec, dovolia položiť jednoduché otázky, sa mimoriadne prejavila v správe Reuters, zo dňa 7. decembra.
Reuters uviedla, že „podľa presných psychologických pojmov“ pápež František „médiám vpodstate povedal, že tí z nich, ktorí šíria škandály, riskujú, že padnú za obeť koprofílii alebo že vzbudzujú záujem o exkrementy; a konzumenti týchto médií zasa riskujú koprofágiu alebo požívanie exkrementov.“
Ak je teda uvedený preklad správny, čo väčšina takýchto obvykle býva, vyplýva z toho, že ak si dovolíme podať správu o obvykle zaujímavom vývoji situácie, ktorá ale nebude vrhať dobré svetlo na pápeža a jeho blízkych spolupracovníkov, tak „šírime škandály“, „pojedáme exkrementy“ a sexuálne nás vzrušuje, keď môžme podávať správy o nepríjemnej a nepohodlnej pravde.
Ako môže pápež, Kristov námestník, niekoho takým desivým spôsobom obviniť? Čo sa stalo s tým „Kto som ja, aby som súdil?“
Tento článok môže pokračovať donekonečna, pretože existuje ešte veľa podobných príkladov; hovorili sme už o penzionovanom rímskokatolíckom biskupovi z Grécka Frangiskosovi Papamanolisovi, ktorý sa tvrdo pustil do štyroch kardinálov a obvinil ich z hriechu „apostázy“, „pohoršenia“ a z toho, že sväté prijímanie prijímajú „svätokrádežne“, nakoľko sa im na pápežovom dokumente stále čosi nepozdáva. A potom tu máme ešte reakciu veľmi liberálneho kardinála Cupicha, ktorý o štyroch kardináloch hovorí, že „potrebujú obrátenie“.
S čoraz väčšou a horšou nevraživosťou sa stretáva každý, kto si dovolí s úctou podporiť verných dubia kardinálov; každý, kto si dovolí so všetkou úctou spochybniť výroky a konanie pápeža Františka a kto si dovolí pripomenúť nad slnko jasnejšiu Kristovu náuku o absolútnej morálnej pravde, ktorú tak nádherne a dôkladne vysvetlil pápež sv. Ján Pavol II vo svojej apoštolskej exhortácii Familiaris Consortio (O úlohách kresťanskej rodiny v dnešnom svete; pozn. prekl.) a v encyklike Veritatis Splendor (O niektorých základných otázkach morálneho učenia Cirkvi; pozn. prekl.).