Deň po tom ako dostala medžugorská vizionárka Mirjana zjavenie, ktoré dostáva raz do mesiaca, podelila sa s pútnikmi s nasledujúcimi slovami, ktoré boli do angličtiny preložené pútnickou sprievodkyňou Miku Musa:
“Ak existuje naozaj niekto, koho Panna Mária uprednostňuje, môžeme hovoriť o našich kňazoch, a to preto, lebo nikdy nepovedala, čo by mali robiť. Vždy hovorí o tom, čo by sme mali pre nich robiť my. Kňazi nepotrebujú, aby sme ich súdili a kritizovali; potrebujú naše modlitby a lásku, pretože Boh sám ich bude súdiť z toho, akí ako kňazi boli. Vás bude súdiť za to, ako ste sa správali k vašim kňazom.”
Panna Mária hovorí, že ak stratíte rešpekt voči kňazom, stratíte tiež rešpekt voči cirkvi a Bohu. Vždy počas jej každého mesačného zjavenia, hovorí tým istým spôsobom niečo dôležité o kňazov. Napríklad, keď nás požehnáva, hovorí: “Dávam vám moje materinské požehnanie, ale najväčším požehnaním, ktoré môžete na zemi dostať je to požehnanie, ktoré vám dávajú vaši kňazi. Keď Vám žehnajú, je to sám môj syn, ktorý Vás žehná.”
Počas jedného verejného rozhovoru odpovedala Mirjana na otázky pútnikov.
Otázka: Hovorí Panna Mária niečo o radikálnom islame, pretože svet tam vonku sa stáva veľmi desivým?
Odpoveď: Nie, radikálny islam nie je tak nebezpečný, ale my sme príliš slabí. Dám Vám príklad. Keď som v sobotu hovorila s Talianmi, ich otázka sa týkala toho, že dnes je v Taliansku veľmi veľa moslimov a všetko menia. V našich nemocniciach a školách nemáme nikde dovolené mať kríže. Hneď som toho pána zastavila a povedala: “Kto dáva dole kríž zo steny? Vy alebo moslim?” Odpovedal: “Ja.. ale...” Povedala som mu, že neexistuje žiadne “ale”, žiadna výhovorka. Sme slabí. Sme slabí v našej viere a potom sa každému dovoľuje robiť všetko, čo chce. Ak je Ježiš tým, ktorý ma učí, aby som každému otvorila dvere, musím to urobil. Ten istý Ježiš ma učí, aby som otvorila dvere Vám a ak je Vám tento Ježiš prekážkou v tom, komu otvoríte dvere, tak choďte domov. To si myslím. Vždy dávame vinu niekomu inému, ale nikdy nezačíname od seba. Aký som? Čo robím pre Boha? Aká silná je moja viera; koľko som pripravený spraviť pre moju vieru?
A preto je najľahšie povedať, že oni sú radikálni, oni sú takí alebo takí. S mojim Bohom môžem dokázať všetko. Žila som v Sarajeve a väčšina ľudí boli moslimovia, málo bolo pravoslávnych. Ale v našom dome sme mali kríž a Pannu Máriu. Ľudia prichádzali do nášho domu a pýtali sa, a ja som im vysvetľovala, čo to znamená. Ale akúkoľvek cenu by som musela zaplatiť, nikdy by som zo steny nezložila ani ten kríž ani Pannu Máriu. A to preto, lebo naši rodičia nás dobre naučili, že ak musíš zomrieť za Boha, tak potom budeš žiť večne. Ale ak Bohu povieš nie, tak potom zomrieš naveky.
********
Panna Mária taktiež povedala: “Nezabudnite za modliť za vašich pastierov. Ich kňazské ruky sú požehnané mojim synom.” A toto je dôvod, prečo Vás vrúcne prosím, že až sa vrátite do vašich farností, ukážte ostatným ako mať v úcte našich kňazov. Ak váš kňaz nerobí veci spôsobom, akým by podľa Vás mal, nesúďte ho. Zoberte ruženec a modlite sa za neho k dobrému Bohu. Toto je spôsob ako mu pomôžete a nie tým, že ho budete posudzovať, pretože vo svete, v ktorom žijeme, ľudia tak veľmi posudzujú a kritizujú, ale je tu tak málo lásky. Panna Mária si želá, aby sme sa na všetci veci pozerali očami lásky a nebrali si do rúk veci, ktoré prináležia iba Bohu, nášmu nebeskému otcovi.
Je mi ľúto, že s Vami nemôžem zdieľať viac z toho, čo sa má v budúcnosti stať, ale môžem Vám povedať ešte jednu vec. Máme tento čas, ktorý práve žijeme a máme potom čas víťazstva srdca Panny Márie. Medzi týmito dvoma časmi existuje most a týmto mostom sú naši kňazi. A toto je dôvod, prečo Panna Mária nalieha, aby sme sa za nich modlili, pretože tento most potrebuje byť dosť silný na to, aby cezeň každý z nás mohol prejsť. Pretože Panna Mária povedala: “ja budem víťaziť po boku kňazov”. To znamená, že bez kňazov nie je možné ani víťazstvo srdca Panny Márie.
Vo svojom včerajšom posolstve tak Panna Mária povedala, že nemáme súdiť našich kňazov a nezabúdajme, že náš nebeský Otec si ich vybral. Ale je to iné, keď vám jej slová hovorím ja, pretože výraz jej tváre povedal oveľa viac. Povedala by som, že tým myslela to “ako sa opovažujete súdiť, pretože Boh je jediný komu to prináleží.” Ako môžeme vziať do našich vlastných rúk to, čo prináleží iba Bohu? Pretože ak Boh pozýva kňazov do služby, Boh ich bude aj súdiť. Kto sme mi, že to robíme?
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO.