11. jún 2012 (LifeSiteNews.com) - Podľa poslednej štúdie sa v osobnom živote darí lepšie deťom heterosexuálnych rodičov, ako deťom rodičov - homosexuálov. Nové zistenia uvítali najmä zástancovia skutočných manželstiev, keďže z vedeckého hľadiska ide o doposiaľ najvierohodnejšiu štúdiu týkajúcu sa tejto problematiky.
Autorom štúdie je Mark Regnerus, profesor sociológie na Texaskej univerzite v Austine. Publikovaná bude v tohtoročnom júlovom vydaní Social Science Research. Už teraz je dostupná na internete.
Pozoruhodné výsledky štúdie sú založené na odpovediach detí vychovávanými ich biologickými rodičmi alebo homosexuálnym rodičom s jeho alebo jej partnerom.
12 % detí žijúcich s lesbickou matkou a 24 % detí vychovávaných gay otcom priznalo, že v poslednej dobe rozmýšľali o samovražde. Na porovnanie, tieto sklony malo len 5 % detí vychovávaných v úplnej biologickej rodine alebo jedným z rodičov. Zatiaľ čo 28 % detí vychovávaných lesbickou matkou a 20 % gay otcom uviedlo, že v súčasnosti sú nezamestnaní, u detí vychovávaných úplnou biologickou rodinou to bolo len 8 % a 13 % u detí vychovávaných jedným rodičom.
Medzi dôležité zistenia patrí fakt, že 23 % detí žijúcich s lesbickou matkou sa sexuálne dotýkal rodič alebo iný dospelý. V úplnej rodine to priznalo len 2 % detí, 6 % v rodine s gay otcom a 10 % detí žijúcich s jedným rodičom. Ešte jeden významný štatistický údaj – donútenie k sexu proti svojej vôli priznalo 31 % detí žijúcich s lesbickou matkou a 25 % detí s gay otcom. U detí vychovávaných biologickými rodičmi to bolo len 8 %.
Aféru počas manželstva alebo života v spoločnej domácnosti uviedlo 40 % detí vychovávaných lesbickou matkou a 25 % gay otcom, 13 % detí vychovávaných biologickými rodičmi. 19 % detí žijúcich s lesbickou matkou alebo gay otcom v súčasnosti alebo nedávno podstúpili psychoterapiu, na rozdiel od 8 % detí žijúcich s heterosexuálnymi rodičmi.
Prenosnou pohlavnou infekciou bolo nakazených 20 % detí vychovávaných lesbičkami a 25 % gay otcami, v porovnaní s 8 % detí vychovávaných vlastnými biologickými rodičmi.
Zaujímavosťou je, že 61 % detí vychovávaných lesbickými matkami a 71 % gay otcami uviedlo, že sa identifikujú ako “úplní heterosexuáli“. Z detí vychovávaných v úplnej biologickej rodine sa takto identifikuje až 90 %.
„Argumentovať tým, že existuje zopár významných štatistických rozdielov medzi rôznymi hodnotenými skupinami by znamenalo tvrdiť niečo, čo je empiricky nepresné,“ píše Regnerus.
Jeho zistenia odporujú štúdiám všeobecne propagovaných homosexuálnymi aktivistami. Podľa týchto štúdií deťom vychovávaných homosexuálnymi rodičmi sa darí rovnako dobre alebo dokonca lepšie, ako ich rovesníkom. Regnerus zdôrazňuje, že množstvo týchto štúdií bolo vykonaných na malom počte účastníkov výskumu, pričom ich selekcia bola uskutočnená podľa vlastného výberu autora štúdie. Navyše, na otázky odpovedali skôr rodičia ako deti a bola preukázaná ich politická zaujatosť.
Ako príklad uvediem jednu meta-analýzum ktorá tvrdí, že homosexuálne rodičovstvo malo pozitívny dopad na deti. Táto analýza je problematická, pretože skúmanou vzorkou bola takmer vždy malá skupina dobrovoľníkov. Podľa Regnerusa sú ich tvrdenia o preukázateľných rodičovských úspechoch veľmi dôležité pre potreby súčasnej legislatívy a súdne úvahy o právach a právnych statusoch.
Problém zaujatosti vybraných účastníkov výskumu už bol aj minulosti spomínaný v literatúre týkajúcej sa tejto problematiky, tvrdí Regnerus.
„Mnoho publikovaných štúdií o deťoch rodičov rovnakého pohlavia získava údaje z vyhovujúcich vzoriek alebo tzv. metódou snehovej gule. Účastníci výskumu získavajú ďalších účastníkov spomedzi svojich známych a skupina tvoriaca vzorku výskumu tak narastá ako snehová guľa,“ uvádza Regnerus. Pozoruhodný príklad uvedeného je štúdia National Longitudinal Lesbian Family (NLLFS), analýzy ktorej boli vo veľkom publikované v médiách v roku 2011 (napr. Huffington Post, 2011). Do štúdie boli vybraní vyhovujúci účastníci, prijatí výlučne podľa výberu autora výskumu na základe oznámení vyvesených na “udalostiach pre lesbičky, v ženských kníhkupectvách a v lesbických novinách“ v Bostone, Washingtone a San Franciscu.“.
Regnerus pokračuje: „Nechcem bagatelizovať význam takej celoplošnej štúdie, sama osebe je slušným výkonom. Problémom však predstavuje výber vzoriek, keď cieľom (v tomto prípade praktický výsledok a použitie jeho zistení tak, ako to niekomu vyhovuje) je generalizovať zistenia na celé obyvateľstvo. Všetky takéto vzorky sú zaujaté často nám neznámymi spôsobmi.“
Naopak, Regnerus svoje údaje získal z New Family Structures Study, z projektu získavania údajov z veľkej, náhodným výberom získanej vzorky mladých dospelých Američanov. Analyzoval 3 000 odpovedí, z ktorých 175 uviedlo ako matku lesbičku a 73 otca gaya. Ich odpovede porovnal s odpoveďami ľudí vychovávaným heterosexuálmi, aby zistil, ktorá skupina obstála lepšie pri odpovediach na 40 rôznych sociálnych, emocionálnych a vzťahových situácií.
Regnerus poznamenáva, že jeho štúdia je jednou z mála štúdií, ktorá spracováva výsledky uvedené deťmi homosexuálov a nespolieha sa na posúdenie homosexuálnym rodičom.
Kritici štúdie tvrdia, že účastníci tohto výskumu boli vychovávaní homosexuálnymi rodičmi v čase, keď sa s homosexualitou spájala väčšia sociálna stigma. Je to fakt, ktorý mohol prispieť k väčšej nestabilite homosexuálnych párov.
„Je jasné, že rodiny, keď zostanú spolu ako celok, sú silnejšie a stabilnejšie,“ uviedla pre ABC News Jennifer Chrisler, výkonná riaditeľka pro-gay Rady pre rovnosť rodín. „To znamená, že by sme mali podporovať takú politiku, ktorá uľahčí gay a lesbickým rodinám, aby zostali spolu.“
Patrick Fagan, zástanca tradičného manželstva, označil vo svojom vyjadrení pre LifeSiteNews Chrislerovej tvrdenia za nepodložené hypotézy.
„Ak tieto výsledky neviete prijať, v tejto sfére už naozaj nie je čo dodať. Žiadny iný výskum sa tomuto ani len nepribližuje. Gayovia, ktorí nesúhlasia s výsledkami, budú hovoriť: „Nič nevieme,“ povedal Fagan. „Táto štúdia od základov nahradila všetky predchádzajúce, pretože žiadna z nich sa jej nepribližuje z dôvodu jej národnej reprezentatívnosti.“
Fagan, ktorý riadi Inštitút manželstva a náboženstva Rady pre výskum rodiny nazval štúdiu “zlatým štandardom“ výskumu detí homosexuálnych rodičov.