Podľa liberálov je Fratišek ich pápež.
„Zaplavila ma veľká radosť,“ povedal Hans Kung, opozičný európsky teológ v rozhlasovom rozhovore po zvolení pápeža Františka. „V tomto mužovi je nádej,“ hovoril nadšene a predpovedal, že pápež František bude konať v súlade s pokrokovou interpretáciou II. vatikánskeho koncilu a nebude pokračovať v „línii dvoch pápežov z Poľska a Nemecka“.
Nemecká tlač cituje Leonarda Boffa, jedného z otcov teológie oslobodenia, ktorý o Františkovi vyhlásil, že je „viac liberálny“, než sa všeobecne predpokladá.
Kardinál Roger Mahony na Twitteri napísal, že cirkev sa počas pôsobenia pápeža Františka posunie z „High Church" na "Low church“: „Zbohom pápežský hermelín a ozdobné lemovanie!“
Noviny National Catholic Reporter súhlasne citovali nemenovaného vatikánskeho diplomata: „Tradičným latinským omšiam je koniec.“
Esteban Paulon, prezident Argentínskej federácie lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov, uviedol pre noviny Washington Post, že pápež František je „známy svojou umiernenosťou“ a keď „sa striktne postavil proti manželstvám homosexuálov, urobil tak pod nátlakom konzervatívcov“. Podľa Sergia Rubina, ktorého noviny označili za jeho autorizovaného životopisca, pápež František pôvodne „naliehal na svojich biskupov, aby lobovali za homosexuálne civilné zväzky“ ako alternatívu homosexuálnym manželstvám.
Benediktov prejav o islame na Univerzite v Regensburgu sa Františkovi veľmi nepáčil. „Tieto vyhlásenia za dvadsať sekúnd zničia starostlivé budovanie vzťahu s islamom, na ktorom Ján Pavol II. pracoval počas posledných dvadsať rokov,“ citovali jeho slová noviny Telegraph v Spojenom kráľovstve.
Správy o tom, že František súhlasí s rozšírením slúženia tradičnej latinskej omše, ktoré povolil Benedikt, nie sú jednotné, ale bezpečne môžem povedať, že tým bol menej než nadšený. Podľa komentátora E. J. Dionna „istý americký biskup poznamenal, že voľba Františka nie je jasné víťazstvo konzervatívcov,“ pretože v „liturgických otázkach je v opozícii voči tým, ktorí sa snažia o zrušenie zmien nastolených Druhým vatikánskym koncilom“.
Obraz o pápežovi Františkovi, ktorý si skladáme zo všetkých týchto kúskov, naznačuje, že nepôjde o reštaurátora Ratzingerovho typu, ale skôr o centristického preláta, ktorého teologické názory, nálady a dôrazy sú charakteristické pre obdobie po II. vatikánskom koncile. Nie je Hansom Kungom. Pokiaľ ide o teologické úsudky, charakterizuje ho mariánska úcta a pro-life postoje. Je však prehnané myslieť si, že zdieľa Benediktovu prísnu kritiku krízy vnútri Cirkvi a moderného sveta. To je dôvod, prečo ho pokrokový blok predchádzajúceho konkláve videl ako vhodnú alternatívu Ratzingera.
Hovorilo sa, že pápež František pri svojom prvom príhovore z pápežského okna poukázal na kardinála Waltera Kaspera ako teológa, ktorého obdivuje. Ten je známy svojím hyper-ekumenizmom a zmyslom pre teologické novoty.
„S arcibiskupom z Canterbury máme dobré vzťahy a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli udržať anglikánsku komunitu pokope,“ uviedol Kasper v roku 2010 na margo skupiny nespokojných konzervatívnych anglikánov, ktorí chceli vstúpiť do katolíckej cirkvi. „Nie je našou politikou priviesť toľkých anglikánov do Ríma.“
Kasper a František sa očividne zhodli v tejto otázke. Greg Venable, anglikánsky prelát v Latinskej Amerike, novinárom povedal, že budúci pápež „mi volal, aby sme si niekedy dali spolu raňajky a veľmi jasne mi povedal, že Ordinariát („Ordinariate“) bol celkom zbytočný a že Cirkev nás potrebuje ako anglikánov“.
František má ľudskú a príjemnú osobnosť Jána Pavla II. a pokoru Benedikta (aj keď si zobral tú menej oslavovanú formu), podľa jeho teologických názorov je však viac centristický v porovnaní so svojimi dvoma predchodcami. Tí kolaps katolíckych inštitúcií vo veľkej miere prisudzovali nesprávnemu používaniu záverov II. vatikánskeho koncilu. Pokiaľ išlo o liturgiu, Benedikt hovoril o potrebe „reformácie reformy“. František sa však zdá byť celkom spokojný s prvou reformou.
Pápežstvo Františka nemusí tak veľmi posunúť cirkev do budúcnosti ako skôr späť do nedávnej minulosti okolo roku 1970. Je pravdepodobnejšie, že spory o správnej interpretácii Druhého vatikánskeho koncilu sa ešte zvýraznia, nie skončia. Povzbudení liberálni biskupi sa môžu pokúšať o reformu „reformovanej reformy“ a môžu vyvíjať nátlak na prehodnotenie ustálených morálnych, teologických a disciplinárnych postojov. Žiadne z prehodnotení sa síce neuskutoční na úrovni oficiálneho učenia, ale možno bude hmatateľné v ovzduší, v dôraze a vo funkciách.
To, že "katolícka" ľavica považuje Františkovo zvolenie za povzbudzujúce, nie je možné pripísať len jeho navrhnutiu. Existuje množstvo nuansov, ktoré im dávajú nádej. Sú presvedčení, že toto je ich chvíľa, aby sa pokúsili zvrátiť pápežstvá Jána Pavla II. a Benedikta a vrátili sa k bežnému, neformálnemu a spontánnemu duchu liturgie z roku 1970 a tak aj oživili viac "hlasovaniu" naklonenú etiku. Kardinál Mahony na Twitteri: „Necítite novú energiu, ktorú medzi sebou zdieľame?“
Hans Kung pripúšťa, že pápež František sa nemôže prispôsobiť „všetkému“ v modernom svete, ale verí, že všeobecná trajektória jeho pontifikátu bude progresívna. Zjavný dôraz pápeža Františka na individuálne svedomie (upustil od tradičného hovoreného pápežského požehnania pri rozhovore s novinármi po svojom zvolení na základe toho, že niektorí z nich neboli katolíkmi alebo veriacimi), zmierňovanie morálky a tzv. Seamless Garment štýl (pozri poznámku na konci) uprednostňujúc chudobu, mier a životné prostredie. To sú dôvody, pre ktoré Kung a jemu podobní vnímajú pápeža ako toho, s kým môžu po dlhej dobe viesť „dialóg“.
George Neumayr
Pozn. prekl.: Seamless Garment je filozofia, známa tiež ako konzistentná etika života, podľa ktorej si otázky týkajúce sa potratu, trestu smrti, eutanázie, sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti a militarizmu vyžadujú jednotnú aplikáciu morálnych zásad, ktoré si vážia posvätnosť ľudského života. Pre viac informácií kliknite sem.