Už o niekoľko hodín by sa v našich kníhkupectvách mal objaviť slovenský preklad najnovšieho bestselleru Dana Browna Inferno. Pravdu povediac, teším sa na ohlasy a diskusiu o tejto knihe v slovenskej verejnosti. Autor v nej vychádza z podrobných znalostí Danteho Božskej komédie, a čiastočne aj z biblických odkazov, a – ako už tradične – nehľadí na to či jednému stúpne na otlak a druhého prinúti okamžite sa prežehnať. Robert Langdon – Brownov hrdina – si s tradičnými dogmami ťažkú hlavu nerobí.
Kiež by to bolo také ľahké nielen v literárnej fikcii, ale aj v reálnom živote!
Musím sa priznať, že posledné dni sú pre mňa zaťažkávajúcou skúškou – e-mailovú schránku mi denne zaplavujú odkazy od ľudí, ktorých som nikdy nevidel a nepoznám; odkazy spochybňujúce moju integritu, odkazy nenávistné, výhražné, nepriateľské. Hoc každý z nich je podpísaný iným menom, ich rukopis je rovnaký, a jednaký je aj cieľ: nedovoliť zmenu, nedopustiť iný názor, a – božechráň! – len nedať priestor inakosti.
Hovorím, samozrejme, o Celoštátnej stratégii pre ochranu a podporu ľudských práv, ktorú zostavuje pracovný tím na mojom ministerstve. Nepamätám sa na žiaden dokument doteraz, ktorý by vyvolal takú obrovskú vlnu nevôle. Opakovane som niekoľkokrát prízvukoval, že práce na tomto dokumente nie sú zďaleka dokončené, že jeho finalizácii musí predchádzať otvorená celospoločenská diskusia, v ktorej chceme počúvať hlasy celého spektra názorových prúdov. Na všetko prichádza emocionálna odpoveď: nie, len nič nemeňme, dobré je to tak, ako to je!
Prepáčte, ale nie je. Problémy, ktoré v oblasti ľudských práv Slovensko má, sa nevyriešia samé od seba, a ničomu nepomôže, ak budeme pred nimi zatvárať oči. Je nutné ich pomenovať, jasne, pokojne a zreteľne, a načrtnúť aj cestu ako ich riešiť. V 21. storočí je naozaj už načase, aby sme sa zbavili zafixovaných stereotypov, čo nám bránia v smerovaní dopredu.
Je celý rad skupín v našej spoločnosti, ktorých práva by mali byť osobitne chránené. Mám na mysli napríklad deti. Starých a sociálne odkázaných občanov. Týrané ženy. Migrantov. Azylantov. Ľudí pod hranicou chudoby. A áno, aj toľko diskutovaných občanov s inou sexuálnou orientáciou. Rozumejte mi dobre: nie som obhajcom LGBTI komunity, ale budem obhajovať právo každého človeka mať na veci iný názor než mám ja. Hlavnou myšlienkou pripravovanej stratégie je tolerancia a rešpekt voči iným, a nie podpora gejov, lesieb a iných dúhových farieb.
Ešte raz: neuprednostňujem LGBTI alebo ktorúkoľvek inú skupinu ľudí pred ostatnými. Som však presvedčený, že vzťahy medzi ľuďmi – a práva z nich vyplývajúce – musia byť postavené na zásadách rešpektovania a úcty k tomu druhého. A som smutný, že v 21. storočí ešte stále na Slovensku víťazí nad toleranciou bigotnosť.
Čaká nás ešte veľa práce, však, pán Brown?
Miroslav Lajčák