OSN – Arcibiskup Francis Chullikatt, predstaviteľ Svätej stolice pri Organizácii spojených národov, povedal na valnom zhromaždení OSN, že odporúčania propagovať „bezpečné potraty“ a homosexualitu sú „obzvlášť zavrhnutiahodné“.
Arcibiskup uviedol, že odporúčania propagovať potraty a homosexualitu „poškodzujú záujmy detí,“ pretože vyjadrujú „iba mienku členov Výboru“ a nemajú „právomoci súdneho precedensu.“
Vo svetle diplomatického prístupu Vatikánu na pôde OSN sa tieto výroky vnímajú ako obzvlášť prísne pokarhanie.
Sporné body odporúčaní Výboru OSN sú podľa arcibiskupa Chullikatta tie, že:
...štáty majú poskytovať deťom vzdelávanie a informácie o sexuálnom zdraví, antikoncepcii a tzv. „bezpečných“ potratoch bez súhlasu rodičov, pestúnov či vychovávateľov; že sa potraty majú odporúčať zo strany členských štátov ako metóda plánovania rodiny a zabezpečiť „informácie a služby pre tzv. sexuálne a reprodukčné zdravie bez zohľadnenia výhrad vo svedomí poskytovateľov“.
Zástupca Vatikánu poznamenal, že „takéto odporúčania sú obzvlášť zavrhnutiahodné. Žiadny potrat nie je bezpečný, pretože sa pri ňom usmrcuje dieťa a spôsobuje matke bolesť.“
Arcibiskup taktiež kritizoval termíny, „sexuálna orientácia“ a „rodová identita“, ktoré Výbor používa, poznamenajúc, že neexistuje „žiadny medzinárodný právny konsenzus“, ktorý by definoval ich význam. Arcibiskup dodal, že vo Všeobecných poznámkach Výboru sa používajú „nelegitímne a veľmi nešťastne“.
Arcibiskup Chullikatt naliehal na Výbor, aby zrevidoval všeobecné komentáre v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, „ktorý potvrdzuje právo dieťaťa na život «pred a po narodení» “.
Peter Smith, dlhoročný pro-life aktivista v OSN, ktorý zastupuje britskú Spoločnosť pre ochranu nenarodených detí (Society for the Protection of Unborn Children), považuje príhovor arcibiskupa za „úžasný“ a dodáva, že „príhovor veľmi podporil život a rodinu a vytmavil to ústupčivým krokom výboru, ktorý prehliada Dohovor o právach dieťaťa.“
Medzi najsilnejšie výroky o rodine a živote patria:
Je jasné, že bez života sú všetky ostatné práva zbytočné.
Z toho vyplýva, že každému dieťaťu musí byť v prvom rade priznané právo narodiť sa.
Ide o právo, ktoré však musí byť rovnako chránené – bez diskriminácie akéhokoľvek druhu, vrátane tej na základe pohlavia či zdravotného stavu alebo politiky diktovanej eugenikou. Teda prenatálna diagnostika vykonávaná s cieľom rozhodnúť, či dieťa bude alebo nebude mať možnosť narodiť sa, je v rozpore s Dohovorom...
Nenarodené dieťa je členom našej ľudskej rodiny a nepatrí do žiadnej «podskupiny ľudských bytostí».
Zatiaľ čo sa ochrana práv detí začína plným rešpektovaním samotných detí vo všetkých fázach ich rozvoja, a to od počatia, rodičia hrajú nezastupiteľnú úlohu pri ich formácii a vzdelávaní, a tým pravým miestom pre ich rozvoj je rodina.
Obrana práv dieťaťa si vyžaduje, a to je nevyhnutný dôsledok, obranu rodiny, ktorej prospešnosť pre spoločnosť je očividná: je to rodina a nie štát, kto poskytuje domov našim deťom, kŕmi ich, učí ich a vychováva z nich ďalšiu generáciu spoločnosti.
Vatikán taktiež zdôraznil právo rodičov na vzdelávanie svojich detí a uviedol, že táto výsada je dôležitá „najmä v oblasti náboženskej slobody, ktorá zahŕňa sexualitu človeka, manželstvo a štatút rodiny.“
Nakoniec arcibiskup Chullikatt spomenul domáce vzdelávanie, ktoré je podľa neho súčasťou rodičovských práv v rámci medzinárodného zákona zvoliť si vzdelávací systém pre svoje deti, pomocou ktorého sa bude rozvíjať ich náboženské a morálne presvedčenie.