Bábkové divadlo na rázcestí (BDNR) opäť odhalilo svoje homosexuálne zameranie na deti. Tento mesiac budú vystupovať na kontroverznom homosexuálnom festivale Drama Queer 2013 s detským programom Anička Ružička a Tonko Modrinka. V tomto článku som sa rozhodol zhrnúť známe súvislosti o aktivitách BDNR.
Rodičia by si mali po prečítaní článku položiť otázku: Chcem aby moje deti v škôlke boli formované podľa obrazu homo-aktivistov?
Začiatkom roku 2013 Inštitút Leva XIII. priniesol informácie, že Úrad vlády platí z peňazí občanov činnosť kontroverzného homo-bábkového divadla zameraného na deti. Divadlo sa na zverejnené informácie ohradilo. Požadovali, aby sa im Inštitút Leva XIII. verejne ospravedlnil. Od zverejnených skutočností sa pritom nedištancovali. Ľavicovo liberálna PRAVDA v zápäti spustila štvavú kampaň proti Inštitútu Leva XIII.
Ako to teda je? Homo, alebo ne-homo?
Divadlo otvorene na svojich stránkach priznáva, že program pre deti zostavujú podľa materiálov od feministicko lesbistického združenia ASPEKT.
Pre normálneho rodiča je toto zrejme dostatočný dôvod chrániť svoje deti pred podobnou zábavou. Pozrime sa ale bližšie na spoluprácu BNDR s ASPEKTom.
Zobrazený diagram ukazuje spoluprácu medzi lesbisticko feministickým združením ASPEKT a BDNR. ASPEKT sa aktívne zapája do prípravy programu a ideologickej formácie herečiek (študentiek) v divadle. Konkrétne spustili spoločný program s názvom Štúdio TWIGA:
TWIGA je následníčkou projektu www.ruzovyamodrysvet.sk
Na práci štúdia sa zúčastňujú dobrovoľníčky, herečky/herec divadla (7 + 1) a študentky herectva Akadémie umení v Banskej Bystrici.
TWIGA vo svojich hrách cielene rieši tému mužsko-ženských rolí a ich hrania v spoločnosti.
Nesúhlasí s tradičným stvárnením žien/mužov v súčasnom svete/divadle. Dáva priestor obrátenej perspektíve, v opozícii voči väčšinovému pohľadu na úlohy ženy/muža v spoločnosti. Skúma tzv. sociálne konštrukcie, predstavy a očakávania, čo je (ne)vhodné pre ženu/muža.
Dobrovoľníčky a študentky herectva po tom, čo prejdú touto formáciou, ako píšu, budú stotožnené s "opačnou rodovou perspektívou". Takto kvalifikované idú pracovať s deťmi. Pre tých, čo stále pochybujú o úmysloch divadla BDNR deti "preorientovať", odporúčame sa bližšie zoznámiť s materiálmi, na základe ktorých vznikli hry ako Anička Ružička a Tonko Modrinka.
Deti na obraz feministiek?
Konkrétne v pracovnom dokumente Ružový a modrý svet (ASPEKT, 2004), z ktorého BDNR vychádza, sa otvorene hlási k metódam sociálneho inžinierstva na zavedenie spoločenských zmien:
"Aktuálnosť knihy súvisí aj so širším spoločenským kontextom, v ktorom sa musí stať samozrejmým a nespochybniteľným, že demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti."
"Rodovú demokraciu" chcú dosiahnuť primárne, cez formovanie detí. Konkrétne sa odvolávajú na absurdnú praktiku "rodového scitlivovania" cez ktorú chcú "rozkývať deťom ich rodové stereotypy od čo najnižšieho veku".
"Publikácia je jedinečná v tom, že toto poznanie sa konkretizuje svojím primárnym zameraním na „cieľovú skupinu“ - dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie."
V jazyku normálnych ľudí to znamená, že svojimi hrami sa usilujú chlapcom odstrániť ich chlapčenské a dievčatám ich dievčenské spôsoby správania. Prečo? Lebo na základe feministického marxizmu považujú rodové stereotypy zdrojom triedneho útlaku ženy.
Gender ideológia verí, že ak sa podarí deťom odstrániť rodové stereotypy ktoré získavajú z patriarchálnych rodín, v budúcnosti docielia spoločenskú a politickú zmenu - tzv. rodovú demokraciu. Ide teda o formu politického sociálneho inžinierstva.
Politické hľadisko
Myšlienka odstraňovania rodových stereotypov vychádza z ideológie marxistického feminizmu. Marxizmus je preto aj v samotnom jadre Rodovej ideológie - Gender Mainstreamingu. Marxistický feminizmus ako každý marxizmus, chce nastoliť utópiu - komunizmus. Tvrdí, že na to sa žena musí oslobodiť z područia patriarchálneho útlaku muža, rodiny a spoločnosti. Rodová ideológia toto všetko preberá. Zároveň dodáva, že táto "lepšia" spoločnosť je dosiahnutelná iba ak sa podarí vytvoriť nového, rodovo oslobodeného človeka. A čo je "rodová demokracia"? Ide o eufemizmus pre štátne akceptovanie nového "práva" - demokratickej možnosti voľby pohlavia. Podla nej, každý má mať možnosť si zvoliť, či chce byť mužom, alebo ženou, alebo niečo iné... Štát to má potom bez výhrady rešpektovať aj v legislatíve.
Podľa feministického marxizmu, komunizmus je dosiahnuteľný iba vtedy, ak sa podarí ženu emancipovať. Teda ak sa v spoločnosti vykorenia všetky tradičné rodové stereotypy pre muža a ženau. V novom kontexte rodovej ideológie je pojem rod rozšírený z muža a ženy na celé spektrum sexuálnych deviácií LGBTAIQxyz. Marxistický boj za triednu emancipáciu ženy je tak rozšírený na všetky sexuálne menšiny a preferencie. Rodová ideológia však vo svojej podstate zostáva stále marxizmom usilujúcimo pretovrenie spoločnosti a človeka. Pozri schému.
Medicínske hľadisko
To, že spomínané praktiky sú šokujúce a že deti treba pred podobnými ideológiami a sociálnym inžinierstvom chrániť uzná asi každý rodič. Väčšina ľudí ale netuší, že praktiky spochybňovania a rozkývavania rodových vzorcov deťom im môže spôsobiť vážne duševné poruchy.
Medzinárodný psychiatrický index duševných chorôb ICD hovorí konkrétne o duševnej Poruche pohlavnej identity (GID - Gender Identity Disorder; ICD-10).
Ľudovo povedané, ide o diagnózu poruchy, keď dieťa v dôsledku rôznych faktorov, vrátane vystavenia nevhodnému vplyvu prostredia a modelov správania, stratí rodovú orientáciu a nevie viac či je chlapec, alebo dievča. Také dieťa potom pociťuje nutkavú potrebu sa identifikovať s opačným pohlavím. Napr. chlapček chce byť zrazu dievčatkom. Z hladiska rodovej ideológie ide o žiadaný stav.
Teória sociálneho učenia (SLT - Social Lerning Theory) upresňuje príčiny tejto poruchy. Zdôrazňuje rolu rodičov, vychovávateľov a dospelých vzorov, tzv. modelov v procese výchovy a vplyvu na výsledné správanie dieťaťa. Ak dieťa vyrastá v nevhodnom prostredí pod kontrolou sociopatických modelov, tak vďaka ich vplyvu si s velkou pravdepodobnosťou aj ono osvojí ich asociálne vzorce správania.
V tomto širšom kontexte psychiatrie a vývinovej psychológie, úmyselné rozkývavanie a spochybňovanie rodových stereotypov deťom odhaľuje šokujúcu skutočnosť. Štát, cez záujmové MVO, financuje páchanie duševného násilia na deťoch. Ako je možné, že psychiatri a psychológovia mlčia? Veď takéto experimentovanie s krehkým duševným zdravím detí by malo byť trestné!
Tušia o tom rodičia?
Cez Facebook sme sa spýtali pani Cvikovej, riaditeľky združenia ASPEKT, či informuje dopredu rodičov o tom, že ich deťom sa pokúšajú odbúravať a rozkývavať rodové stereotypy - vzorce správania. Rovnako nás zaujimalo, či informujú dopredu rodičov o rizikách duševnej poruchy GID, ktoré môže náchylným jedincom naindukovať. Pani Cviková odpovedala krátko a jasne "Nie."
Celý rozhovor na FB nájdete tu:
.png)
Účasť divadla BDNR na homosexuálnom festivale Drama Queer 2013 opäť len potvrdzuje zrejmé. BDNR pokračuje v ideologickej sexualizácii detí. Predstava, že podobné skupiny denne pracujú s deťmi v predškolskom veku je o to viac šokujúca. Rodičia by iste mali vedieť o týchto súvislostiach, skôr než odovzdajú svoje ratolesti do rúk týmto bábkarom.
Tomáš Kolek
autor je externý spoluprácovník Inštitútu Leva XIII.
P.S.
Neškodná zábava pre deti?
