Nemecko bude bojovať proti homofóbii, tak je to uvedené v koaličnej zmluve SPD a CDU/CSU.
Aj Taliansko zvažuje zavedenie trestov za vyjadrenia, ktoré kritizujú homosexuálne správanie
sa. V niektorých krajinách už existujú príslušné právne úpravy. O absurdnosti takéhoto
prístupu hovorí nasledovný príspevok.
Čo to vlastne znamená, že niekto je homofóbny? V skutočnosti to nikto nemôže presne povedať, lebo
homofóbia je ideologický konštrukt. Je to vynález zákonodarnej mašinérie ako zo sovietskej éry, ktorý
umožní štátnej správe a súdom prenasledovať rozličné spôsoby správania sa – čo je najgrotesknejší
triumf kreatívnej právnej vedy.
Homofóbia vychádza z predpokladu, že svet pozostáva z heterosexuálov a homosexuálov, a okrem
toho z iných určiteľných kategórií, ktoré sa vzťahujú na sexuálne správanie sa. Avšak už koncept
heterosexuality je nesprávny: Ak totiž muž a žena uskutočňujú sexuálne úkony, potom ide jednoducho
o celkom normálne osoby. Všetko iné je nenormálne. Pokiaľ je však etablovaná právna kategória
homofóbie, potom tento výrok už nemožno verejne vysloviť bez rizika súdneho stíhania.
To isté platí aj pre profesora alebo učiteľku, ktorí by svojim žiakom vysvetľovali, že sexuálne vzťahy
medzi osobami rovnakého pohlavia nie sú normálne alebo že je pre deti škodlivé, ak majú dvoch
otcov alebo dve mamy. Damoklov meč trestného oznámenia bude visieť aj nad každým kňazom alebo
katechétom, ktorý označí homosexuálne akty ako hriech proti prírode, ktorý „pred Božou tvárou volá
o pomstu“.
Homofóbia je absurdná kategória. V právnom poriadku sú tak či tak zakotvené sankcie pre prípad
že niekoho napadnú alebo urazia. Na základe princípu rovnosti sa týkajú všetkých rovnako. Pokiaľ
sa vymyslia nové tresty pre prípad, že obeť je homosexuál (alebo prehlási, že ním je – ako sa to dá
overiť?), otvoria sa tým dvere pre nekonečnú reťaz kategórii s osobitnou trestnoprávnou ochranou.
Bolo by možné vymyslieť prísnejšie tresty za tučnofóbiu, aby boli tuční ľudia chránení pred
netaktnými poznámkami kolegov a spolužiakov; alebo za tabakofóbiu, aby sme fajčiarov chránili
pred tými, ktorí ich diskriminujú kvôli tomu ako zaobchádzajú so svojimi pľúcami; alebo aj za
plešinofóbiu, aby sa urobil koniec nedôstojnej diskriminácii ľudí so slabším vlasovým porastom. Ako
vidíme, v týchto pretekoch o mimoriadne práva neexistuje žiadna hranica.
Národ, ktorý prijme do svojej legislatívy homofóbiu ako kategóriu, akceptuje tým nevyhnutne
genderovú ideológiu. Čo to znamená? Podľa genderovej ideológie pohlavie nie je prirodzenou
danosťou, ktorej nikto nemôže uniknúť – prichádzame na svet buď ako muž alebo ako žena, tretia
možnosť neexistuje – ale každý si určuje (a síce nie raz a navždy), či chce byť mužom alebo ženou,
nezávisle od prirodzených daností.
Homofóbia je zákonné potvrdenie pre zničenie pohlavia ako prirodzenej danosti a mení ho na
ľubovoľné osobné rozhodnutie. Budem sa môcť rozhodnúť, či budem mužom alebo ženou, tak
ako sa môžem rozhodnúť, či si dám čerešňovú alebo broskyňovú marmeládu. Človek tak v tom
najskutočnejšom zmysle slova „stvorí sám seba“.
Tak sa završuje projekt antropologického a sociálneho zničenia človeka, ktorí iniciovali myslitelia
osvietenstva a revolucionári à la Rousseau. Tento projekt sa dá sumárne popísať ako totálna vzbura
proti Bohu. Svoje vyvrcholenie nachádza v odmietnutí sexuálnej závislosti, ktorá je nám daná
prostredníctvom tela a jeho orgánov. Je to výsmech Božiemu príkazu: “Vzrastajte a množte sa“.
Mario Palmaro
Vision 2000, skrátené z „Il Timone“ september/október 2013