13-ročná dievčina z Alabamy spáchala samovraždu tesne pred sviatkom Memorial Day.
Dievčina sa narodila ako Jane Marie Georgia. Zomrela ako “Jay Griffin” Georgia, rok po tom, čo jej rodičia umožnili žiť ako chlapec. Pri pohľade späť sa rodičia pýtajú, či bola podpora transformácie rodovej identity svojho dieťaťa správnou voľbou a či namiesto zníženia stresu nepridala dieťaťu stresu viac.
Erin, ktorá sa naďalej odvoláva na dcéru Jane Marie ako na “Jaya”, povedala, že dieťa bojovalo proti depresii a úzkosti. “Od prvého dňa sme boli v psychologickej starostlivosti.” Jay sa zúčastnil skupinovej terapie a vo februári začal užívať lieky.
Pokračovala: “Mali sme dobré chvíle, ale aj zlé. Kto vie, či to prispelo. Nechcem nad tým uvažovať. Rozhodne sa to zdalo byť problémom s nerovnováhou. Stále sme upravovali lieky, ale trvá to trochu času.”
Boj a výzvy Jane Marie neboli pre jej rodinu jednoduché. Jej nekrológ poznamenal, že sa stala príkladom problémov LGBTQ. “Kvôli neustálemu opravovaniu priateľov a rodiny, ktorí často nepoužívali správne zámeno pri oslovovaní, a súkromnému boju s tým, že ho stále volali jeho rodným menom, Jay pokračoval v hľadaní stále sa vzďaľujúcej rovnováhy sociálneho prijatia a osobného akceptovania sa.”
Jej rodičia nie sú jediní, ktorí spochybňujú, či akceptovanie a povzbudenie zmeny rodovej identity ich dcére neublížilo viac, ako jej pomohlo.
Walt Heyer, bývalý transsexuál, uviedol, že život a tragická smrť Jane Marie “je dôkazom toho, že problémy vyvolávajúce túžba identifikovať sa v opačnom pohlaví nie sú vyriešené potvrdením transgenderu, ale skôr poukazujú na existenciu hlbšej psychickej poruchy.”
Heyer v nedávnom článku na Public Discourse poznamenal: “Štyridsaťjeden percent transgenderovej populácie sa v istom čase pokúsi o samovraždu. Dokonca aj keď sa akceptujú a sú milovaní, transgender jednotlivci sa pokúšajú o samovraždu, čo naznačuje, že problémy, s ktorými bojujú, prebiehajú hlbšie ako dokáže napraviť zmena rodovej identity.”
Americká akadémia pediatrov naznačila, že povzbudzovanie transgenderizmu u detí je zneužívanie. “Keď sa inak zdravý biologický chlapec domnieva, že je dievča alebo inak zdravá biologická dievčina verí, že je chlapec, existuje objektívny psychologický problém, ktorý spočíva v mysli a nie v tele malo by sa s ním tak aj zaobchádzať. Tieto deti trpia rodovou dysfóriou. Pohlavná dysfória, predtým uvedená ako porucha pohlavnej identity, je uznávanou duševnou poruchou v najnovšom vydaní Diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie. Psychodynamické a sociálne teórie vzdelávania GD/GID neboli nikdy vyvrátené.”
Na telefonickej konferencii vlani Dr. Aaron Kheriaty, riaditeľ programu lekárskej etiky na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzite v Irvine, povedal, že “rodová dysfória nemá ďaleko od anorexie” – potenciálneho život ohrozujúceho presvedčenia, že človek trpí nadváhou, hoci to tak v skutočnosti nie je – a je možno rovnako nebezpečná.
“Hypotéza, že rodová identita je vrodená pevná vlastnosť človeka, ktorá je nezávislá od biologického pohlavia – že človek môže byť mužom uväzneným v ženskom tele alebo ženou uväznenou v mužskom tele – nie je podporená vedeckými dôkazmi,” tvrdí lekárski experti Lawrence S. Mayer a profesor psychiatrie a behaviorálnych vied Paul R. McHugh z psychiatrického oddelenia Univerzity Johna Hopkinsa.
Napriek tomu, že väčšina detí “skúma myšlienku, že je opačného pohlavia, nakoniec sa dokážu identifikovať s biologickým pohlavím.”
MUDr. Richard B. Corradi, profesor psychiatrie univerzity v Clevelande, tvrdí, že transgenderismus je “nákazou masového klamstva”.
Corradi naznačuje, že “len prelogické deti a psychotickí dospelí veria, že ich myšlienky sa stanú realitou, ak si to želajú.” Napriek tomu je “rodová dysfória” charakterizovaná ako “rodová nesúrodosť:” pocit nespokojnosti s “prideleným” (rodným) pohlavím. Pokračoval: “Tragédiou je, samozrejme, že ľudia, ktorí trpia problémami s identitou, nedostávajú pomoc, ktorú potrebujú.”