Britskí multikulturalisti vyživujú islamský fundamentalizmus. Moslimovia sa nemusia stať početne väčšinovou zložkou obyvateľstva Veľkej Británie; stačí im postupne islamizovať väčšinu dôležitých miest. A takéto zmeny už prebiehajú.
Britské osobnosti nebránia zavádzaniu islamského zákona šarija. Jeden z popredných britských sudcov, sir James Munby povedal, že kresťanstvo už viac neovplyvňuje súdny dvor, ktorý by mal byť multikultúrny, rozumej viac islamistický. Bývalý Canterburský arcibiskup Rowan Williams, a predseda súdneho senátu lord Phillips, sa tiež domnievajú, že do anglických zákonov by sa mali „začleniť“ aj prvky šarija zákona.
Mešita, stojaca neďaleko sídliska na Brune Street má odlišný problém: preľudnenie. Je to malý priestor, ktorý pojme iba 100 ľudí. V piatok musia veriaci stáť na ulici aby sa mohli modliť. Kresťanstvo sa za súčasného stavu vecí v Anglicku stáva prežitkom, reliktom, zatiaľ čo islam sa javí ako náboženstvo budúcnosti.
V Birminghame, ktorý je druhým najväčším britským mestom, a v ktorom žije veľa džihádistov, organizujúcich útoky, dominuje na pozadí oblohy islamský minaret. Zverejňujú sa petície, aby sa v britských mešitách povolilo trikrát za deň zvolávať nahlas veriacich moslimov k modlitbe.
Odhaduje sa, že do roku 2020 dosiahne počet moslimov, modliacich sa v mešitách, 683.000, zatiaľ čo počet kresťanov, navštevujúcich nedeľnú sv. omšu klesne na 679.000.
„Tvorí sa nový kultúrny ´terén´ anglických miest; homogenizované kresťanstvo ako štátne náboženstvo je na ústupe.“, povedal Ceri Peach z Oxfordskej univerzity. „Zatiaľ čo takmer polovica britských moslimov má menej ako 25 rokov, štvrtina kresťanov má viac ako 65 rokov. Počas nasledujúcich 20-tich rokov bude viac aktívnych moslimov, než veriacich v kostoloch“, povedal Keith Porteous Wood, riaditeľ Národnej sekulárnej spoločnosti.
Od roku 2001 sa 500 londýnskych kostolov všetkých vierovyznaní zmenilo na súkromné obytné domy. Počet britských mešít však za to isté obdobie nebývale vzrástol. Medzi rokmi 2012 a 2014 klesol počet Britov, ktorí sa hlásia k anglikánstvu z 21% na 17%, čo je v prepočte asi 1,7 milióna ľudí, zatiaľ čo podľa prieskumov objektívneho NatCen Research Institute, počet moslimov vzrástol takmer o milión. Počet veriacich v kostoloch je za jednu generáciu trikrát nižší, než počet moslimov, ktorí chodia pravidelne každý piatok do mešity.
Po demografickej stránke nadobúda Británia čoraz viac islamský charakter, a to najmä v mestách, ako sú Birmingham, Bradford, Derby, Dewsbury, Leeds, Leicester, Liverpool, Luton, Manchester, Sheffield, Waltham Forest a Tower Hamlets. V roku 2015 bolo podľa prieskumov najpoužívanejším menom v Británii Mohammed, vrátane jeho výslovnostných skomolenín ako Muhammad alebo Mohammad.
V najdôležitejších mestách žije kvantum moslimskej populácie: Manchester – 15,8%, Birmingham – 21,8% a Bradford - 24,7%. V Birminghame polícia práve zlikvidovala teroristickú bunku; deti, ktoré sa rodia, sa rodia v prevažnej miere do moslimských rodín, nie do kresťanských. V Bradforde a Leicesteri je polovica detí moslimov. Moslimovia sa nemusia stať početne väčšinovou zložkou obyvateľstva Veľkej Británie; stačí im postupne islamizovať väčšinu dôležitých miest. A takéto zmeny už prebiehajú, už sa to deje! „Londonistan“ už nie je len nočná mora, ale krutá realita; je to kultúrny, demografický a náboženský hybrid, v ktorom kresťanstvo upadá a islam prosperuje.
Podľa Innes Bowenovej, píšucej pre The Spectator, len dve z 1.700 mešít v Británii sa dnes riadi modernistickou interpretáciou islamu, v porovnaní s 56% v USA. Wahhábisti (reformné puritánske islamské hnutie) kontroluje 6% mešít vo Veľkej Británii, zatiaľ čo fundamentálne Deobandi (sunnitské obrodenecké islamské hnutie) kontroluje viac ako 45%. Podľa prieskumu z The Knowledge Center, sa tretina ´britských´ moslimov necíti ako „súčasť britskej kultúry“.
V Londýne je už veľa súdnych dvorov, v ktorých riešia aj dodržiavanie zákona šarija. Oficiálne je ich 100. Tento paralelný právny systém vznikol vďaka British Arbitration Act (Britský arbitrážny akt) a systému Alternative Dispute Resolution (Rezolúcia o alternatívnej diskusii). Tieto nové súdne dvory sú založené na odmietaní nedotknuteľnosti ľudských práv – hodnôt slobody a rovnosti, ktoré sú základom Anglického všeobecného práva a zákona.
Britské osobnosti nebránia zavádzaniu islamského zákonu šarija. Jeden z popredných britských sudcov, sir James Munby povedal, že kresťanstvo už viac neovplyvňuje súdny dvor, ktorý by mal byť multikultúrny, rozumej viac islamistický. Bývalý Canterburský arcibiskup Rowan Williams, a predseda súdneho senátu lord Phillips, sa tiež domnievajú, že do anglických zákonov by sa mali „začleniť“ aj prvky šarija zákona. Britské tradičné kultúrne ustanovizne rýchlo kapitulujú pred islamskými fundamentalistami a akceptujú ich požiadavky.