Odštartovanie rusofóbnej kampane na západe poodkrylo identitu jej skutočných objednávateľov a sponzorov. Do útoku zavelili európske štruktúry miliardára a technológa farebných revolúcií Georga Sorosa: česká mimovládka „Európske hodnoty“ publikovala tzv. „čierny zoznam“ vyše dvoch tisícok ľudí spolupracujúcich s televíznym kanálom Russia Today (RT).
Kontroverzná česká mimovládka, ktorú neslávne preslávil bývalý pornoherec a terajší zástupca pre politické záležitosti Jakub Janda, označila 2327 západných expertov vystupujúcich v programe RT za persony „non grata“ a užitočných idiotov spolupracujúcich s ruskými médiami. Zoznam vypracovala analytička programu „Kremlin Watch“ so sídlom v USA Monika Richterová, ktorá vyrástla v USA ako dieťa českých emigrantov. Táto osoba je tesne prepojená so štruktúrami Atlantickej rady a amerických zbrojárenskych korporácií. Aktivity jej kolegu Jakuba Jandy v minulosti okomentoval aj český prezident Miloš Zeman, keď sa ohradil voči tomu, aby „nejaký novodobý Koniáš a nejaký pornoherec zostavoval zoznam nepotrebných serverov“.
Samotný think tank „Európske hodnoty“ je iba z 25 % financovaný priamo Sorosovými štruktúrami. Väčšinu prostriedkov získava prostredníctvom špeciálneho amerického fondu pre Českú republiku „Via Foundation“, ktorý je pokračovateľom Sorosovho fondu „Občianska spoločnosť“. Fond je sponzorovaný z prostriedkov Fondu Forda, Inštitútu „Open Society“, Fondu bratov Rockefellerovcov a ďalších. Peniaze nalievané do rozvoja českej demokracie pritom vôbec nie sú malé: len za tri roky počiatkom tohto tisícročia vyčlenili uvedené inštitúcie na tento účel približne tri miliardy dolárov. Prémiový fond českej mimovládky zabezpečuje Sorosov fond „Open Society“ a americké banky z konzorcia Citigroup.
Medzi sponzormi „Európskych hodnôt“ však figurujú aj štátne štruktúry. Podľa poznatkov nezávislého írskeho novinára Byiana McDonalda patria do okruhu jej kľúčových sponzorov aj Európska komisia a europarlament, veľvyslanectvá Veľkej Británie a USA v ČR. Posledné z menovaných od roku 1997 každoročne udeľuje vybraným jedincom cenu „Via Bona“ (Dobrá cesta) za aktívnu podporu neziskových organizácií v ČR. V pozadí masívneho útoku na ruské médiá je tak štátno-súkromné partnerstvo vytvorené na základe politickej objednávky vlád z EÚ a USA.
Podľa amerického analytika Phila Butlera je však financovanie diskreditačnej kampane zameranej na diskrimináciu skupiny osôb bez ohľadu na kritéria, ktorými sa táto kampaň riadi, jednoznačným porušením európskeho zákonodarstva.: „Základnými hodnotami Európskej únie sú úcta k ľudskej dôstojnosti a k právam človeka, slobode, demokracii, rovnosti a zvrchovanosti zákona. Tieto hodnoty zdieľajú všetky členské štáty EÚ. Ak by ich ktorákoľvek krajina poprela, nemôže byť členom EÚ.“
Nehľadiac na fundamentálne princípy pôvodnej EÚ však niektorí Európania na povel z Washingtonu poslušne sklapli podpätky a aktívne sa zapojili do démonizácie televízie „Russia Today“ ako “zahraničného agenta“ v zmysle amerického zákona FARA (Foreign Agents Registration Act). Aféra „RussiaGate“ sa najnovšie umelo nafukuje v americkom Senáte na popud paranoidného senátora Johna McCaina, ktorý inicioval ďalší projekt rusofóbneho zákona o „čestnej reklame“ v médiách. Má ísť o reakciu na škandál okolo sociálnej siete Facebook, ktorá mala údajne poskytnúť priestor proruskej reklame.
Rozpútanie protiruskej hystérie je podľa ruských analytikov faktickou reinkarnáciou éry mccarthizmu a honu na čarodejnice v 50-tych rokoch minulého storočia, pre ktorú bolo príznačné ničím nepodložené prenasledovanie a postih nevinných ľudí vrátane straty práce často len na základe veľmi vágnych podozrení, že sympatizujú s komunistami. Medzi postihnutými bolo aj mnoho slávnych mien, napríklad umelci Leonard Bernstein, Charlie Chaplin, Aaron Copland, Jiří Voskovec, Arthur Miller a Orson Welles, alebo vedci Robert Oppenheimer a Linus Pauling.
Iniciatívne spisovanie „čiernych zoznamov“ českou mimovládkou „Európske hodnoty“ svedčí o tom, že duch senátora Josepha McCarthyho zažíva v Čechách svoju renesanciu, ktorá sa však ako obvykle v prípade opakovanej histórie podobá skôr na frašku.
Preložil Gabriel Gačko