Katolícka cirkev sa pod vedením pápeža Františka ocitla v kríze autority; dôležití činitelia, ako je kardinál Robert Sarah, sú vystavení „štipľavým“ napomenutiam od pápeža a mocenským hrám Kúrie; niektorí nespokojní katolíci sa usilujú zmanipulovať synody, aby mohli zmeniť náuku Cirkvi.
Takto analyzuje situáciu relácia EWTN Papal Posse, ktorá minulý štvrtok v rámci svojho každotýždenného vysielania programu The World Over Live Raymonda Arroya v rýchlosti pripomenula množstvo zmien v katolíckom prostredí. (EWTN – Eternal Word Television Network; globálna katolícka televízna sieť so sídlom v Alabame, USA; pozn. prekl.)
Robert Royal, hlavný editor katolíckej webstránky The Catholic Thing, sa spolu s kanonickým právnikom, pátrom Geraldom Murrayom, zhodujú na tom, že verejná oprava Vatikánskeho „šéfa“ liturgie, kardinála Saraha, pápežom Františkom nič nezmenila na pretrvávajúcich otázkach, že kto mal konečnú právomoc schváliť preklady liturgických textov Rímskeho obradu z latinčiny do iných jazykov.
„Toto napomenutie je príznačné najmä vo svetle pápežovho ´vzťahu ku kardinálovi Sarahovi´“, poznamenáva Royal, pričom poukazuje na to, že „pápež František ´zjavne veľmi citlivo´ reagoval v minulosti na to, čo hovoril Sarah.“
Najmä odporúčanie kardinála Saraha, aby kňazi slúžili sv. omšu „ad orientem“ (na východ), alebo tvárou k oltáru a chrbtom k ľudu, Vatikán veľmi rýchlo odmietol ako nepodstatné.
Murray obviňuje Rímsku kúriu za evidentné presakovanie informácií o pápežovom napomenutí kardinála Saraha do médií ešte skôr, ako mal kardinál čas reagovať naň.
„Pre kardinála Saraha však takéto rozloženie mocenských síl a presakovanie informácií znamená, že ľudia si aspoň uvedomia, že preberať vec, určenú pre súkromný rozhovor hneď na verejnom fóre, nie je spôsob, akým jedná kresťan.“, povedal Murray a dodáva: „Ide tu o skrytý boj v Rímskej kúrii, čiže o jednu z vecí, pre ktorú bol aj pápež František zvolený, aby sa jej zbavil, a podľa mňa to, že sa v takejto chvíli kardinál Sarah ocitol na okraji diania, je veľmi nešťastné riešenie.“
Royal a Murray sa tiež zhodujú na tom, že je nevysvetliteľné, ale typické, že pápež nekonzultoval so Sarahom, ktorého vymenoval za prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, vydanie svojho motu proprio (z vlastnej iniciatívy) Magnum Principium v septembri.
Dokument mení normy pre liturgické preklady a presúva iniciatívu pre preklady z Vatikánu na miestne biskupské konferencie; nie je však jasné, do akej miery bude na to Rím dohliadať.
„V súkromnom liste pápežovi, a v komentároch niekoľkým Vatikánskym funkcionárom, kardinál Sarah interpretoval tento dokument ako koniec nedotknuteľnosti právomoci Svätej stolice nad prekladmi liturgických textov, ako boli potvrdené a vydané v Liturgiam authenticam Jána Pavla II“, vysvetľuje Murray.
Pápež František odmietol Sarahovu interpretáciu listom, v ktorom tvrdí, že svojím motu proprio „odstránil“ tie časti Liturgiam authenticam, ktoré si vyžadujú doslovný preklad z latinčiny.
„Pojem „odstránenie“ v kanonickom ponímaní predstavuje „nemať viac silu a moc zákona“, hovorí Murray a dodáva: „Z kanonického hľadiska je viac ako nezvyčajné, že súkromný list sa teraz považuje za oficiálny prostriedok na zmenu predchádzajúceho dokumentu. Podstatou diskusie je, že pápež hovorí, že zasahovanie Ríma do potvrdzovania hodnovernosti miestnych prekladov z originálnej latinčiny, bude minimálne.“
Murray a Royal sa zhodujú, že toto by mohlo viesť, ako naznačoval aj Arroyo, k tomu, že „každá jedna biskupská konferencia bude môcť ľubovoľne zasahovať do všetkých verzií liturgie.“
A toto by mohlo napáchať „obrovské škody“, povedal Murray, „najmä z toho dôvodu, že používanie ´takzvaného všeobsažného, či nesexistického jazyka je stredobodom záujmu mnohých ľudí, ktorí zaujímajú v Cirkvi dôležité miesta.“
Vyvíja sa „obrovský tlak na odstránenie slova ´muž´ zo slovníka anglického jazyka“.
„S jazykom nemôžete manipulovať bez ujmy na dogmatickom obsahu, ak vám ide o ideologický zámer.“
Royal trvá na tom, že Vatikán by mal mať posledné slovo pri kontrole predložených prekladov, pretože predstavte si, že na niektorých miestach robia biskupi naozaj veľmi ošemetnú a nepopulárnu prácu. „Kto z nich teraz povie „áno“ alebo „nie“? ... Musí to byť predsa niekto z Ríma, pretože miestni biskupi alebo miestna konferencia biskupov, nemôže byť ponechaná sama na seba. Ba čo viac, veľmi dobre vieme, že nielen tu, v USA, ale aj v Európe, nastanú pre liturgické preklady veľké roztržky.“
Niektoré biskupské konferencie v Európe nemajú ešte stále schválené svoje moderné preklady liturgie.
Arroyo požiadal Royala a Murraya aby sa vyjadrili aj k synodám, vrátane „pan-amazonskej“ synody, ktorá má byť, ako oznámil v októbri Svätý otec, v roku 2019, a k Svetovému stretnutiu rodín v roku 2018 v Dubline.
„Existujú náznaky, že na Amazonskej synode sa bude prejednávať otázka ženenia sa kňazov a eventuálne svätenie žien.“
Írski biskupi medzitým vyvolávajú rozporuplné reakcie na Svetové stretnutie rodín v Dubline tým, že povolili plagáty, na ktorých sú vyobrazené dve objímajúce sa ženy, spolu s textom, že Cirkev sprevádza aj také páry.
Murray to popisuje ako „naozaj hrôzostrašné“ a „zvrátené“, a poukazuje na to, že „manželstvo osôb rovnakého pohlavia“ je mýtom a výplodom daného stavu spoločnosti.
„Ľudia sa dnes spolčujú, aby robili spolu veľa rozličných vecí.“, povedal.
„Pochopiteľne, ak sa spolčujú za účelom páchania smrteľného hriechu, ktorým homosexualita nepochybne je, nemôžeme povedať, že sa jedná o niečo, čo Cirkev schvaľuje a podporuje.“
„Na synodách bude „husto“, pretože tam bude veľa rôznych skupín, ktoré budú chcieť zmeniť náuku Cirkvi, budú si chcieť udržať svoju pozíciu a pretlačiť veci, ktoré sú proti kresťanstvu“, dodal na záver Murray.
„V Cirkvi sa objavila skutočná kríza. Svetové stretnutie rodín má byť predsa o rodinách, a nie o homosexualite."