Čakal som, či sa na stránke Letters page objaví nejaká reakcia na nedávny výlev Mgr. Basila Loftusa, útok na arcibiskupa Josepha Naumanna z Kansas City, v ktorom opísal arcibiskupa a jemu podobných aktívnych členov hnutia pro-life ako teroristov. (v Catholic Times 24. novembra 2017.)
Jeho stĺpček je ako zvyčajne bizarný a nesúvislý. Nezabudnite, keď ho budete čítať, že časopis Catholic Times sa každý týždeň predáva v zadných častiach katolíckych kostolov: ide o časopis, inými slovami, s cirkevným súhlasom. Prepisujem kľúčovú časť, pretože dokument nie je prístupný na internete, ani len pre predplatiteľov.
Nikto viac nepodporuje (ako pápež František) práva a prvoradosť všetkých marginalizovaných ľudí, vrátane nenarodených - ale je úplne proti pro-life divadielkam mužov, akým je napr. arcibiskup Naumann, nedávno zvolený za hlavu amerického pro-life výboru biskupov.
Kde by Naumann stanoval v pápežských farbách pred každou klinikou na potraty a najal by 24-hodinovú stráž ľudí s "vrásčitou tvárou" (ako ich nazýva František) odriekavajúcich celý deň ruženec, František by tam mal usmievavé a empatické ženy, ktoré vedia, aké to je stratiť dieťa, pripravené podporiť matky, ktoré vyjdú z týchto kliník. Sprevádzali by ich na hroznej ceste sebauvedomovania po potrate a pomáhali by im rozlíšiť, čo to znamená. Františkove myšlienky jasne vyjadruje Blase Cupich, arcibiskup Chicaga, ktorý nedávno prehral boj o predsedníctvo tohto biskupského výboru. Svojim kolegom a ostatným povedal, že pri usilovnom hájení práv nenarodeného dieťaťa: "By sme nemali byť o nič menej vystrašení ľahostajnosťou voči tisíckam ľudí, ktorí denne zomierajú kvôli nedostatku slušnej lekárskej starostlivosti; ktorým sú odmietané práva nefunkčným imigračným systémom a rasizmom; ktorí trpia hladom, nezamestnanosťou a chudobou; ktorí platia cenu násilia v oblastiach presýtenými zbraňami; alebo ktorí sú popravení štátom v mene spravodlivosti." Americkí biskupi uprednostnili argument, ktorý predložil Naumann, ...
Fanatici s jediným záujmom, či už ide o sex a manželstvo, manipul (časť rúcha, pozn. prekladateľa) a prijímanie na jazyk, celibát duchovenstva, antikoncepciu, právo nosiť nabité zbrane v Amerike počas omše, sú srdcom v podstate zelóti. Je tiež smutné, že tí, ktorí trvajú na nosení biretov (pokrývka hlavy, pozn. prekladateľa), sú často tí istí, ktorí chcú nosiť Berety. Všetci títo fanatickí partizáni sú v podstate predpojatí voči akémukoľvek pokusu s nimi hovoriť spôsobom, ktorý by sa snažil v širšom kontexte integrovať ich niekedy, ale nie vždy, oprávnené obavy. Ich extrémistické a niekedy násilné sklony z nich robia neoficiálnych teroristov.
A niekedy aj horších. Napokon sa hovorí, že občas sa dá presvedčiť teroristu, no nikdy liturgistu! Kňaz, ktorý odstráni medvedíka z malej bielej rakvy, pretože je to zakázané liturgickým zákonom, alebo kto vylučuje ženy z roly miništranta, alebo odmietne umyť ich nohy na Zelený štvrtok, alebo ktorý odmieta prijímanie pre politika hlasujúceho proti kriminalizácii potratov, či biskup, ktorý odmieta podporiť prosbu pápeža Františka rozlišovať vo veciach prijímania pre rozvedených a znovu ženatých a pre tých, ktorí žijú v neobvyklých domácnostiach, všetci sú to krypto-teroristi. Patria medzi tých, ktorých Pavol odsudzuje ako ignorujúcich Božiu spravodlivosť v prospech ich vlastnej nepravej horlivosti (Rim 10:3). ..."
Sotva si myslím, že je potrebné poukázať na rozpory a škandalózne tvrdenia v tomto článku. Ale nie je to smiešne, že chce spojiť toľko pozícií, ktoré nemá rád, aby ich všetky zdiskreditoval a potom označil držiteľov týchto pozícií za "zelótov jediného záujmu"?
Obvinenie z terorizmu, hoci nebolo obalené neformálnym rasizmom, ktorý charakterizoval jeho útok na kardinála Ranjitha (cappa magna fetišista zo Srí Lanky a oddaný tridentskej omši) a nebolo ani tak teologicky fundamentálne ako jeho popieranie telesného vzkriesenia nášho Pána, či jeho skutočnej prítomnosti v Najsvätejšej sviatosti, je samo o sebe najvážnejšou urážkou menovaného preláta, ktorú som čítal v jeho stĺpčekoch a asi aj to najšialenejšie. Zdá sa, že Loftus, ktorý bol kánonickým právnikom, zabudol na právo arcibiskupov na dobrú povesť, podobne ako ho majú aj všetci ostatní (Kán. 220).
V tomto výňatku pozorujem inštinktívne proti-potratové pocity bežné pre katolíckych liberálov jeho generácie: ošívanie urobiť čokoľvek, aby sa postavili proti tomu, čo považujú za hroznú, strašnú vec. Jeho útok na arcibiskupa Naumanna je o to viac morálne znepokojujúci.