VATICAN CITY (AP) – Najväčším otrasom, v rámci škandálov dlhotrvajúceho sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi, je ponuka rezignácie všetkých čílskych biskupov v súvislosti s tým, čo im pápež František povedal o ich „hrubej nedbalosti“ pri vyšetrovaní zneužívania detí a ich ochrany.
Na záver urgentne zvolaného vatikánskeho sumitu títo biskupi oznámili, že každý jeden z 31 aktívnych biskupov v Ríme ponúklo svojím podpisom rezignáciu. František môže rezignácie prijať, odmietnuť, alebo oddialiť rozhodnutie, a kým sa rozhodne, biskupi zostávajú na mieste. Symbolický význam hromadnej rezignácie celej národnej biskupskej konferencie, pretože v podstate „kryli“ pedofilov, je v tom, že ide o historický okamih v tejto už desiatky rokov trvajúcej ságe.
„Chceme poprosiť o odpustenie za bolesť, ktorú sme spôsobili obetiam, pápežovi, Božiemu ľudu a našej krajine a za hrubé omyly a zanedbania, ktorých sme sa dopustili“, píšu biskupi vo vyhlásení. Zároveň ďakujú obetiam za ich „vytrvalosť a odvahu“ pokračovať v odsudzovaní zločinov a ich krytia cirkvou aj napriek „nepochopeniu a útokom zo strany toho istého cirkevného spoločenstva“.
Po prvý raz v histórii sa stalo, že celá biskupská konferencia ponúkla svoje odstúpenie z dôvodu škandálu, a odhalila obrovské škody a krízu, ktoré Katolíckej cirkvi v Chile ale aj inde, spôsobilo toto zneužívanie.
„Nevedeli ako ochrániť najslabších, vystavili ich zneužívaniu a následne ´spravodlivosti´, ktorá robila iba prekážky“, povedal Jose Andres Murillo, jeden zo zneužívaných a hlavný poskytovateľ informácií. „Za toto si zaslúžia len aby odišli.“
Výzvy k masovej rezignácii sa začali kopiť po tom, ako vyšli najavo detaily z obsahu 2.300 stranovej vatikánskej správy o škandále v Chile. František túto správu citoval v poznámkach pod čiarou v desaťstranovom dokumente, ktorý odovzdal každému z čílskych biskupov na začiatku sumitu.
V týchto poznámkach František obvinil biskupov zo zničenia dôkazov o sexuálnych zločinoch, z nátlaku na cirkevných vyšetrovateľov minimalizovať obvinenia zo zneužívania a z dopustenia sa „hrubej nedbalosti“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. „Nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti a hodiť problém na plecia druhých“, napísal František v dokumente, ktorý publikovala čílska televízia T13 a ktorého pravosť potvrdil Vatikán. Čílski biskupi vyhlásili, že obsah tohto dokumentu je „absolútne žalostný“ a ukázal „neprijateľné zneužitie moci a svedomia“. „Chceme znovu nastoliť spravodlivosť a prispieť k náprave škôd, ktoré sme spôsobili“, povedali biskupi.
Pápež František povolal do Ríma 34 biskupov potom ako pripustil, že urobil „hrubé chyby v úsudku“ v prípade biskupa Juana Barrosa, ktorého obvinili obete čílskeho kňaza Fernanda Karadimu z toho, že o všetkom vedel, ale ich zneužívanie ignoroval. Škandál sa rozšíril potom, ako František dostal správu od dvoch vatikánskych expertov na sexuálne zločiny, ktorých poslal do Chile, aby vec vyšetrili.
Celá správa sa síce nezverejnila, ale aj to, čo František zvýraznil v poznámkach pod čiarou, bolo zarážajúce. Závažnosť obvinení dosiahla takú úroveň, že Vatikán zahájil komplexné vyšetrovanie čílskych diecéz, seminárov a rehoľných rádov. Podobné vyšetrovanie nariadil aj pápež Benedikt XVI po sumite v roku 2010, na ktorom volal na zodpovednosť írskych biskupov za ich veľmi znepokojujúce záznamy, súvisiace so zneužívaním.
Barros, ako aj dvaja ďalší biskupi, pod ktorými pôsobil Karadima, sú medzi tými 31, ktorí ponúkli svoju rezignáciu. Nebolo okamžite jasné, či tak urobí aj kardinál Javier Errazuris a dvaja biskupi na dôchodku v Ríme; obete totiž obvinili aj Errazurisa z krytia Karadimu.
Pápež František povedal, že v spôsobe vyšetrovania prípadov zneužívania došlo k „závažným omylom“; vyšetrovalo sa iba povrchne, alebo vôbec.
V ďalších prípadoch došlo k „závažnému zanedbaniu“ ochrany detí pred pedofilmi zo strany biskupov a predstavených rehoľných rádov – čo je narážka na množstvo prípadov sexuálneho zneužívania z nedávnych rokov v rámci čílskych rehoľných rádov, vrátane saleziánov, františkánov a komunity Marist Brothers. Niektorých kňazov, ktorí sa takto previnili, síce vyhodili z rádov, no vzápätí ich „vrelo privítali v inej diecéze, obvyklým nerozvážnym spôsobom, a poskytli im v diecéze alebo vo farnosti takú prácu, v ktorej boli denne v kontakte s maloletými osobami“. František povedal, že ho „zmiatli a zahanbili“ dôkazy o „nátlakoch“, vyvíjaných na cirkevných funkcionárov, poverených vyšetrovaním sexuálnych zločinov, medzi ktoré patril napríklad aj „nátlak na zničenie kompromitujúcich dokumentov“.
„Problém sa dá vystopovať až k výchove a vzdelávaniu čílskych kňazov v seminári. Existujú závažné obvinenia proti niektorým biskupom a predstaveným rádom, ktorí posielali do týchto vzdelávacích inštitúcií kňazov, podozrivých z aktívnej homosexuality.“
Obete sexuálneho zneužívania už celé roky obviňovali čílsku hierarchiu zo zdiskreditovania ich poslania, z ochrany zneužívateľov a ich presunutia na iné miesto namiesto toho, aby ich udali na polícii. Na tomto škandále mal svoj podiel aj František a vzal na seba zaň zodpovednosť. V prvom rade si vyslúžil pohŕdanie od obetí, obyčajných Čílanov a dokonca aj členov svojej komisie poradcov pre prípady sexuálneho zneužívania za to, že roku 2015 vymenoval Barrosa za biskupa Osorna v Chile. Agentúra AP začiatkom roku uviedla, že František tak urobil aj napriek námietkam ostatných čílskych biskupov, ktorí poznali problematickú minulosť Barrosa a ktorí odporúčali jemu a ešte ďalším biskupom, čo učili Karadimu, aby rezignovali a vzali si sabatický rok (obdobie, v ktorom sa kňaz (alebo učiteľ) rozhodne so zvolením svojich nadriadených na istý čas– tri, šesť alebo i dvanásť mesiacov – využiť možnosť načerpať síl do ďalšej práce s ľuďmi; pozn. prekl.).
AP následne prišla so správou, že v roku 2015 prijal František list od jedného z Karadimových obžalobcov, v ktorom detailne popisuje Barrosove zločiny. Tento list rozleptal Františkovo rozhodnutie nikdy nepočúvať čo hovoria obete o Barrosovi. Počas svojej januárovej cesty do Chile si František vyslúžil výčitky, keď povedal, že obvinenia proti Barrosovi sú „falošným obvinením“ a že je „presvedčený“ o jeho nevine.
Po tejto správe urobil František čelom vzad a obviňujúc zo svojich mylných krokov „nedostatok pravdivých a vyvážených informácií“, pozval do Vatikánu troch hlavných „informátorov“, čiže obete, aby sa im osobne ospravedlnil.