Austrálsky pár žaluje ultrazvukovú kliniku a svojho lekára kvôli narodeniu ich dcéry. Rodičia totiž tvrdia, že by išli na potrat, ak by dopredu vedeli o diagnóze Downovho syndrómu. Najvyšší súd im poskytol viac času na prípravu svojej žaloby v desivom príklade ďalšieho neoprávneného nároku na narodenie.
V roku 2014 rodičia navštívili kliniku, aby zistili, či ich dieťa má chromozomálne abnormality, a bolo im povedané, že riziká sú v "spodnom segmente", takže ďalšie testy neboli potrebné. Neskôr v roku 2015 sa ich dieťa narodilo s Downovým syndrómom a niekoľko týždňov strávilo v inkubátore. Rodičia dieťaťa sa žalujú kvôli "nákladom na výchovu a živobytie dieťaťa, ako aj kvôli strate budúcich príjmov pri starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím," informuje spravodajstvo 9News, pričom matka sa tiež súdi kvôli osobnej ujme.
Aj keď nie je známe, aké špecifické testovanie sa použilo, skríningy v prvom trimestri sú len: skríningy. Nie sú diagnostické a niečo ako skríning šijového prejasnenia poskytuje iba možný výsledok založený na krvnom teste a ultrazvuku. Jediný diagnostický test, amniocentéza, sa vykonáva v druhom trimestri a nesie so sebou potratové riziko - preto väčšina lekárov nie je ochotná podstúpiť túto procedúru bez vážneho dôvodu.
Keby sa rodičia o tom dozvedeli pred narodením dieťaťa, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou podstúpili D&E (dilatácia a evakuácia) potrat, čo je najbežnejší potratový postup v druhom trimestri. Táto procedúra si vyžaduje niekoľko dní a začína sa tým, že potratár vloží pesar do matkinho krčku, aby sa začala dilatácia. Po niekoľkých dňoch sa matka vracia na kliniku, kde potratár použije ostrý nástroj zvaný soferove kliešte, aby roztrhal dieťa v čase, keď takmer určite cíti bolesť.
Bývalý potratár Dr. Anthony Levatino vysvetľuje postup v tomto non-grafickom videu:
Tento druh eugenického myslenia - že lekári by mali byť zodpovední, keď neprídu s prenatálnou diagnózou, a teda neumožnia rodičovi zabiť svoje predčasne narodené dieťa len kvôli zdravotnému postihnutiu - je znepokojujúci a indikuje myslenie o tých "najlepších", ktorému sa v dnešnej dobe tak veľmi darí.
Deti so zdravotným postihnutím majú život, ktorý stojí za to žiť, ale tieto neoprávnené nároky na narodenie vysielajú posolstvo, že je lepšie, keď sú mŕtve. Ešte horšie je, že títo rodičia verejne hovoria svetu, že si želajú zabiť svoje dieťa, keby dostali tú šancu, a ľutujú, že to teraz nemôžu spraviť. Ako sa ich dieťa bude cítiť, keď nevyhnutne vyrastie a pochopí toto myslenie rodičov... a bude to rodičov vôbec niekedy zaujímať?